Po aprílovom volebnom víťazstve strany TISZA a nástupe vlády Pétera Magyara sa v Maďarsku začala rýchla prestavba inštitúcií, ktoré šestnásť rokov formoval Viktor Orbán. Prvé mesiace priniesli zásahy do fungovania verejnoprávnych médií, ústavného rámca aj systému personálnych nominácií. Menej jednoznačné je zatiaľ to, či zmena zasiahne aj politickú kultúru a každodenný život národnostných menšín. Práve prístup k Maďarom za hranicami a zároveň k Slovákom, Rómom a ďalším komunitám žijúcim v Maďarsku môže ukázať, aký hlboký bude obrat po Orbánovi.
Podľa Erika Uszkiewicza, jedného z podpredsedov organizácie Hungarian Europe Society dali voliči a voličky 12. apríla 2026 strane TISZA a nastupujúcej vláde jasný a historický mandát. Dvojtretinová ústavná väčšina podľa neho poskytla premiérovi Péterovi Magyarovi možnosť rozísť sa so systémom, ktorý sa počas Orbánovej vlády označoval ako Systém národnej spolupráce.
„Nová vláda začala s pozoruhodnou dynamikou rozoberať starý režim, obnovovať inštitúcie liberálnej demokracie a systém bŕzd a protiváh, ako aj meniť celú politickú kultúru v krajine,“ hodnotí Uszkiewicz.
Za najviditeľnejšie oblasti zmeny označuje reformu médií verejnej služby a nový spôsob regulácie mediálneho orgánu, ale aj zásahy do ústavného rámca. Maďarský parlament 13. júla schválil sedemnástu novelu Základného zákona, ktorá podľa Uszkiewicza okrem iného vytvára možnosť odvolať prezidenta republiky a obmedzuje pôsobenie poslancov a poslankýň parlamentu najviac na dvanásť rokov.
Aj Imrich Fuhl, redaktor portálu oslovma.hu, vníma prvé kroky nového kabinetu v širšom kontexte demokratizácie spoločnosti, protikorupčných opatrení a väčšej transparentnosti.
Z pohľadu Slovákov a Sloveniek v Maďarsku však upozorňuje, že po niekoľkých mesiacoch možno hovoriť skôr o zmene politického tónu a rétoriky než o hlbokej systémovej premene. Ako hovorí, objavili sa signály o väčšom dôraze na dialóg s národnosťami, na transparentnosť financovania či na možné úpravy systému národnostného zastúpenia, no zatiaľ je priskoro hovoriť o zásadnom obrate v národnostnej politike.
„Každodenný život Slovákov v Maďarsku sa po zmene vlády zatiaľ výraznejšie zmeniť nemohol. Potešiteľná je však celkovo uvoľnenejšia spoločenská atmosféra, zbavená napríklad nepríjemných prejavov štátom riadenej propagandy,“ hovorí Fuhl.
Inštitúcie možno vymeniť rýchlejšie než politickú kultúru
Dvojtretinová väčšina umožňuje vláde odvolávať alebo nahrádzať verejných činiteľov, ktorých Orbánova vláda vymenovala na dlhé funkčné obdobia. Podľa Erika Uszkiewicza sa zároveň rušia paralelné inštitúcie, prostredníctvom ktorých sa budovala a udržiavala klientelistická sieť vo vysokom školstve, kultúre či športe.
Rýchlo sa mení aj mediálny systém. Médiá, ktoré boli závislé od štátnej inzercie, podľa neho buď zanikajú, alebo prechádzajú transformáciou, pretože tento zdroj financovania sa vytráca. To, čo sa ešte nedávno javilo ako pevná propagandistická infraštruktúra, sa tak môže rozpadnúť oveľa rýchlejšie než spoločenské dôsledky jej dlhodobého pôsobenia.
