Piaty júl, Pamätný deň zahraničných Slovákov, nie je iba dátumom pripomínania si histórie vysťahovalectva a koreňov slovenských komunít vo svete. Čoraz viac sa ukazuje aj ako príležitosť hovoriť o tom, čo tieto komunity potrebujú dnes – od podpory slovenského jazyka a vzdelávania detí, cez generačnú výmenu, až po nové formy spolupráce so Slovenskom.

Slováci v zahraničí totiž netvoria jednotnú skupinu. Iné skúsenosti majú potomkovia starých vysťahovalcov vo Vojvodine, Rumunsku, Maďarsku či Chorvátsku a iné novodobí migranti v západnej Európe alebo na iných kontinentoch. Spája ich však otázka, ako si v meniacom sa svete zachovať živý vzťah k slovenskému jazyku, kultúre a identite  a zároveň nebyť vnímaní iba cez folklór a tradície.

O tom, čo dnes znamená byť Slovákom či Slovenkou v zahraničí, ako sa mení krajanská politika Slovenskej republiky a prečo má v príbehu zahraničných Slovákov svoje miesto aj mladá generácia, ktorá už po slovensky nehovorí dokonale, pre Storyteller v ústrety tohto sviatku, hovorila Dagmar Repčeková, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Piaty júl je Dňom zahraničných Slovákov. Čo by podľa vás mal tento deň dnes znamenať – je to najmä sviatok spomínania na korene, alebo aj príležitosť hovoriť o aktuálnych potrebách slovenských komunít vo svete?

Myslím si, že by mal byť oboje. Je prirodzené pripomínať si históriu slovenského vysťahovalectva a ľudí, ktorí si aj ďaleko od vlasti dokázali uchovať jazyk, kultúru či vedomie svojho pôvodu. Zároveň by však tento deň nemal zostať len pri spomienkach. Slováci žijúci v zahraničí dnes riešia veľmi konkrétne otázky, napríklad ako udržať slovenčinu u detí, ako podporiť školy, komunitný život či generačnú výmenu. Práve 5. júl je príležitosťou hovoriť aj o týchto témach a pripomenúť si, že vzťah Slovenska ku krajanom nemá byť symbolický, ale živý a praktický. Pre nás na úrade je to aj pripomenutie, že za každou krajanskou organizáciou stoja konkrétni ľudia – učitelia, rodičia, dobrovoľníci, ktorí venujú svoj čas tomu, aby slovenská identita zostala prirodzenou súčasťou života ďalších generácií.

Slováci žijúci v zahraničí nie sú jedna homogénna skupina – iné skúsenosti majú potomkovia starých vysťahovalcov vo Vojvodine, Rumunsku či Maďarsku a iné nová emigrácia v západnej Európe či na iných kontinentoch. Ako Úrad pracuje s takou rozdielnosťou potrieb?

Práve táto rôznorodosť je dnes jednou z najväčších tém krajanskej politiky. Nemôžeme pristupovať rovnako ku komunite, ktorá žije na jednom území už viac ako dvesto rokov, a ku skupine mladých rodín, ktoré sa do zahraničia presťahovali pred desiatimi rokmi. Tradičné menšiny v Srbsku, Rumunsku, Maďarsku či Chorvátsku majú vlastné školy, kultúrne inštitúcie a dlhoročné spolky. Tam je dôležitá podpora existujúcich inštitúcií a zachovanie kontinuity. Naopak, novodobá migrácia často potrebuje pomoc pri budovaní komunít od začiatku. Typickým príkladom je Spojené kráľovstvo, kde po Brexite síce počet Slovákov klesol, no zároveň vznikla silná sieť slovenských víkendových škôl. V severnom Taliansku zase úspešne funguje slovenská škola v Miláne, ktorú navštevujú aj deti zo zmiešaných rodín. Úlohou úradu je vytvárať podmienky pre obe skupiny a zároveň ich prepájať. Veľmi pekným príkladom bolo tohtoročné stretnutie folklórneho súboru Ostroha z Dublinu s krajanmi na oslavách výročia založenia Slovenského Komlóša v Maďarsku. Takéto kontakty ukazujú, že hoci sú naše komunity odlišné, spája ich vzťah k Slovensku.

