PÍŠE: Samuel Koruniak, lektor slovenského jazyka a kultúry na Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne
Včera (17. marca) sme boli svedkami toho, že maturantky a maturanti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci zablokovali školu ako vyjadrenie podpory všetkým študentkám a študentom, ako aj stredoškoláčkam a stredoškolákom v celom Srbsku.
Pomaly štvormesačné protesty, bravúrne organizované najmä študentkami a študentmi, ale aj občiankami a občanmi azda v každej lokalite v Srbsku, nám ukazujú jednotu, energiu, radosť, vytrvalosť, solidaritu, lásku, potrebu po zmene predovšetkým mladého sveta a vyvolávajú v nás pocity, na ktoré sme s bázňou čakali a ktoré sme často a dlho neboli schopní v takomto meradle prejaviť, prezentovať.
Práve všetky ich činy ma presvedčili o tom, že mladá generácia, ktorá plnými pľúcami vstupuje do tzv. dospelého sveta, má odhodlanie urobiť a hýbať vecami takým štýlom a často aj bezprostredne, ktorý dospelému svetu chýba, pretože sa obáva následkov, ďalších možností, či skôr vytrvania a nedostatočnej energie a pocitov strachu a straty existenčných a materiálnych vymožeností.
Včera, keď som sa díval na skupinu maturantiek a maturantov, som sa na chvíľu v myšlienkach vrátil do obdobia, keď som ako maturant riešil úplne iné, často naivné veci, s myšlienkou, že tento svet niečo pre mňa pripraví a ja budem schopný doň iba vstúpiť a spoznávať svet plnými pľúcami bez spoločenských a závažných problémov a najmä bez toho, aby som musel presviedčať niekoho o tom, či v nejakej spoločnosti chcem existovať, pôsobiť a prípadne vstúpiť do produktívneho veku a od základov meniť svet.
Včera maturantky a maturanti petrovského gymnázia, ktoré je mnohým nám emblémom stredoškolského vzdelávania vojvodinských Slovákov a tou najvýznamnejšou menšinovou inštitúciou, ukázali práve inú tvár a dostali sa do diametrálne inej pozície, kde museli podstúpiť nekaždodenné kroky. Rozhodli sa vstúpiť do sveta pravdy, spravodlivosti, empatie a všetkých pozitívnych skutočností, ktoré charakterizujú zdravý, demokratický svet. Odhodlane a s vlastnými požiadavkami podporili štvormesačné požiadavky študentstva, a tak sa dostali do krásneho kolobehy skutočností, ktoré menia a posúvajú našu spoločnosť. Spoločne vstúpili cez bránu nevinného sveta a prevzali štafetu odvahy. Dali dole kabát ľahostajnosti a strachu (rôznych tlakov) a zobrali štít lásky, ľudských hodnôt. Ukázali, že sú reprezentantky/reprezentanti vlastností, ktoré by mali byť v každom z nás. Avšak oni nám ukázali skutočný obraz toho, že práve dané povahové črty niektorým z nás chýbajú, a preto sa ich oni budú pevne držať a bojovať o ne, aby sa k nim posúvala celá spoločnosť, a tie zasa negatívne boli nadobro z nej odstránené.
Maturantky a maturanti nielen petrovského gymnázia a študenti a študentky takmer všetkých univerzít sú práve symbolom toho boja, ktorý nejako v nás utíchol, prípadne čaká na prebudenie. Už štvrtý mesiac nám ho zobúdzajú a robia to takým skvelým spôsobom, ktorý z nich nikdy nezmizne, lebo je nevinný, pokojný, ale plný energie a postupne presviedča všetkých nás o tom, že tento svet treba budovať na princípoch spravodlivosti, ľudskosti, morálnych a spoločenských hodnôt.
Maturantky a maturanti petrovského gymnázia, azda z nostalgie a spomienok, ma ešte viacej presvedčili o tom, že chcem ísť cestou, ktorou aj oni šliapu, chcem ich priam nasledovať, diviť sa im a brať si od nich názory, postupy, pohľady na svet, ktoré sa u mňa možno strácajú, nie sú tak intenzívne – kiež by sa na danú cestu dali všetci ich vyučujúci (ale ja všetci ostatní), ktorí by ich bezproblémovo a bez väčšieho zvažovania mali podporovať, motivovať ich, mali byť ich oporou, pričom by za sebou mali nechať strach, pretláčanie iba osobných cieľov, názorov, zvláštne prejavy politickej nadriadenosti, kontroly, skorumpovanosti a silnej autority. Ona sa prejavuje práve empatiou a schopnosťou viesť spoločnosť, a tým aj svojich žiakov, študentov spravodlivým smerom a schopnosťou vypočuť si potreby najmä mladých, pretože (možno to znie niektorým ako klišé) práve oni budú našimi pokračovateľkami/pokračovateľmi.
Ako vysokoškolský pedagóg Vám (ale aj všetkým ostatným študentkám a študentom) ďakujem za tento zážitok, energiu, pocity. Vždy budete mať moju podporu, náklonnosť, pocit hrdosti a šťastia.
Titulná fotografia: Magdaléna Lekárová