Práve tie považuje Uszkiewicz za najťažšiu časť Orbánovho dedičstva. Inštitúcie, vedenia a formálne štruktúry možno zmeniť zákonmi a personálnymi rozhodnutiami, no politická kultúra vybudovaná na lojalite, polarizácii a opakovaných kampaniach proti označeným nepriateľom podľa neho pretrvá dlhšie.
„Najdlhšie bude, žiaľ, pôsobiť toxický vplyv toho, čo sa počas pätnástich rokov udialo s dušami, myslením a duševným zdravím ľudí,“ tvrdí. Orbánova vláda podľa neho zanechala mimoriadne polarizovanú spoločnosť, v ktorej sa oslabila schopnosť kriticky myslieť, komunikovať a viesť dialóg.
Šestnásť rokov ako varovanie
Erik Uszkiewicz sa domnieva, že maďarská spoločnosť počas šestnástich rokov Orbánovej vlády prešla bolestivým procesom učenia. Zažila postupný autoritatívny obrat, oslabovanie geopolitickej orientácie krajiny, spochybňovanie spojenectiev a systém, v ktorom korupcia a klientelizmus prenikli do fungovania štátu.
Ovládnutie štátu sa podľa neho prejavovalo nielen v každodenných formách korupcie a nepotizmu, ale aj v tom, že nezávislý úspech bez podpory štátnej moci bol čoraz ťažšie dosiahnuteľný. Súčasne sa zhoršovali verejné služby vrátane školstva, zdravotníctva, dopravy a základnej infraštruktúry.
Z tohto obdobia by si podľa Uszkiewicza mala spoločnosť odniesť dve zásadné poučenia. Prvým je schopnosť včas rozpoznať už počiatočné prejavy podobného spôsobu vládnutia a reagovať na ne skôr, než sa stanú systémom. Druhým je skúsenosť, že na rozdiel od rokov 1989 a 1990 je dnes možné presadiť skutočnú systémovú zmenu a obmedziť opakované uzatváranie a reprodukciu tých istých elít.
„Kontinuálna kontrola moci, slobodné a neobmedzované médiá, nezávislosť inštitúcií a súdov, transparentnosť a občianska účasť sa jednoznačne stali požiadavkami, ktoré vyslovuje mnoho ľudí,“ dodáva Uszkiewicz.
Imrich Fuhl zdôrazňuje, že nemôže hovoriť v mene všetkých Slovákov a Sloveniek v Maďarsku a svoje hodnotenie formuluje na základe desaťročí osobných a profesijných skúseností. Politické postoje komunity podľa neho nemožno posudzovať oddelene od zvyšku spoločnosti. Väčšina reaguje na rovnaké hospodárske, sociálne, kultúrne a spoločenské okolnosti ako väčšinové obyvateľstvo. Národnostná príslušnosť vplýva na volebné preferencie čoraz menej, čo Fuhl spája aj s pokročilou jazykovou a kultúrnou asimiláciou.
Počas Orbánovej vlády bola podľa neho slovenská komunita v sympatiách k vláde a opozícii rozdelená približne rovnomerne. Súčasné prieskumy verejnej mienky a volebných preferencií podľa Fuhla ukazujú posun v prospech Magyarovej vlády približne v pomere tri ku jednej. Ani takýto posun však sám osebe nie je dôkazom trvalej zmeny. Tú bude podľa neho možné vyhodnotiť až po dlhšom čase a na základe konkrétnych výsledkov.
Národnostná politika: prvé prísľuby, zatiaľ málo výsledkov
Prvé personálne a organizačné kroky naznačujú, že nová vláda chce národnostnú agendu zaradiť do širšej politiky spoločenských vzťahov. Agenda bola presunutá z pôsobnosti vicepremiéra pod novovytvorené Ministerstvo pre spoločenské vzťahy a kultúru.
