Veľké spoločenské problémy sa nedajú vyriešiť zo dňa na deň. Niektorých občanov a občianky to vedie k apatii. Napriek tomu v celej Vojvodine existujú ľudia, ktorí odmietajú čakať, kým problémy v ich susedstve vyrieši niekto iný. Združení v neformálnych skupinách a lokálnych iniciatívach malými, konkrétnymi krokmi upravujú priestory pre deti, uchovávajú spomienku na významných ľudí a miesta, prepájajú generácie a otvárajú témy dôležité pre každodenný život komunity.
Jednou z nich je aj neformálna skupina „Mamy v akcii“. Spustili projekt výstavby detského ihriska v Sonte. Priestor, kde by sa deti mohli bezpečne a bezstarostne hrať, tam nebol, a tak sa mamy rozhodli s tým niečo urobiť.
K akcii ich podnietilo to, že v posledných rokoch sa v dedine zvýšil počet detí, hovorí Ivona Krstin zo Sonty. Najväčšou výzvou bolo nájsť priestor, ktorý napokon poskytlo združenie dôchodcov, a to na mieste, kde sa ihrisko kedysi nachádzalo. Dodatočnú podporu poskytli aj občania z diaspóry.
V Laćarku ihrisko existovalo, no potrebovalo údržbu. Neformálna skupina „Mladí filantropi“ si vyhrnula rukávy a upravila priestor, na ktorom si celé generácie vytvárali spomienky z detstva. Mirjana Krsmanović Mirić hovorí, že cieľom bolo vrátiť deti k prírode a odpútať ich od telefónov.
Prepojenie medzi generáciami chcela vytvoriť aj neformálna skupina „Muralizmus“ zo Sriemskych Karloviec. V predchádzajúcom období zorganizovali dielne, na ktoré pozvali dôchodcov a žiakov Základnej školy 23. októbera.
Spoločnou prácou na muráloch a rozhovormi o tradičných motívoch na odevoch chceli Olga Rabrenović a Tara Apatović ukázať, ako možno dedičstvo uchovávať súčasným a kreatívnym spôsobom.
Kreativita a kultúra prostredníctvom ekologických motívov sú práve oblasťou pôsobenia susedov z Detelinare v Novom Sade, združených v neformálnej skupine „Dobrý strom“. Sú hrdí na zelené plochy okolo budov, v ktorých žijú, pretože sú to miesta stretávania a vytvárania pekných spomienok.
Preto chcú projektom „Náš klíček kultúry“ prostredníctvom kultúrnych a vzdelávacích aktivít so zameraním na deti a mladých podnietiť občanov k spoločenskému angažovaniu. Väčšinu aktivít realizujú práve v spoločnom priestore.
Neformálna skupina „Krok pre komunitu“ rozpoznala, že Základná škola Aleksu Šantića je srdcom života Stepanovićeva. Preto sa rozhodli v školskom dvore vytvoriť oázu pod korunou stromu – priestor, kde sa deti môžu stretávať a tráviť spolu čas.
Dôležitosť tejto myšlienky rozpoznali aj miestni podnikatelia, ako aj susedia z okolitých dedín, ktorí prispeli materiálnou podporou.
„Keď tvoríme spoločne, bude to žiť dlhšie a krajšie,“ hovorí Slavica Jević z tejto iniciatívy.
Ochrana kultúrneho dedičstva
Neformálne skupiny a iniciatívy rozpoznávajú potreby v spoločnosti, ktoré často nie sú na radare inštitúcií. Neformálna skupina „Rozmýšľaj svojou hlavou“ sa rozhodla zrekonštruovať Most Zuzky Medveďovej, ktorý chodcov vedie z jednej strany Begeja na druhú v Báčskom Petrovci.
„Môj dedo vydal vnučku na druhú stranu kanála, a tak postavil tento most,“ spomína Vladimír Čáni.
