Od 1. októbra minulého roku sa v hospodárstve Európy objavil nový trh. Bola zriadená burza, na ktorej môžu spoločnosti obchodovať s oxidom uhličitým (CO₂). Túto ekonomiku navrhli zákonodarcovia Európskej únie (EÚ) s cieľom znížiť emisie tohto plynu, ktorému môžeme byť „povďační“ za teploty, ktoré nás v posledných dňoch sužujú.

Čo to prakticky znamená? Spoločnosti, ktoré generujú menej CO₂, ako je predpísané, budú môcť predávať svoju nevyužitú časť povoleného množstva oxidu uhličitého spoločnostiam, ktoré produkujú viac. Pre veľkých znečisťovateľov bude táto novinka predstavovať dodatočné náklady. Európski zákonodarcovia sa takto snažia motivovať firmy, aby investovali do ekologickejších riešení, pretože okrem zníženia pridaného poplatku môžu výrobcovia aj zarobiť.

Pred piatimi rokmi Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu, populárne nazývanú Fit for 55 (vo voľnom preklade z angličtiny: Vhodní/Schystaní pre 55), ktorej cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55% v porovnaní s rokom 1990. Ďalším cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ale aj nezávislosť od ruského plynu. Pri tej príležitosti bol spustený Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (angl. The EU Emissions Trading System – EU ETS).

Hoci Srbsko stále nie je súčasťou veľkej európskej rodiny – napriek viacročným tendenciám – sa niektoré domáce spoločnosti budú musieť tomuto nariadeniu podriadiť. Dôvodom je, že by nedošlo k „úniku“ oxidu uhličitého, teda aby si firmy nemysleli, že je pre nich výhodnejšie presunúť svoje prevádzky za hranice EÚ.

Pretože bez ohľadu na územné členenie – atmosféra je spoločná. Tak nadobudlo účinnosť nariadenie o Mechanizme úpravy uhlíkových hraníc (angl. Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM).

Čo to znamená pre domácich podnikateľov?

Pred dvomi rokmi tvorilo 54% celkového zahraničného obchodu Srbska s krajinami EÚ. Je jasné, že toto nové nariadenie výrazne ovplyvní domácich vývozcov. Najmä keď sa vezme do úvahy, že tovar, na ktorý sa vzťahuje nariadenie CBAM, sa väčšinou vyváža.

„Najviac sa záväzky vyplývajúce z nariadenia CBAM dotýkajú kovopriemyslu, pretože je aj najpočetnejší, a určite najviac potrebujú podporu mikropodniky, malé a stredné hospodárske podniky a podnikatelia,“ uvádza Srbská obchodná komora (srb. Privredna komora Srbije – PKS).

Preto tento poplatok budú musieť platiť vývozcovia železa/ocele, hliníka, cementu, umelého hnojiva, elektriny a vodíka. A existuje možnosť rozšírenia zoznamu aj o ďalšie oblasti.

„Pokrytie tovarov sa po úplnej implementácii nariadenia určite rozšíri, aby boli najneskôr do roku 2030 zahrnuté všetky sektory, ktoré už v rámci EÚ majú určité povinnosti ohľadom platenia uhlíkových poplatkov v rámci EU ETS, ktorý je platný už v krajinách Únie,“ uvádzajú z PKS.

V súčasnosti sú vývozcovia povinní iba nahlásiť svoje emisie a nič ich to nestojí.

Existujú tri metódy, ktorými sa tieto údaje získavajú, vysvetľuje Tanja Lindell, manažérka projektu Responsible Business Hub (RBH) Srbskej obchodnej komory. Máloktorý domáci podnik, ako napríklad Železara v Smedereve, má 24-hodinové nepretržité meranie. Ďalšou metódou je poslať produkt do laboratória na analýzu, aby sa určilo množstvo uhlíka vloženého do produktu. Tretia metóda je najlacnejšia – prepočet.

„Najčastejšie používaným spôsobom je prepočítavanie. Naše spoločnosti nemajú náklady na laboratórne analýzy. Jedinými nákladmi je vyslanie zamestnanca na školenie alebo najatie konzultanta na vypracovanie tejto prvej správy,“ vysvetľuje Lindell.

Rok 2026 – rok zvratu

V súčasnosti domáce spoločnosti nemajú povinnosť overovať svoje výkazy, to sa však zmení o rok a pol, keď sa okrem overovania začne aj spoplatnenie emisií. Okrem rozšírenia pokrytia sektora CBAM, ako aj percenta vypúšťaného CO₂, za ktoré sa platí, sa zvýši aj cena za tonu CO₂.

„Počas roku 2020 sa pohybovala od 15 do 30 eur za tonu, kým minulý rok sa táto hodnota pohybovala medzi 50 a 100 eurami za tonu CO₂. Aktuálna cena sa pohybuje okolo 70 eur za tonu CO₂,“ uvádza PKS.

Vzhľadom na to, že európski dovozcovia budú musieť kupovať certifikáty CO₂ za tovar, ktorý nakupujú z krajín na okraji EÚ, to ovplyvní domácich vývozcov prostredníctvom zníženia konečnej výkupnej ceny, aby zostali konkurencieschopní. Najviac budú teda ovplyvnení tí, ktorí emitujú najviac CO₂.

„Spoločnosti by mali využiť toto prechodné obdobie na zníženie svojich emisií, aby zostali v podnikaní a aby zvýšili konkurencieschopnosť,“ odporúča Tanja Lindell.

Toho času v Srbsku neexistuje žiadny certifikačný dom a neexistuje ani systematické riešenie tohto nového nariadenia. Vláda v súčasnosti spracováva analýzu, na základe ktorej rozhodne, či by bolo opodstatnené vytvoriť národný systém spoplatnenia emisií CO₂, vytvoriť regionálny systém alebo sa zapojiť do systému EU ETS.

„Ak spoločnosť zo Srbska dováža surovinu a platí sa tam daň za CO₂, domáca spoločnosť odpočítava to, čo bolo zaplatené v EÚ. Rovnakou logikou, ak by naša krajina vytvorila nejaký národný systém spoplatňovania CO₂, prospelo by to našim spoločnostiam, pretože by sa to odpočítalo od konečného výsledku,“ uvádza príklad Lindell.

Budeme platiť viac za elektrinu?

Elektrina je v kontexte CBAM dvojnásobne relevantná, hovoria zo PKS.

Po prvé, patrí ku kategóriám, na ktorých vývoz sa toto nariadenie priamo vzťahuje v tom zmysle, že vývozcovia elektriny musia podávať správy o svojich vyprodukovaných celkových emisiách, a začnúc rokom 2026 za ne budú musieť platiť.

Keďže až 70% elektriny získavame z neobnoviteľných zdrojov, nové poplatky/dane sa výrazne dotknú tak vývozcov elektriny, ako aj iné spoločnosti, pretože sa počítajú aj nepriame emisie. Do výpočtu je zahrnuté aj množstvo CO₂ emitovaného pri výrobe elektriny, ktoré sa spotrebovalo počas výrobného procesu v inom priemysle, na ktoré sa vzťahuje CBAM.

„V tejto chvíli je ešte ohľadom toho veľa neznámeho, ako sa celá situácia týkajúca sa CBAM reflektuje na cenu elektriny, a možno sa niečo konkrétnejšie dozvieme, keď bude vypracovaná podrobná odborná štúdia na objednávku srbského Ministerstva baníctva a energetiky, ktorá by mala poskytnúť konkrétnejšie odpovede na tieto komplexné otázky,“ vysvetľujú zo Srbskej obchodnej komory.