Za zástupcu štátneho tajomníka pre národnostné záležitosti vymenoval Péter Magyar Juraja Rágyanszkého, dolnozemského Slováka zo Sarvaša. Rágyanszki predtým pôsobil ako univerzitný pedagogický asistent, riaditeľ Budapeštianskeho slovenského odborného kolégia a predseda výchovno-vzdelávacieho výboru najvyššieho voleného orgánu Slovákov v Maďarsku. Imrich Fuhl sa domnieva, že na výkon tejto funkcie má odborné aj komunitné predpoklady.
Minister zodpovedný za spoločenské vzťahy a kultúru Zoltán Tarr podľa Fuhla prisľúbil zmenu časti volebného zákona týkajúcej sa národností a posilnenie národnostného školstva.
„Vláda zároveň deklarovala obnovu autonómie národnostných samospráv a vzdelávacích inštitúcií vrátane národnostných škôl, ako aj ochranu národnostného zastúpenia na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni pred vonkajšími politickými vplyvmi” hovorí Fuhl.
Hlas Slovákov v Maďarsku zostáva tichší
Silný záujem maďarskej politiky o komunity za hranicami má aj svoj vnútorný protipól. Fuhl upozorňuje, že požiadavky a potreby slovenskej komunity a ďalších národností v Maďarsku sú v celoštátnom verejnom priestore počuteľné podstatne menej než požiadavky Maďarov žijúcich v susedných štátoch.
„Slovenská menšina v Maďarsku tradične uprednostňuje spoluprácu, dialóg a postupné riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa školstva, kultúry, jazyka a fungovania samospráv pred verejne konfrontačným prístupom,” hovorí.
| Koľko Slovákov žije v Maďarsku a čo je národnostná samospráva? |
|---|
| Podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2022 žije v Maďarsku približne 30-tisíc ľudí so slovenskou etnickou príslušnosťou. Národnostná samospráva je volený zastupiteľský orgán menšiny. Nie je to obecná samospráva a nerozhoduje napríklad o cestách či odpade. Zastupuje záujmy komunity, podporuje používanie jazyka, školstvo a kultúru a môže spravovať vlastné školy, médiá alebo kultúrne inštitúcie. Slovenské samosprávy pôsobia na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; ich najvyšším orgánom je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. |
Ak chce nová vláda dokázať, že menšinové práva nevníma iba ako nástroj zahraničnej politiky, mala by podľa Fuhla venovať národnostiam žijúcim v Maďarsku približne rovnakú pozornosť ako maďarským komunitám za hranicami. To by znamenalo posilnenie skutočnej autonómie národnostných samospráv a inštitúcií, transparentné a politicky nezávislé financovanie, podporu národnostného školstva a vytváranie podmienok na používanie materinských jazykov v každodennom živote.
„Dôležitým krokom by bolo aj to, aby zástupcovia národností neboli vnímaní len ako partneri pri realizácii vládnych zámerov, ale ako rovnocenní účastníci dialógu o otázkach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú,“ zdôrazňuje Fuhl a zároveň varuje pred prenášaním všetkej zodpovednosti za historické a dlhodobé problémy na vládu, ktorá je pri moci iba niekoľko mesiacov.
Časť zodpovednosti za budúcnosť slovenského jazyka, kultúry a komunity nesú podľa Fuhla aj samotní Slováci a Slovenky v Maďarsku. Štát má vytvárať podmienky a garantovať práva, no ich reálne využívanie a životaschopnosť spoločenstva budú závisieť aj od aktivity komunity, mieni Imrich Fuhl.
Rómovia ako najväčšia a najzraniteľnejšia menšina
Osobitnou skúškou vnútornej politiky bude podľa Erika Uszkiewicza postavenie rómskej komunity, ktorá je najpočetnejšou národnostnou a etnickou menšinou v Maďarsku, hoci presné určenie jej veľkosti naráža na praktické aj principiálne problémy.
Marginalizované postavenie Rómov a Rómok, sociálna a ekonomická zraniteľnosť, diskriminácia na trhu práce a nerovný prístup k vzdelávaniu, bývaniu či zdravotnej starostlivosti sú podľa neho dlhodobé a často sa prenášajú z generácie na generáciu.
