Mémy sú digitálny folklór novej generácie

svgČítanie na 10 minút

Keď chce Jovana Jovanović niečo povedať, vloží to do obrázka. Vezme úryvok z filmu alebo seriálu, napíše svoj postoj a vytvorí mém. Formuje ho sarkazmom, iróniou alebo jednoduchým humorom a zverejní ho na instagramovej stránke. Kedysi ich robila len pre vlastnú potrebu, no postupne sa preliali do osobitného komunikačného kanála – profilu Lesbianing Together.

„Chcela som dať ľuďom najavo, aké sú moje postoje ku kvír komunite, ale aj k politike – a to hravou formou,“ hovorí Jovanović.

PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak považujete nezávislú a zodpovednú žurnalistiku za dôležitú, podporte vznik a publikovanie príbehov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. DARUJTE TU!

Forma mému jej vyhovuje, pretože je krátka, priťahuje pozornosť a dokáže preniesť silné posolstvo. Profesorka antropológie a etnológie na Filozofickej fakulte v Belehrade Ana Banić Grubišić hovorí, že mémy sú dôležité, pretože dokážu zložité spoločenské fenomény zhrnúť do krátkych, ľahko zdieľateľných foriem.

„Mémy predstavujú artefakty digitálnej kultúry, ktoré vznikajú z kolektívnej kreatívnej interakcie používateľov,“ vysvetľuje respondentka Storytelleru.

Mémy sú teda, podobne ako ľudové piesne či motívy na tradičnom odeve, výsledkom spoločnej tvorivosti a ich autori sú väčšinou neznámi. Postup je nasledovný – niekto vytvorí film, mini komiks alebo fotografiu, na ktorej úryvok Jovana Jovanović napíše text vyjadrujúci jej postoj. Takto vzniknutý mém potom ľudia zdieľajú ako spôsob, ako vyjadriť aj vlastný názor.

Mém ako politická kritika. Zdroj: Petrovskie/Krutiarske memes

Autor instagramovej stránky Petrovskie/Krutiarske memes chce prostredníctvom humoru zachytiť realitu zo svojho prostredia. Inšpiráciou mu bola stránka Dnevna doza prosečnog Padinca, a tak sa rozhodol preniesť Báčsky Petrovec do formy mémov. Momentálne nie je veľmi aktívny, no verí, že sa k tvorbe vráti. Jeho publikum tvoria najmä mladí a vie, že o jeho mémoch sa hovorí vždy, keď zverejní niečo aktuálne.

Čo je vlastne mém?

Mém získal svoj názov z biológie. Britský biológ Richard Dawkins si pri pomenovaní tohto fenoménu požičal tvar slova „gén“. Inšpiráciu našiel v procese rozmnožovania buniek, pri ktorom sa prenáša genetický materiál, ktorý robí nasledujúcu bunku identickou s prvou. Z času na čas sa tento genetický kód zmení – a práve tak vzniká evolúcia.

Dawkins v knihe Sebecký gén uvažoval o kultúre podobným spôsobom – len v tomto prípade svoj „genetický“ materiál šíri kultúrny produkt, napríklad mém. Zároveň sa „rozmnožuje“ tým, že putuje z mysle do mysle. Rozdiel medzi biologickými a kultúrnymi jednotkami je v tom, že tie druhé sa neustále menia.

Americký programátor Richard Brodie vníma mémy ako vírusy, ktoré sa šíria z mysle do mysle, a ich úspešnosť sa meria popularitou, teda viralitou.

Mémy môžu niesť silné posolstvo. Snímka obrazovky instagramovej stránky Lesbianing Together, 11. 2. 2026.

Jovana Jovanović si všimla, že jej mémy nezostávajú len na jej profile. Kolujú ďalej a zdieľajú ich ľudia s podobným pohľadom na svet. Mnohí z nich ani nevedia, kto mém vytvoril a koho názor vlastne zdieľajú. Tak mémy cirkulujú vo svojom „ekosystéme“.

Ana Banić Grubišić vysvetľuje, že mémy môžu slúžiť ako prostriedok výmeny komentárov, postojov či emócií, ale aj ako alternatívne informačné kanály.

