Prechádzam sa po kampuse Univerzity v Novom Sade (UNS). Spomínam si, ako to vyzeralo pred pár rokmi, keď som bola študentkou. Pod korunami stromov bolo oveľa viac študentov, priestor pri vchodových dverách patril skupinkám fajčiarov a nikoho ruky neboli krvavé. Teraz nieto tých, ktorí bežia na prednášky
Je ľahké byť hlasný pri klávesnici a obrazovke. V digitálnom svete odvážne diskutujeme na dôležité témy – akými sú u nás ochrana životného prostredia či komunálne problémy, ale čo sa stane, keď sa táto vášeň nepresunie do reálneho sveta? Zostáva tak status na Facebooku len mŕtvym písmenom na
Priče koje se polako čitaju. Kao pismo. Jednom mesečno u vašem inboxu.