„Problémom zostáva aj rovný prístup k verejným zdrojom a službám, ktorý by mal byť jedným zo základov demokratického právneho štátu,” pripomína Uszkiewicz.
Za dôležité prvé signály považuje Uszkiewicz zvolenie štyroch rómskych poslancov a poslankýň za stranu TISZA, ako aj symbolické zaradenie vystúpenia rómskych detí a rómskej hymny do ustanovujúcej schôdze nového parlamentu.
Poslankyňa Kriszta Bódis, odborníčka, ktorá sa už desaťročia venuje sociálnej integrácii a vzdelávaniu prevažne rómskych detí, sa stala vládnou komisárkou zodpovednou za vypracovanie národnej stratégie sociálnej politiky a horizontálnu koordináciu školstva, sociálnych vecí a zdravotníctva. Mnohí ju podľa Uszkiewicza vnímajú ako záruku sociálneho rozvoja rómskej komunity.
Maďari za hranicami zostávajú „národným minimom“
Zatiaľ čo výsledky vnútornej národnostnej politiky bude možné hodnotiť až neskôr, Magyarova vláda už jasne naznačuje, že podpora Maďarov a Maďariek za hranicami zostane jednou z priorít štátu.
Podľa Erika Uszkiewicza TISZA vychádza z toho, že ochrana Maďarov na Slovensku nie je predmetom straníckej politiky, ale „národným minimom“, pri ktorom nie je priestor na kompromis. Kontinuita oproti Orbánovej vláde teda zostáva v samotnom cieli; rozdiel by mal byť najmä v spôsobe, akým ho Budapešť presadzuje – prostredníctvom konštruktívneho dialógu, transparentnejšieho financovania a bez budovania politickej závislosti.
Podobne to vníma aj Imrich Fuhl. Orbánova aj Magyarova vláda podľa neho považujú maďarské komunity za hranicami za súčasť jednotného maďarského národa. Podpora ich identity, jazykových práv, kultúrnych inštitúcií a vzdelávania v materinskom jazyku preto zostáva stabilným prvkom maďarskej národnej politiky bez ohľadu na zmenu vlády.
Zoltán Szalay, redaktor portálu Napunk.sk/Denníka N, však upozorňuje, že Maďari a Maďarky na Slovensku nevnímajú politickú zmenu v Budapešti jednotne.
„Viktor Orbán mal na južnom Slovensku veľký vplyv, vo veľkej miere vďaka finančnej podpore, ktorá smerovala k rôznym organizáciám, ale aj fyzickým osobám po roku 2010,” hovorí Szalay.
Podľa neho, na Slovensku však stále bola dosť silná vrstva tunajších Maďarov, ktorí vnímali Orbána skôr kriticky kvôli jeho autokratickým sklonom.
Benešove dekréty: životné kauzy aj nevyriešená trauma
Jednou z prvých tém, pri ktorých sa ukázal rozdiel v politickom tóne medzi Orbánom a Magyarom, sú Benešove dekréty. Maďarský premiér Magyar zaujal k premiérovi Robertovi Ficovi oveľa kritickejší postoj než jeho predchodca, čo Szalay vysvetľuje aj blízkym politickým spojenectvom Orbána a Fica.
Podľa Erika Uszkiewicza považuje Magyar obhajobu Benešových dekrétov za odporujúcu európskym princípom, a preto žiada ich zrušenie. Maďarská vláda chce túto pozíciu presadzovať pevne, no v rámci konštruktívneho dialógu so Slovenskom.
