K otvorenému listu neformálnej skupiny občanov z Báčskeho Petrovca adresovanému prezidentovi Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu sa pridali aj ďalšie regióny, v ktorých žije slovenská menšina v Srbsku. Otvorené listy z Banátu a Sriemu boli, rovnako ako list z Báčky, odoslané 16. decembra a poukazujú na podobné problémy, ktorým čelí slovenská komunita mimo oficiálnych inštitucionálnych rámcov.

Totiž, na pondelok je avizovaná návšteva prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho v Báčskom Petrovci a Hložanoch. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré má redakcia Storyteller k dispozícii, by sa mal v dopoludňajších hodinách v Báčskom Petrovci uskutočniť aj bilaterálny rozhovor slovenského prezidenta s prezidentom Republiky Srbsko Aleksandrom Vučićom, pričom tieto informácie zatiaľ neboli oficiálne potvrdené.

💡 PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v skúmaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostávajú do verejného priestoru. 👉 DARUJTE TU!

Autori a autorky listov z rôznych častí Vojvodiny, resp. Srbska zdôrazňujú potrebu, aby sa počas oficiálnych návštev Slovenskej republiky vypočul aj hlas občanov a občianok, ktorí nemajú možnosť svoje skúsenosti sprostredkovať prostredníctvom oficiálnych štruktúr.

Banát: Zbor občanov Kovačice a Padiny upozorňujú na kultúru, informácie a školy

Zbor občanov z Kovačice a Padiny vo svojom liste slovenskému prezidentovi píše, že sleduje plánované oficiálne stretnutia so zástupcami inštitúcií, no zároveň upozorňuje, že existujú skúsenosti a témy, ktoré sa do oficiálnych rámcov dostávajú len okrajovo alebo vôbec.

„Ide o pohľad občanov, ktorí sa dlhodobo usilujú o zachovanie kultúrnej identity, jazyka a verejného priestoru slovenskej komunity, no nemajú vždy možnosť tieto otázky tlmočiť prostredníctvom oficiálnych kanálov,“ uvádzajú podpisovatelia listu. 

Ako konkrétne problémy spomínajú otázky ochrany kultúrneho dedičstva, práva na informácie v materinskom jazyku, situáciu v školách so slovenským vyučovacím jazykom či dlhodobo neukončenú rekonštrukciu Domu kultúry v Padine.

„Začiatkom tohto roka došlo v Kovačici k situácii, ktorá vyvolala značné znepokojenie miestnej verejnosti. Obraz významného predstaviteľa insitného umenia Martina Jonáša, patriaci do fondu Pamätného domu Martina Jonáša, bol darovaný prezidentovi Republiky Srbsko bez predchádzajúceho verejného a inštitucionálneho rozhodovacieho procesu. Vďaka občianskej iniciatíve, petícii a komunikácii s viacerými inštitúciami bol obraz následne vrátený do fondu, kam patrí. Táto udalosť však otvorila širšiu otázku ochrany kultúrneho dedičstva slovenskej menšiny a mechanizmov zodpovednosti tých, ktorí majú tieto hodnoty spravovať. Musíme podotknuť, že pri kúpe, obnove a zakladaniu Spomienkového domu Martina Jonáša stála veľkou časťou aj Slovenská republika, cez Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvo kultury Slovenskej republiky”, uvádza sa v otvorenom liste z Banátu.

Ďalším vážnym problémom, na ktorý občania upozorňujú, je právo na informácie v slovenskom jazyku. Koncom mája zostali obyvatelia Kovačice a Padiny bez televízneho a internetového signálu miestneho káblového operátora. Zrušené boli najmä lokálne a regionálne médiá, ako aj televízne kanály zo Slovenska, ktoré majú pre miestnu komunitu zásadný kultúrny a jazykový význam.

„Napriek opakovaným obracaniam sa na príslušné inštitúcie, vrátane orgánov zastupujúcich slovenskú menšinu, nedošlo k systémovému riešeniu a časť občanov zostáva bez týchto služieb do dnes,” uvádza sa liste.

V Kovačici pôsobí gymnázium a v Kovačici aj Padine základné školy s vyučovacím jazykom slovenským. V uplynulom období sa však v širšom kontexte spoločenských udalostí objavili personálne zmeny a administratívne rozhodnutia, ktoré medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi vyvolali neistotu a obavy o stabilitu a kontinuitu vzdelávacieho procesu, vysvetľuje zbor občanov z Kovačice a Banátu.

„Z pohľadu miestnej komunity je dôležité, aby školy so slovenským vyučovacím jazykom zostali prostredím odbornosti, otvoreného dialógu a bezpečia pre všetkých účastníkov vzdelávacieho procesu, bez ohľadu na spoločenské alebo názorové rozdiely,” píše sa v otvorenom liste.

