Ako malý chlapec som trávil veľa času pod veľkým remeselníckym stolom môjho otca, ktorý bol kožušníkom. Často sa u nás schádzali ľudia z dediny i okolia a ja som s nadšením počúval ich rozhovory. Dozvedal som sa o živote v Kovačici, o ťažkej práci Slovákov v Amerike, o biede, chorobách, ale aj o radostiach. Tieto rozhovory boli moje univerzá, vďaka ktorým sa mi v hlave rojili rôzne predstavy.
Musel som ich dostať von, a tak som začal kresliť.
Najprv som kreslil na zvyšky papiera a na škatule od soli. Fascinovane som pozoroval otca, ako mieša farby na kožuchy – to bol môj prvý kontakt s maľbou. Otec farbil sedliacke kožuchy pestrými farbami a ja som to chcel skúsiť tiež, no výsledkom bola bitka. Raz som nakreslil obrovský kožuch jedného sedliaka s hlavami mojich sestier – trčiacimi z rukávov, a bratovu hlavu vyčnievajúcu z goliera. Sedliak sa v kresbe spoznal a urazil sa. Jeho zaucho bolo však pre mňa prvým komplimentom! Vtedy som sa rozhodol, že sa stanem maliarom.
Martin Jonáš
🎧 Vypočuj si príbeh o Martinovi Jonášovi v podkaste Art story 👇
A maliarom sa naozaj stal. Martin Jonáš, jeden z najvýraznejších predstaviteľov kovačického insitného umenia, sa narodil v roku 1924. Svoju umeleckú dráhu začal v mladosti a počas svojho života vytvoril impozantné množstvo diel, ktoré ho preslávili nielen v Srbsku, ale aj vo svete.
Jeho obrazy sú charakteristické výraznými farbami, originálnym štýlom a hlbokým ľudským rozmerom. Jonáš vo svojich dielach zachytával nielen každodenný život v jeho Kovačici, ale aj svoje myšlienky, pocity a vzťah k svetu okolo seba.
Martin Jonáš však nebol len talentovaným maliarom. Jeho osobnosť bola oveľa rozmanitejšia, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Bol aj hlbokým mysliteľom a pozorovateľom života. Jeho diela sú plné symboliky a psychologických prvkov, ktoré podnecujú k zamysleniu.
„Jeho umenie nebolo iba maľovanie,“ hovorí Mária Raspírová, niekdajšia riaditeľka Galérie insitného umenia. „Ukazoval nám, ako rozmýšľa, čo cíti. Jeho vzťah k ľuďom, k životu a k pôde – to všetko preniesol do svojich obrazov.“
Jonášove diela sú plné symboliky a psychologických prvkov. „Bol to človek nad svoj čas,“ dodáva Raspírová. „V jeho obrazoch bola hlava na nebi a nohy na zemi. Bol zviazaný s pôdou, ale zároveň aj vizionárom.“
V lete som s rodičmi pracoval na poliach, staral sa o kone a pozoroval prírodu. Všetky tie zážitky ma inšpirovali ku kresleniu, v čom ma povzbudzovalo aj uznanie učiteľa.
Počas vojny som utiekol z nútených prác k partizánom, kde som kresbami prispieval do novín Bojovník. Po návrate domov v roku 1946, keď našu rodinu zasiahla choroba a nešťastie, som sa opäť uchýlil k maľovaniu.
Potreboval som to ako soľ.
Martin Jonáš
Spomienky na Jonáša
Skúste si predstaviť Kovačicu v tých časoch… Malá dedina, v ktorej život plynul v rytme ročných období, a v ktorej sa tradície odovzdávali z generácie na generáciu. Uprostred Kovačice, v dome s drevenými okenicami, žil Ján Glózik – muž s dušou umelca, ktorý dobre poznal Martina Jonáša.
Výber kresieb z publikácie Martin Jonáš – Sedliaci (Obzor-Tvorba, Nový Sad, 1991)
Vtedy v Kovačici akoby sa vo vzduchu vznášala tvorivá energia. Mladí umelci, vrátane Martina Jonáša, sa navzájom povzbudzovali a podporovali. Boli to časy experimentovania, objavovania a hľadania nového výtvarného jazyka, ktorý by autenticky vyjadril ich vnútorný svet a zároveň zachytil jedinečnú atmosféru ich rodného prostredia.
