S odstupom týždňa po útoku, keď by sa napätie po incidente mohlo rozplynúť, zostáva v Báčskom Petrovci (aj v celom Srbsku) ťaživé ticho, nabité konfliktom. To, čo začalo ako útok na výstavu počas Slovenských národných slávností, sa ukázalo ako štartovacia čiara pre širšie nepokoje. Od soboty sa incidenty a provokácie presúvajú aj do iných miest – vo Vrbase, Báčskej Palanke, Novom Sade, Belehrade… sa objavujú skupiny organizovaných výtržníkov, ktorých prítomnosť má zastrašovať, nie chrániť verejný poriadok.
Polícia pritom nezasahuje proti útočníkom – naopak, mnohé svedectvá hovoria o tom, že ich kryje a bráni pred nahnevanými občanmi. Už dávno je jasné, že štátne inštitúcie sa postavili na stranu tých, ktorí porušujú zákon, a nie tých, ktorí sa ho snažia brániť.
Protest v Novom Sade, 13. augusta 2025 / Foto: Vojin Ivkov
Otvorene treba povedať, že teraz už veľmi dobre známu výstavu v Báčskom Petrovci pripravovali spoločne Slováci aj Srbi (alebo lepšie povedané aj Neslováci) – a rovnako rôznorodé bolo aj zloženie tých, ktorí sa do incidentu zapojili. Útoky nemožno vnímať ako čisto etnický konflikt: medzi útočníkmi a ľuďmi, ktorí strhávali fotografie, boli aj členovia slovenskej komunity, rovnako ako medzi organizátormi a obhajcami výstavy stáli aj Srbi. Spor teda neodráža hranicu medzi národnosťami, či národmi, ale medzi hodnotami – medzi tými, ktorí chránia slobodu prejavu, a tými, ktorí ju potláčajú.
Do toho zaznievajú vyjadrenia prezidenta Srbska, ktoré podľa mnohých pozorovateľov skresľujú skutočný priebeh udalostí. Obraz sa začína podobať na manuál z učebnice autoritárnych režimov: kriminalizácia kritikov, monopol na interpretáciu pravdy a prepisovanie udalostí v reálnom čase. „Prút má dva kraje,“ hovorí staré príslovie – a v tomto prípade ním je varovanie, že štát, ktorý dnes toleruje útoky na kultúrne a občianske slobody, zajtra môže obrátiť silu aj proti tým, ktorých dnes chráni.
Kultúra sa stala terčom politickej manipulácie a menšinová tradícia, kedysi zdroj hrdosti, sa mení na bojisko o význam slobody prejavu. Už totiž dávno čelíme nepríjemnej otázke: čo sa stane, ak základné práva, ktoré v minulosti pretrvali útlak, padnú za obeť autoritárnym praktikám a politickému zneužívaniu?
Retrospektíva: Keď sa slovenský sviatok zmenil na bojisko
Sobota 9. augusta 2025 – zvyčajne deň plný folklóru, trhov, hudby a spätných stretnutí s krajanmi. Tentoraz však sa Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci stali dejiskom nie kultúrneho pospolu, ale politického napätia. V deň, ktorý mal byť oslavou slovenskej tradície a dolnozemského dedičstva, vypukol na výstave fotografií o protivládnych protestoch konflikt, ktorý otriasol komunitou vojvodinských Slovákov a Sloveniek.
Výstava železitá svojím názvom i obsahom Život v slovenských prostrediach, ktorý neuvidíte v Hlase ľudu pripravila neformálna občianska skupina Báčsky Petrovec za študentov spolu s ďalšími podobnými skupinami z dedín, kde žijú Slováci a Slovenky. Výstava bola inštalovaná pokojne medzi stromami v parku Zuzky Medveďovej, kde vedľa prebiehal oficiálny kultúrny program.
Protesty však prišli rýchlejšie, než očakávali. Podporovatelia Srbskej pokrokovej strany (SNS) v čele s lokálnymi a pokrajinskými funkcionármi fyzicky zničili fotografie. Polícia pôsobila až po tom, ako útok dospel, zdanlivo neskôr, akoby výstavu chránili až po tom, čo bola dávno zničená. Akoby išlo o prednastavený scenár.
V reakcii na tieto útoky sa ešte v sobotu v Petrovci odohral symbolický akt odporu: skupina vojnových veteránov stiahla stranícku vlajku SNS z miestnosti miestneho odboru strany. Následne sa presunuli pred dom miestneho funkcionára, ktorý sa podľa viacerých svedectiev priamo zúčastnil útoku na ľudí na výstave, a odtiaľ pokračovali pred budovu polície, kde žiadali prepustenie dvoch zadržaných veteránov.