| Čo sú Benešove dekréty? |
|---|
| Benešove dekréty sú súhrnným označením nariadení prezidenta Edvarda Beneša, ktoré vznikali počas druhej svetovej vojny a v prvých povojnových mesiacoch, keď nefungoval československý parlament. Väčšina upravovala obnovu štátu, no v dnešnej politickej diskusii sa týmto názvom označujú najmä opatrenia namierené proti nemeckému a maďarskému obyvateľstvu na základe princípu kolektívnej viny. Ich dôsledkom bolo okrem iného odňatie občianstva, konfiškácia majetku a vysídľovanie. Na Slovensku sa niektoré opatrenia vykonávali aj prostredníctvom nariadení Slovenskej národnej rady. Ich dnešný právny význam je predmetom sporu: slovenské úrady ich považujú za súčasť uzavretého povojnového usporiadania, kým zástupcovia maďarskej menšiny a niektorí právnici upozorňujú na majetkové prípady, v ktorých sa štát odvoláva na historické konfiškačné rozhodnutia. |
Zoltán Szalay dodáva, že otvorenie tejto otázky mohlo Magyarovi pred voľbami pomôcť osloviť aj národne orientovaných maďarských voličov. Po voľbách však podľa neho vláda zatiaľ neurobila ďalšie konkrétne kroky, čo môže súvisieť aj s množstvom iných zmien, ktoré rozbehla.
Hoci sa o Benešových dekrétoch často hovorí ako o historickej a symbolickej téme, ich dôsledky sa podľa Szalaya objavujú aj v konkrétnych majetkových kauzách.
„Konkrétne prípady sa týkajú stoviek, možno tisícok ľudí, pričom nie všetci sú maďarskej národnosti, pretože pozemky, ktoré sa dnes konfiškujú na základe Benešových dekrétov, majú už často iných vlastníkov,“ vysvetľuje.
Pre maďarskú menšinu však podľa neho zostávajú predovšetkým symbolom povojnových deportácií a konfiškácií. Ide o živú historickú traumu, s ktorou sa slovenské a maďarské politické reprezentácie nedokázali spoločným spôsobom vyrovnať.
Zároveň nie je isté, či dôrazný tlak Budapešti automaticky zlepší postavenie Maďarov a Maďariek na Slovensku.
„To, že Viktor Orbán neotváral citlivé témy v slovensko-maďarských vzťahoch, maďarskej menšine nepomáhalo – pokračovalo sa v konfiškáciách, južné územia Slovenska sa zanedbávali a podobne,“ tvrdí Szalay.
Výsledok bude podľa neho závisieť od konkrétnej diplomacie novej vlády a od toho, či bude sledovať ochranu menšiny, alebo predovšetkým vlastné politické záujmy.
Najviditeľnejším testom môže byť dotačná politika
Za jeden z najkonkrétnejších dôkazov zmeny považujú respondenti budúce pravidlá financovania maďarských organizácií za hranicami. Orbánova vláda posielala značné sumy do Srbska, na Slovensko a do Rumunska prostredníctvom športových, kultúrnych, mediálnych a ďalších organizácií. Podľa Erika Uszkiewicza boli mnohé z nich politicky blízke Fideszu a verejne podporovali Orbánovu vládu.
Péter Magyar po stretnutí s predsedom Maďarskej aliancie Lászlóom Gubíkom podľa Uszkiewicza zdôraznil, že očakáva zásadnú zmenu v transparentnosti a efektívnosti využívania peňazí z Maďarska. Zároveň vyhlásil, že nebude akceptovať, aby médiá na Slovensku financované z maďarského štátneho rozpočtu šírili propagandu Fideszu. Nová vláda avizovala aj preverenie využívania podpory za uplynulých desať rokov.
Zoltán Szalay hovorí, že práve od dotačnej politiky očakáva maďarská komunita na Slovensku najviditeľnejšiu zmenu. Tvrdí, že v minulých rokoch smerovalo na Slovensko veľké množstvo štátnych dotácií, pričom časť peňazí podľa neho skončila netransparentne. TISZA sľubuje preverenie podozrivých dotácií, otvorenejší systém a ukončenie praxe, pri ktorej bola finančná podpora spojená s očakávaním politickej lojality.
„Ak sa to naplní, bude to naozaj veľká zmena v maďarsko-maďarských vzťahoch,“ konštatuje Szalay.