„Mémy nie sú len prostriedkom vyjadrenia názoru, ale aktívne sa podieľajú na diskurzívnych praktikách digitálnej spoločnosti a predstavujú vizuálne argumenty fungujúce v rámci konkrétnych ideologických a semiotických rámcov,“ vysvetľuje.

Jovanović svoju platformu venovala ženám z kvír komunity. Keďže túto skupinu stále sprevádzajú tabu a predsudky, mémy vníma ako spôsob boja proti stereotypom, ale aj ako formu edukácie, a svoju prácu chápe ako určitý druh aktivizmu.

„Myslím si, že v tomto priestore chýba humor na citlivé témy – taký, ktorý nikoho neurazí a nešíri nenávisť,“ upozorňuje Jovanović.

Banić Grubišić dodáva, že hoci sa mémy najčastejšie vnímajú ako vtipný obsah, ich funkciu nemožno zredukovať len na zábavu. Satira, paródia a irónia sú pritom dôležité prvky.

„Mémy môžu zároveň fungovať ako prostriedok spoločenskej kritiky, politického komentára, ale aj ako mechanizmus reprodukcie stereotypov a sociálnych nerovností,“ vysvetľuje profesorka.

Môžu ovplyvňovať spôsob, akým sa o určitých témach premýšľa a hovorí, môžu fungovať ako nástroj neformálneho informovania a v kontexte občianskych protestov aj ako forma mobilizácie. Zároveň však môžu reprodukovať rôzne stereotypy (etnické, rodové, generačné) a prispievať k posilňovaniu xenofóbnych a polarizujúcich diskurzov. O tom, ako presne ovplyvňujú formovanie názorov, je však potrebné viac výskumov, myslí si Banić Grubišić.

Jovanović vkladá veľa úsilia do toho, aby sa jej mémový profil stal bezpečným miestom pre kvír ženy. Pravidelne preto maže komentáre a blokuje ľudí, ktorí sexualizujú alebo šíria nenávisť. Takto buduje komunitu.

„Okolo stránky sa zhromaždilo veľa ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú – sami tvoria mémy alebo sú ich príbehy pre mňa inšpiráciou,“ opisuje.

Mémy môžu vyzývať k akcii a mobilizovať verejnosť. Autorka: Jovana Jovanović

Banić Grubišić vysvetľuje, že v rámci jednej skupiny predstavujú mémy súčasť idiokultúry, teda folklóru danej komunity. Ich porozumenie je možné len vtedy, ak členovia a členky komunity zdieľajú podobné skúsenosti a poznajú tému, na ktorú mém odkazuje.

„Tvorba a zdieľanie mémov umožňuje účastníkom komunikácie spoznať sa ako rovnako zmýšľajúci prostredníctvom spoločných referencií a interpretácií a tým artikulovať formy kolektívnej identity. Takéto komunity sú založené na kolektívnej kreativite, rozpoznávaní mimetických vzorcov a irónie, ako aj na pocite spoločnej účasti na verejnej diskusii,“ vysvetľuje etnologička.

Komunity, ktoré vznikajú okolo mémov, sú však fluidné a situačné – formujú sa pri konkrétnych témach či udalostiach, a preto ich možno skôr vnímať ako dočasné zhromaždenia digitálnych verejností než ako pevné spoločenstvá, myslí si Banić Grubišić.

Keďže pre skupinu ľudí, na ktorú sa Jovanović obracia, existuje len málo bezpečných priestorov, dočasné digitálne zhromaždenie postupne prerástlo do komunity, ktorá sa stretáva aj mimo obrazoviek.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].

Sanja Đorđević

Neskromne môžem povedať, že mojou špecializáciou je počúvanie. Som hrdá na titul diplomovanej novinárky, hoci toto povolanie je oveľa viac ako povolanie, je to spojenie osobnosti, teda mánia. Milujem debaty, drsnú hudbu a makové štrúdle.

Komentár

Používame Akismet na ochranu pred spamom. Zistite, ako sa spracúvajú vaše údaje z komentárov.

Prijavite se za newsletter.

Priče koje se polako čitaju. Kao pismo. Jednom mesečno u vašem inboxu.