Výsledky aprílových parlamentných volieb v Maďarsku v roku 2026 viedli k novej konštelácii politických síl, ktorá priamo ovplyvňuje aj spôsob zastúpenia národnostných menšín v zákonodarnom zbore. Víťazstvo hnutia TISZA a historicky vysoká, takmer 80-percentná volebná účasť zmenili parametre pre získanie preferenčných mandátov. V dôsledku týchto faktorov v novom parlamente nebude sedieť národnostný poslanec s plným hlasovacím právom, čo otvára otázky o ďalšom fungovaní menšinových inštitúcií v zmenenom politickom prostredí.

Anton Paulík, ktorý v zákonodarnom zbore pokračuje ako parlamentný hovorca slovenskej národnostnej menšiny, pristupuje k tejto situácii na základe doterajších politických skúseností. Podľa jeho slov nejde o neznámy stav, pretože podobný model fungoval už v prvom volebnom období, kedy medzi národnostnými hovorcami rovnako nefiguroval ani jeden plnoprávny parlamentný poslanec.

„Takáto situáci nie je to po prvýkrát. V prvom volebnom období, keď boli národnostní hovorcovia v parlamente, tiež nebol spomedzi nich ani jeden parlamentný poslanec,“ vysvetľuje Paulík. Rozhodujúce pre reálny vplyv Slovákov a ostatných menšín nebude samotné hlasovanie v pléne, ale zachovanie kompetencií Výboru národností, ktorý Paulík definuje ako plnoprávny stály výbor parlamentu.

Sila menšinového zastúpenia sa v nadchádzajúcom období bude odvíjať predovšetkým od postavenia predsedu národnostného výboru v rámci hierarchie parlamentu. Kľúčovým zostáva jeho členstvo v takzvanom hlavnom výbore (Házbizottság), ktorý určuje harmonogram a program jednotlivých zasadnutí.

Paulík vysvetľuje, že práve tento orgán určuje, ktoré body legislatívy sú dôležité z národnostného hľadiska, a umožňuje menšinám vyjadriť sa k nim ešte pred začatím plenárnych schôdzí.

„Tento výbor určuje program zasadnutia. To znamená, že keď sa predložili návrhy rôznych zákonov, tento výbor určoval, ktoré sa dostávajú na program ktorý deň. Keď toto zostane takto, že predseda nášho výboru bude členom tohto hlavného výboru, tak ja neočakávam veľké zmeny v tejto spolupráci,“ predpokladá Paulík v súvislosti s budúcim fungovaním legislatívnych procesov.

Nadväzovanie komunikácie s novými predstaviteľmi moci

Víťazné hnutie TISZA pod vedením Pétera Magyara predstavuje pre národnostnú politiku nateraz neprebádanú oblasť. Anton Paulík hovorí, že v predvolebnom programe hnutia nebola o národnostnej agende žiadna zmienka a doterajšie skúsenosti so spoluprácou s týmto subjektom prakticky neexistujú.

„Pravdou je, že v ich volebnom programe ani jedna zmienka nie je o tom, že národnostná politika aká by mala byť. To znamená, že žiadne skúsenosti so spoluprácou s nimi nemáme,“ konštatuje Paulík. Situáciu dopĺňa aj fakt, že do parlamentu prichádza skupina politikov, u ktorých je otázne, nakoľko sú oboznámení s prácou s menšinovou legislatívou. „Zatiaľ nevieme o nich vôbec, že nakoľko sú v obraze, nakoľko majú predstavu o tom, že ako sa pracuje v parlamente,“ dopĺňa Paulík.

Pre slovenského hovorcu sa teraz začína obdobie nadväzovania nových komunikačných kanálov. Ich prioritou je predstavenie doterajších výsledkov práce výboru novej vládnej garnitúre. Anton Paulík zdôrazňuje, že sa budú musieť pripraviť rýchlo, aby našli spoločnú reč nielen s vedením parlamentu, ale aj s vedením víťaznej strany. Určitým indikátorom by však mohol byť fakt, že cez kandidátku víťaznej strany sa do parlamentu dostali aj zástupcovia iných národností, konkrétne rómskej a rumunskej, čo vytvára predpoklad pre určitú mieru porozumenia menšinovým potrebám.

Z hľadiska ekonomickej stability slovenskej komunity v Maďarsku Paulík odmieta úvahy o stagnácii podpory. Upozorňuje najmä na rozvoj štipendijných systémov pre budúcich národnostných učiteľov a študentov všetkých stupňov škôl, ktoré vznikali v posledných rokoch práve z národnostných fondov. Skutočnou previerkou schopnosti národnostného výboru, keď ide o slovenskú komunitu v Maďarsku, bude napríklad vyjednávanie o dokončení rozpracovaných strategických projektov, ako je Slovenské kultúrne centrum v Budapešti v priestoroch bývalého kostola.

Absencia poslanca s hlasovacím právom sa môže už v blízkej budúcnosti prejaviť práve pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2027. Kým doteraz mohol národnostný poslanec podávať modifikačné návrhy aj priamo v pléne v prípade, že vládny návrh nezodpovedal požiadavkám menšín, v novom období sa hovorcovia budú musieť spoliehať na kolektívny hlas výboru.

„To nám bude chýbať, to je isté, že nemáme takého človeka, ktorý keď neprejde nejaký návrh od výboru, tak aby to ešte raz skúsil zdôrazniť alebo sa dohodol s niektorým parlamentným politickým klubom,“ priznáva Anton Paulík k strate individuálnej modifikačnej právomoci v pléne.

V rovine zahraničnopolitických vzťahov medzi Budapešťou a Bratislavou Anton Paulík očakáva stabilitu. Prvé povolebné vyjadrenia Pétera Magyara, v ktorých akcentoval posilnenie Vyšehradskej štvorky a potrebu dialógu so susedmi, vníma slovenský hovorca ako pozitívny signál.

PODPORTE STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. DARUJTE TU!

Podľa jeho predpokladu by národnostná politika mala zostať súčasťou najvyššej vládnej úrovne pod úradom predsedu vlády, čo menšinám garantuje priamy prístup k rozhodovacím procesom podobne, ako tomu bolo doteraz.

„Som si skoro istý, že záujmom tejto novej vlády bude to isté, teda záujmy v tejto oblasti tejto novej vlády budú totožné so záujmami predchádzajúcej,“ uzatvára Paulík s presvedčením, že slovenská samospráva bude aj naďalej plniť úlohu prirodzeného diplomatického mosta.

Titulná fotografia: Mina Delić © Szabad Magyarszó