Dom, galéria, most a park venované prvej slovenskej vojvodinskej akademickej maliarke sa nachádzajú v okruhu niekoľkých stoviek metrov. Okrem spomienky na Medveďovú je most aj symbolom dobrých susedských vzťahov.
Pestovaniu spomienok sa venoval aj tím novosadskej „Ex kultúry“, ktorý nemohol mlčky sledovať, ako staré domy na Ulici Papa Pavla v Novom Sade nahrádza betón viacposchodových budov.
Preto sa rozhodli vytrhnúť zo zabudnutia spomienky na životy, ktoré sa odohrávali medzi hrubými múrmi domov v ulici, ktorá pre svoju blízkosť k centru mesta prechádza prudkou urbanistickou premenou. Zbierali dokumentáciu, fotografie a svedectvá, uchovali ich v archíve a predstavili na nedávno usporiadanej tribúne. Týmto spôsobom si poznanie nenechali pre seba, ale podelili sa oň s komunitou a prostredníctvom výmeny skúseností ju ešte viac prepojili.
Apatín je bohatý na menšinové komunity. Maďari, Šokci, Chorváti, Rómovia, Slováci, Nemci, Židia, Čiernohorci, Albánci a Goranci žijú bok po boku. Cieľom neformálnej skupiny „Korene Apatínu“ je povzbudiť tieto komunity, aby si navzájom podali ruky. Chcú ich prepojiť tak, aby komunity nežili jedna vedľa druhej, ale jedna s druhou.
Aby to dosiahli, Sanja Đumić a Marija Ivanović zorganizovali dielne pre deti v Apatíne a okolitých dedinách. Deti mali príležitosť spoznať prvky rôznych menšinových kultúr, ale aj spôsob života v susednej dedine.
„Často sa stáva, že ľudia majú predsudky voči nejakému národu – z nevedomosti. A je v poriadku, že sme rozdielni, pretože každý je v niečom výnimočný,“ mieni Sanja Đumić.
Proti nevedomosti, a tým aj proti jej dôsledkom, chcú bojovať aj ľudia združení okolo Zhromaždenia občanov Miestneho spoločenstva „Dunaj“ v Novom Sade. Preto zorganizovali dielne, aby rozvíjali povedomie občanov a občianok o mechanizmoch ochrany ľudských práv.
Prítomní mali príležitosť dozvedieť sa viac o právach pacientov, ale aj o priamom zapájaní občanov do práce miestnej samosprávy.
Všetky tieto myšlienky boli realizované v rámci projektu EÚ Resurs centra pre občiansku spoločnosť v Srbsku, ktorý podporuje Delegácia EÚ v Srbsku, ako aj partnerské organizácie, medzi ktorými je aj Centrum pre kultúru a vzdelávanie Sonta (CEKOS). Nikola Dobrijević z tejto organizácie hovorí, že entuziazmus neformálnych skupín bol veľký, ale potrebovali pomoc pri prekonávaní administratívnych prekážok, ako je písanie projektov alebo registrácia združení.
Podstatou je, hovorí Dobrijević, aby sa občania aktivovali. Desať neformálnych skupín okrem toho, že svoje myšlienky uskutočnilo, naučilo sa aj kroky, ktorými sa môže uberať v budúcnosti.
„Veľkým výsledkom je to, že sa začalo niečo diať, najmä v menších komunitách,“ verí Nikola Dobrijević.
Text vznikol v rámci projektu „Európa z nášho uhla: za aktívnych občanov a silnejšie komunity“. Projekt sa realizuje v rámci programu „EÚ Resurs centrum pre občiansku spoločnosť v Srbsku“, ktorý podporuje Európska únia a realizujú ho Belehradská otvorená škola a partneri.
Tento text bol uverejnený s finančnou pomocou Európskej únie. Za jeho obsah zodpovedajú výlučne Centrum pre kultúru a vzdelávanie Sonta a portál Storyteller a nemusí nevyhnutne odrážať stanoviská Európskej únie.
