DIDA & STORYTELLER: 24 dôvodov, prečo navštíviť divadelný festival DIDA v Pivnici

[dropcap style=“no-background“] J [/dropcap]ednoduchou matematickou operáciou, čiže sčítaním štrnástich divadelných predstavení súťažiaceho a nesúťažiaceho rázu s jednou novinkou, štyrmi sprievodnými akciami a piatimi funkciami divadla, existuje presne 24 dôvodov prečo navštíviť 24. festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, prebiehajúceho v rámci podujatia Dni Janka Čemana, ktoré bude v dňoch 23. marca až 1. apríla t. r.

Takmer jedno štvrťstoročie DIDA, ktorú organizuje Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici prináša nové divadelné inscenácie, nové dramatické texty, nové akcie na tému divadla, nové divadelné tváre. Vracia úsmev na tvár ľudí a umožňuje im aspoň na chvíľu zabudnúť na neraz ťažkú každodennosť, ako hovorí aj Vladimír Brňa, člen organizačného výboru festivalu DIDA.

Svet nepotrebuje rytierov, ani vojakov so zbraňami. Svet potrebuje ľudí, ktorí ako zbraň používajú jazyk, slová, písmenká, hocijaké dorozumievacie znaky. Tie môžu byť aj pohybové, či posunkové, dôležité je iba prejaviť svoje myšlienky, názory, idey. Tvoriť, vyhutovať, realizovať. Toto si od samotných začiatkov uvedomili členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana (1994), pokračovatelia viac ako storočnej divadelnej tradícii v Pivnici, keď založili divadelný festival DIDA. Výtvarný kritik a publicista Vladimír Valentík, dlhoročný člen odbornej poroty festivalu, dávnejšie konštatoval, že „relatívne zanedbaná dramatická tvorba v slovenskej vojvodinskej literatúre práve vďaka vzniku pivnického divadelného festivalu sa značne rozprúdila a DIDA je aj v súčasnoti jej veľký stimulátor“ (Nová slovenská vojvodinská dráma, OD Janka Čemana, Pivnica : Kultúra, Báčsky Petrovec, 2004, s. 238).

Pivnickí ochotníci vedeli a vedia, že slová a umenie patria medzi najdôležitejšie hnacie motory rozvoja človečenstva. Slová, a nie vojny a násilie. O tom napovedá aj tohtoročné motto festivalu. Teda festival DIDA v posledných rokoch vždy prebieha pod mottom, ktoré sa každoročne mení, ale stálica inšpirácie zostáva v diele spisovateľa Janka Čemana, pivnického rodáka, ktorý svojou dramatickou a prozaickou tvorbou zobrazoval vtedajší reálny život. Tohtoročné vydanie divadelného podujatia bude prebiehať pod leitmotívom Nie každý vojak pušku nosí, ktoré ozrejmuje kulturológ Miroslav Pap.

„Vojak nie je mužom násilia. Nosí zbraň a riskuje svoj život za chyby, ktoré nespôsobil.“  Aj sám pocítil útrapy vojny, ba dokonca i zahynul v druhej svetovej vojne. Účastníkom tej istej vojny bol aj spisovateľ Janko Čeman. Vojnová tematika sa uňho prelínala v poviedkach, drámach a v románe Nie každý vojak pušku nosí,“ hovorí kulturológ Pap a dodáva: „V osemdesiatych rokoch názov románu znel realisticky, ako aj samotný dej. A dnes? Dnes by sa nad týmto názvom kritici zamysleli a hľadali metaforu. Metaforu života. Metaforu dneška. Kto všetko môže byť bojovníkom? Môže to byť spisovateľ, herec, ba aj obyčajný človek, ktorý ako zbraň používa slovo. Slovo, ktoré má silu prekonať rozličné bariéry. Slovo, ktoré nám umožní opäť sa vrátiť k pozitívam života.“

I keď pozícia organizátorov tohto a podobných kultúrnych podujatí nie je na závideniahodnej úrovni, teda v zmysle finančných prostriedkov a pod., to, čo krášli festival DIDA je obrovský entuziazmus organizačného tímu a všetkých účastníkov festivalu. I napriek tomu, že ide „len“ o ochotnícke divadlo, nedajme sa zmýliť a pohŕdnuť týmto festivalom, lebo jeho postavenie a poslanie v divadelnej oblasti vo svetových meradlách je zaujímavé.

Poukázala na to aj Vladislava Fekete, dramaturgička a v súčasnoti riaditeľka Divadelného ústavu v Bratislave, ktorá hovorí, že „pozícia slovenských vojvodinských dramatikov je zaujímavá aj tým, že sa formuje na jednej strane vedľa špičkových a uznávaných mladých srbských autorov typu Biljana Srbljanović, Milena Marković, Ivan M. Lalić, ale aj Dejana Dukovského… a na strane druhej netreba prehliadnuť aj jej význam, keď ide o formovanie slovenskej drámy mimo územia Slovenskej republiky. Z toho uhla pohľadu je iniciatíva zakladateľov DIDy ojedinelá, a vedľa ceny Literárneho fondu a súťaže Dráma roka,  ktorú (..) vyhlasuje Divadelný ústav v Bratislave (..), je to jediná slovenská divadelná sieť, ktorá sa stará o kontinuálny vývin pôvodnej drámy (Nová slovenská vojvodinská dráma, OD Janka Čemana, Pivnica : Kultúra, Báčsky Petrovec, 2004, s. 232).