V časoch, keď bolo ťažké zohnať kvalitné maliarske potreby, boli kovačickí maliari vynaliezaví. „Jonáš bol vynálezca,“ spomína Glózik. „Vedel si vytvoriť pigmenty sám.“
Tento maliar nebol len talentovaný umelec, ale aj skvelý rozprávač. Dokázal každého zaujať svojimi príbehmi, ktoré často slúžili ako inšpirácia pre jeho obrazy.
„Martin Jonáš bol vynikajúcim človekom,“ hovorí Mária Raspírová. „Veľmi bol naratívny. Vedel veľmi pekne rozprávať. Pre každého mal rozprávku, ktorú prispôsobil tomu, s ktorým sa rozprával.“
Glózik potvrdzuje Jonášovu schopnosť prispôsobiť sa publiku. „Vedel v každom momente, čo povie a ako povie,“ hovorí.
Nemám čas na prázdne reči. Ak ide o obchod, vítam krátke návštevy. Potešia ma ľudia, ktorí sa zaujímajú o moju filozofiu a myšlienky skryté v obrazoch. Nedávno ma navštívil generálny biskup Uhorskai a jeho pohľad na moje výtvory bol pre mňa balzamom na dušu. Pochopil, čo som chcel svojimi obrazmi vyjadriť. Takýchto hostí je však, žiaľ, málo. Väčšina sa zaujíma len o kúpu obrazu, aby “doma mala jedného Jonáša”…
Martin Jonáš
Jarmila Ćendićová, historička umenia, s úsmevom spomína na jeho pozoruhodnú schopnosť „čítať ľudí“.
„Dokázal s prekvapujúcou presnosťou odhadnúť, čo by daného človeka mohlo zaujímať,“ hovorí Ćendićová. „Prispôsobil tomu nielen tón hlasu, ale aj reč tela. Kde bolo treba, vedel byť vážny a diplomatický. No vedel sa aj zahrať na prostého insitného maliara, akoby nevedomého sveta okolo seba.“
Filozofia v obrazoch
Martin Jonáš, umelec hlbokých myšlienok, si cenil rozhovory s ľuďmi, ktorí dokázali nahliadnuť poza oponu jeho malieb a vnímať filozofiu ukrytú v jeho tvorbe. Každý však vnímal jeho umenie inak. Viera Dorčová Babiaková, skúsená redaktorka a dlhoročná pozorovateľka kultúrneho diania vojvodinských Slovákov a Sloveniek, vidí v Jonášových dielach predovšetkým silnú víziu a nadčasovosť.
„Keď počujem meno a tvorba Martina Jonáša, prvá asociácia je definitívne vízia,“ hovorí Babiaková. „Myslím si, že tento umelec, ktorý patrí medzi zakladateľov kovačickej školy insitného umenia, bol veľký vizionár. Jeho typické nadrozmerné chodidlá a ruky postáv na obrazoch vnímam ako symbol nášho pevného zakorenenia vo Vojvodine. Sme tu, stojíme pevne nohami na zemi a rukami si razíme cestu životom, stále bojujeme,“ hovorí Dorčová Babiaková.
Za slávou a uznaním Martina Jonáša sa skrývala aj jeho menej známa stránka – veľké srdce. Mária Raspírová nám pripomína jeho láskavosť a ochotu nezištne pomáhať, najmä mladým umelcom.
„Podporoval ich nielen radami, ale aj finančne,“ prezrádza Raspirová. „Neraz im daroval svoje vzácne diela, alebo od nich kúpil obrazy, aby mali peniaze na farby a plátna a mohli sa naplno venovať svojmu talentu.“
Martin Jonáš bol skutočnou osobnosťou kovačického insitného umenia. Jeho príbeh a dielo, plné symboliky a ľudskosti, inšpirujú dodnes.
„Jeho miesto v dejinách výtvarného umenia vojvodinských Slovákov je nezastupiteľné,“ dodáva Viera Dorčová Babiaková. „Bol to vizionár s otvorenou mysľou a veľkým srdcom.“
Projekt Storytellerov multimediálny drobnohľad, ktorý realizuje portál Storyteller, finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky.Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne vyjadrovať názory uvedeného Úradu.
Pridaj komentár & Dodaj komentar