Po sobotnej eskalácii sa situácia dostala do absurdnej roviny: polícia uzavrela prístupové cesty do mesta. Miestni aktivisti a aktivistky z Nového Sadu a ďalších miest, ktorí chceli podporiť výstavu či účastníkov, sa museli preplížiť cez polia alebo prísť člnom cez kanál. Výstavu totiž v nedeľu opäť nainštalovali na rovnakom mieste. Pre týchto ľudí ústup jednoducho neexistuje.
Utorok, 12. augusta, mal na rovnakom mieste priniesť symbolickú odpoveď – občiansky protest. Organizátori však po dôkladnom zvážení rozhodli protest zrušiť. Bezpečnostná situácia v ten deň pripomínala zlý sen: do Petrovca boli privezené organizované skupiny chuligánov, most bol opäť uzavretý a dedina sa ponorila do neprirodzeného, až stiesňujúceho ticha. Len „patroly“ – zložené z predstaviteľov (či vlastne predstaviteliek) lokálnej samosprávy – bývalých a súčasných, a ich sprievodu – spolu s chuliganmi sa prechádzali ulicami, čo ešte viac podčiarkovalo atmosféru strachu.
Oficiálne hlasy: odsúdenie, odmietanie, dištancovanie
Vyjadrenia slovenských predstaviteľov po incidentoch v Báčskom Petrovci ukázali ostrý kontrast medzi očakávaním jasnej podpory a reálnou politickou reakciou.
Premiér Slovenskej republiky Robert Fico označil udalosti za „čisto vnútornú záležitosť suverénneho Srbska“ a zdôraznil, že status slovenskej národnostnej menšiny tým nie je ohrozený. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár zopakoval, že slovenská diplomacia sa nebude miešať do vnútropolitických udalostí Srbska, hoci priznal, že „politizácia prenikla až za hranice Slovenska“.
Tento postoj mnohí vnímali ako signál, že Bratislava nechce riskovať napätie so srbským vedením – aj za cenu sklamania vlastnej komunity v zahraničí.
Paralely medzi súčasnosťou a minulosťou v ostrom komentári načrtol predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák, keď pripomenul, že „v roku 1995 cez Petrovec prechádzali tanky, a v roku 2025 bol Petrovec zablokovaný, aby sa na slávnosti nedostali ani pozvaní hostia“. Dodal, že protesty neboli opozičnou akciou, ale občianskym prejavom nespokojnosti ľudí, ktorí stratili dôveru v režim a podporujú požiadavku predčasných volieb.
Do tohto obrazu zapadá aj vyhlásenie slovenskej europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej, ktorá pozvala na ochranu práv krajanov a jasné odsúdenie útokov, no jej apel ostal bez konkrétnej reakcie vlády SR.
“Šikana našich krajanov za slobodný prejav je neprípustná. Srbsko musí ako kandidátska krajina EÚ dodržiavať základné ľudské práva. EÚ musí stáť pri menšinách, keď sú terčom útokov — či už doma, alebo za hranicami”, vyhlásila táto europoslankyňa.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zúčastnený počas víkendu oficiálne projektu reagoval diplomaticky. Vyjadril odmietnutie „akékoľvek prejavy netolerancie a násilia“ a zdôraznil, že slávnosti sa mali niesť v duchu dôstojnosti, rešpektu a jednote. Vyjadril ľútosť nad eskaláciou napätia a uviedol, že berie na vedomie stanoviská organizátorov podujatia.
V praxi to však môže znamenať, že sa vyhol priamemu pomenovaniu páchateľov a odmietol zaujať jasné stanovisko k útokom – čo viacerí účastníci vnímali ako mlčanie, ktoré nahráva agresorom.
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) vydala 11. augusta tvrdé vyhlásenie. Odsúdila „pokus o politizáciu Slovenských národných slávností“, označila “blokádnikov a opozičné subjekty” za provokatérov, ktorí ohrozili harmóniu v spoločnosti a napadli kultúrnu podstatu sviatku.