Autori listu upozorňujú aj na situáciu Domu kultúry Michala Babinkau v Padine, ktorý má zásadný význam pre kultúrny život slovenskej komunity. Objekt je už dlhé roky v procese rekonštrukcie bez jasného termínu ukončenia, pripomínajú Slováci z Banátu.

„Napriek finančným prostriedkom, ktoré boli vynaložené aj z programov určených na podporu kultúry národnostných menšín, objekt dodnes neplní svoju základnú funkciu. Pre miestnych Slovákov to znamená dlhodobú absenciu priestoru pre folklór, divadlo, hudbu a komunitné aktivity, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie jazyka a tradícií. Zároveň chýba transparentná a pravidelná komunikácia o stave rekonštrukcie a o využití verejných a donátorských prostriedkov,” informujú slovenského prezidenta zo zboru občanov Kovačice a Padiny.

Vo všetkých uvedených oblastiach občania vnímajú dlhodobý nedostatok jasného a verejne komunikovaného postoja zo strany Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako aj absenciu aktívnej ochrany záujmov komunity v situáciách, ktoré sa priamo dotýkajú kultúrneho dedičstva, práva na informácie a fungovania kľúčových inštitúcií.

„Z pohľadu občanov tieto skúsenosti otvárajú otázku, do akej miery sú existujúce inštitucionálne rámce schopné účinne a včas reagovať v situáciách, keď je ohrozený verejný záujem a dôvera komunity. Domnievame sa, že ide o tému, ktorá si zaslúži pozornosť a podnet k reflexii na úrovni príslušných inštitúcií. 

V závere listu vyjadrujú pripravenosť stretnúť sa s prezidentom alebo jeho spolupracovníkmi a osobne priblížiť každodenné výzvy, ktorým Slováci v tomto regióne čelia.

Sriem: „Najväčšiemu tlaku čelia tí, ktorí sa zastávajú svojej komunity“

K výzve občanov z Báčky a Banátu sa pripojila aj neformálna skupina občanov zo Sriemu – zo Starej Pazovy, Boľoviec, Šídu, Erdevíka, Lugu, Bingule, Ľuby, Slankamenských Vinohradov, Dobanoviec, Sriemskej Mitrovice, Ašane, ako aj z Belehradu-Zemunu. Vo svojom otvorenom liste adresovanom prezidentovi Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu upozorňujú na špecifické postavenie slovenskej komunity v tomto regióne.

„Píšeme vám v mene občanov slovenskej komunity v srbskom a vojvodinskom regióne Sriem, ako najmenších počtom, no široko rozptýlených v regióne a nie menej slovenských ako v Báčke, Banáte alebo na Slovensku,“ uvádzajú autori listu.

ODPURÚČAME NA ČÍTANIE:

Podpisovatelia listu zdôrazňujú, že sa stotožňujú s obsahom otvorených listov z Báčky a Banátu a nepovažujú za potrebné tému rozširovať, keďže problémy, ktorým čelia, sú podľa nich rovnaké.

„Súhlasíme s korešpondenciou – otvorenými listami od našich spoluobčanov z Báčky a Banátu a tému by sme nerozširovali, pretože v našej komunite v Srieme sú problémy totožné,“ píšu.

Ako osobitne závažné však označujú rôzne formy nátlaku, ktorým sú podľa nich vystavení najmä obyčajní občania a ľudia pôsobiaci v kultúre, občianskych združeniach, miestnej samospráve, školstve, cirkevných komunitách, ekológii či poľnohospodárstve.

„Ak ľudia na určitých pozíciách nie sú úzko prepojení so štruktúrou moci na všetkých úrovniach, tieto problémy sa ešte výraznejšie prejavujú v kultúrnych centrách, združeniach, miestnych odboroch Matice slovenskej, školách či v miestnej samospráve,“ upozorňujú autori listu.

Za najvážnejší považujú tlak na ľudí, ktorí sa aktívne zastávajú svojej komunity a angažujú sa verejne, no nie sú súčasťou vládnucich politických štruktúr.

„Najväčšiemu nátlaku čelia ľudia, ktorí sa zastávajú svojej komunity, angažujú sa v politike a pritom nie sú členmi Srbskej pokrokovej strany. Čelia hrozbám – osobným aj voči rodinným príslušníkom, verbálnym a fyzickým útokom či výpovediam,“ uvádza sa v liste.

Medzi ďalšie závažné problémy zaraďujú nezáujem miestnych samospráv, ako aj pasivitu slovenských menšinových inštitúcií, najmä Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Kriticky sa vyjadrujú aj k stavu informovania prostredníctvom nezávislých a menšinových médií.

List je podpísaný Željkom Čapel’om, podpredsedom Matice slovenskej v Srbsku, a Michalom Balážom, spoločenským aktivistom, športovcom a poľnohospodárom, v mene Slovákov zo Sriemu, Belehradu a Zemunu.