Často sa hovorí o zachovávaní jazyka, kultúry a identity. Čo je dnes podľa vás najväčšou výzvou pre slovenské komunity v zahraničí – asimilácia, nedostatok mladých ľudí, slabšie financovanie, alebo niečo iné?

Neexistuje jedna univerzálna odpoveď. Každá komunita rieši trochu iné problémy. Ak by som však mala pomenovať jednu spoločnú výzvu, je to odovzdanie slovenského jazyka a identity ďalšej generácii. Práve deti a mladí ľudia rozhodnú o tom, či bude slovenský komunitný život pokračovať aj o dvadsať alebo päťdesiat rokov. Dnes pritom už často nejde o klasickú asimiláciu. Mnohé deti vyrastajú vo viacjazyčných alebo zmiešaných rodinách a ich identita je prirodzene viacvrstvová. Našou ambíciou preto nie je vytvárať pocit, že si musia vybrať medzi krajinou, v ktorej žijú, a Slovenskom. Chceme im pomôcť, aby si dokázali uchovať aj slovenskú časť svojej identity. Samozrejme, dôležitou témou zostáva aj financovanie či dostatok aktívnych ľudí v komunitách. No skúsenosť ukazuje, že tam, kde sa nájde zanietený učiteľ, rodič alebo dobrovoľník, dokáže vzniknúť životaschopná komunita aj s pomerne skromnými prostriedkami.

Ako sa mení – alebo nemení – vzťah Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom? Sú podľa vás vnímaní najmä ako nositelia folklóru a tradície, alebo aj ako partneri, ktorí môžu Slovensku prinášať nové skúsenosti, kontakty a pohľady?

Myslím si, že pohľad sa postupne mení. Zachovávanie tradícií zostáva veľmi dôležité a folklór či kultúra sú prirodzenou súčasťou krajanského života. Zahraniční Slováci sú však oveľa viac než len nositelia tradícií. Sú medzi nimi vedci, podnikatelia, umelci, učitelia, lekári či odborníci pôsobiaci na významných univerzitách a vo firmách po celom svete. Predstavujú obrovský potenciál kontaktov, skúseností a medzinárodnej spolupráce. Aj preto pripravujeme novú Koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2027 – 2035. Jej cieľom je reagovať na dnešné zloženie Slovákov vo svete a posilniť spoluprácu nielen v oblasti kultúry, ale aj vzdelávania, vedy, inovácií či prepájania odborníkov so Slovenskom. Naším cieľom je, aby zahraniční Slováci neboli vnímaní len ako tí, ktorým Slovensko pomáha, ale aj ako partneri, ktorí môžu pomáhať rozvíjať Slovensko.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom slovenského pôvodu v zahraničí, ktorí možno už po slovensky nehovoria dokonale, ale stále cítia nejaké spojenie so svojím pôvodom? Majú aj oni svoje miesto v príbehu zahraničných Slovákov?

Určite áno. Slovenská identita sa nedá merať len tým, ako dokonale človek ovláda jazyk. Ak niekto cíti vzťah k Slovensku, zaujíma sa o rodinné korene alebo chce, aby jeho deti poznali slovenskú kultúru, je prirodzenou súčasťou našej krajanskej komunity. Nikto by nemal mať pocit, že prišiel neskoro alebo že jeho slovenčina nie je dosť dobrá. Jazyk sa dá vždy zlepšovať. Dôležitá je chuť zostať v kontakte. Práve preto podporujeme školy, letné tábory, kultúrne podujatia či komunitné projekty, ktoré vytvárajú priestor na prirodzené stretávanie. Chceme, aby mladí ľudia mali možnosť objaviť Slovensko vlastnou skúsenosťou. Nie ako povinnosť, ale ako niečo, čo môže obohatiť ich vlastnú identitu.V príbehu zahraničných Slovákov má svoje miesto každý, kto sa k nemu chce hlásiť. A práve mladá generácia bude rozhodovať o tom, ako bude tento príbeh pokračovať v budúcnosti.

Titulná fotografia: ÚSŽZ