“Provokovanie rozzúrenými blokádnikmi a nenávistníkmi Srbska, narúšanie oficiálnych programov slovenských národných slávností, vytváranie politických predstavení, aby televízne stanice Nova S a N1 mohli plniť svoj denný programový plán klamstvami, je neprijateľné!,” píše sa na oficiálnej stránke NRSNM a pokračuje takto: “Šírenie falošných správ a nahrádzanie téz a pozývanie zástupcov opozičných strán a vojnových veteránov počas trvania podujatia predstavuje najpriamejšie zneužívanie Slovenských národných slávností. Výzva opozície na blokádu v Báčskom Petrovci bola priamou výzvou na nepokoje a zastrašovanie pokojného väčšinového obyvateľstva okresu v Báčskom Petrovci, ktoré už roky žije v harmónii. Desivá výzva blokády na zrážky a rozdelenie medzi slovenskou národnostnu menšinou je absolútne odsúdeniahodná!”
Týmto stanoviskom však NRSNM nielenže ignorovala fakty o priebehu útokov, ale podľa viacerých účastníkov a svedkov, ako aj video dôkazov, ich aj vedome skreslila a verejnosť tak oklamala.
Naproti tomu slovenské komunity vo svete (prostredníctvom portálu krajan.sk) odsúdili zdržanlivé postoje slovenskej vlády. “Pripomíname, že každý človek a každá menšina má právo na pokojné vyjadrenie svojich názorov a prezentáciu svojej kultúry bez hrozby násilia či zastrašovania. Domáhame sa dôsledného, transparentného a nezávislého vyšetrovania týchto udalostí a zodpovednosti všetkých vinníkov”, píše vo vyhlásení.
„Ochrana práv a dôstojnosti krajanov nie je vnútornou záležitosťou iného štátu – je to morálna aj politická povinnosť Slovenskej republiky,“ uvádza sa vo vyhlásení Pražskej kaviarne, ktorej členovia a členky žiadajú zriadenie slovensko‑srbskej komisie na ochranu menšinových práv, pravidelné monitorovanie a dialóg s ministerstvom.
Na incident v Báčskom Petrovci zareagoval aj Verejný ochranca práv Slovenskej republiky, ktorý sa obrátil na ombudsmana Srbskej republiky Zorana Pašalića so žiadosťou o prešetrenie postupu polície. V liste vyjadril vážne znepokojenie nad tvrdeniami, že policajti počas útokov na fotografickú výstavu nezasiahli, a následne zablokovali prístupové cesty do mesta, čím znemožnili príchod ľudí, ktorí chceli podporiť organizátorov.
„Tieto obvinenia vyvolávajú vážne otázky o nestrannosti polície a dodržiavaní zásad právneho štátu,“ uviedol s tým, že výsledky vyšetrovania budú kľúčové pre objasnenie faktov a ochranu práv slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.
Od incidentu v Petrovci k systémovej otázke slovenskej diaspóry
Lokálny politický konflikt, ktorý sa odohral v kultúrnom centre slovenskej menšiny v Srbsku, v Báčskom Petrovci, na krátky čas prenikol do titulkov médií a na sociálne siete. No širšia škála problémov a potrieb slovenskej diaspóry – dnes čítajúcej približne 1,5 milióna osôb – zostáva pre slovenskú politiku dlhodobo marginálnou témou.
Ako pripomína bývalý splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov Dr. Claude Baláž, otázka ochrany „príbuzenských menšín“ je v medzinárodnom práve dávno známa. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) už v roku 2001 jasne uviedla, že príbuzenské štáty majú legitímne právo a zodpovednosť starať sa o svoje národnostné komunity žijúce v zahraničí, a to nielen symbolicky, ale aj prostredníctvom právnych nástrojov – vrátane všestranných a bilaterálnych dohôd s domovskými štátmi.
Takéto zmluvy umožňujú riešiť citlivé otázky priamo, zohľadňujúc špecifické historické, politické a sociálne podmienky jednotlivých menšín. Po druhej svetovej vojne ich uzatvárali štáty ako Nemecko (s Poľskom, Bulharskom, Maďarskom, Rumunskom) či Maďarsko (s Ukrajinou, Chorvátskom, Slovinskom a Slovenskom). Slovenská republika však doteraz uzavrela takúto dohodu len s Maďarskom.
Ak Slovensko túto problematiku neintegruje do svojej štátnej politiky a neuzatvorí relevantné medzinárodné zmluvy a dohody na ochranu slovenskej diaspóry, ostane pri alibizme a prázdnych gestách, píše Baláž. Incident v Báčskom Petrovci tak nebude len izolovaným prejavom lokálneho napätia, ale symbolom širšieho zlyhania – neochoty systematicky a právne garantovať práva krajanskej komunity, ktorá je síce mimo slovenských hraníc, no stále je súčasťou slovenského národa.