Štrnásť divadelných predstavení – prvých štrnásť dôvodov plus jedna novinka

[dropcap style=“no-background“] „D [/dropcap]ivadlo je môj život,“ spontánne a pohodlne povedala Ines Gedrová, mladá herečka a členka OD Janka Čemana, keď sme sa prednedávnom s pivnickými divadelníkmi stretli, aby sa pochválili, čo chystajú pre tohtoročné divadelné podujatie. Dokonca, na Inesinej tvári sme si všimli žiarivosť a spokojnosť, ktorú vlastia iba umelci a tí, ktorí svoj život žijú naozaj po svojom. „Aj ja chcem taký žiarivý pohľad,“ a už-už sme sa chceli dostať na divadelné javisko, lebo Inesina myšlienka znela tak presvedčivo. Vtedy sme si však uvedomili, že divadlo naozaj môže byť náš život, pritom nemusíme byť všetci na javisku. Niekto musí byť aj za oponou, niekto v hľadisku. Iba všetci spolu vytvárame celistvé a veľkolepé divadelné umenie.

Príjemná pracovná atmosféra v priestoroch Ochotníckeho divadla Janka Čemana nás zobudila z filozofického rozjímania o divadelnom umení, lebo bolo treba ukojiť novinársku zvedavosť. „Koľko predstavení budeme pozerať tohto roku a ktoré?,“ pýtame sa a už aj berieme pero do ruky a zapisujeme do notesa. Aby sme náhodou nezabudli prísť na jedno z nich.

„Na tohtoročnej súťaži ochotníckych divadiel, divadelných sekcií kultúrno-umeleckých spolkov, divadelných skupín a jednotlivcov bude štrnásť predstavení, nie všetky sú súťažiaceho rázu. Avšak, väčšina je, asi 10, lebo podľa festivalových pravidiel právo účasti majú inscenácie predlôh slovenských dolnozemských a ostatných dolnozemských autorov, ak priamo alebo nepriamo hovoria o živote Slovákov na Dolnej zemi. Ale môžu sa zúčastniť aj inscenácie slovenských autorov v širšom zmysle, ale ony sa potom môžu uchádzať iba o Cenu za najúspešnejšie predstavenie, ktoré bude predstavovať festival DIDA na Palárikovej Rakovej v Čadci v Slovenskej republike,“ hovorí Andrea Merníková, predsedníčka Organizačného výboru festivalu DIDA.  Vladimír Kolár, tajomník OV festivalu DIDA dodáva, že priemerne sa na festivale zúčastňuje asi desať divadelných súborov a jednotlivcov.

Okrem toho, že dôležitým cieľom festivalu je podnecovať dramatickú tvorbu medzi vojvodinskými Slovákmi a zachovávať spomienku na Janka Čemana, významým zámerom, i keď nie primárnym, je aj motivovať deti a mladých, aby sa zapájali do divadelnej činnosti. Je zbytočná otázka, či sa im to darí, lebo údaj hovorí o sebe: na tohtoročnom festivale bude až šesť detských predstavení.

Na festivale DIDA sa okrem spomínanej ceny za najlepšie predstavenie udeľujú nasledujúce ceny: Cena Janka Čemana za najautentickejší obraz života dolnozemských Slovákov, ktorá symbolicky zachováva spomienku na Janka Čemana, Cena za nový inscenovaný text dolnozemského autora, motivujúca súčasných autorov, aby viac písali dramatické texty, Cena za dramaturgiu, ktorá sa udeľuje za dramatickú úpravu alebo drmatizáciu starších textov prispôsobených súčasnosti. Pravdaže, oceňujú sa aj herci, čiže sú tu prvá, druhá a tretia cena za herecký výkon.

Organizátor festivalu uvádza novinku aj v kategórii cien. Čiže tohto roku sa po prvýkrát udelí Cena Eleny Hložanovej za nový dramatický text pre deti, resp. dramatizáciu textu pre deti a to na počesť predčasne zosnulej divadelníčky, režisérky a autorky divadelných predlôh Eleny Hložanovej z Pivnice, ktorá sa počas celej svojej učiteľskej a divadelnej dráhy venovala deťom.

Porota, ktorá sleduje a hodnotí divadelné predstavenie je druhou stálicou festivalu, lebo sa nemení už niekoľko rokov a činia ju Zuzana Tárnociová, ktorá si zvlášť všíma divadelnú, resp. dramatickú zložku predstavenia, Mr. Zuzana Týrová si všíma jazyk a výslovnosť, kým Vladimír Valentík si bystrí oko na výtvarnú zložku divadelnej výpovede.

Štyri sprievodné podujatia – ďalšie štyri dôvody

[dropcap style=“no-background“] V [/dropcap]o svete kultúry si už hádam ani nemožno predstaviť festival, prehliadku či happening bez sprievodných udalostí. Tie dodávajú osobitný šmrnc podujatiu, prepájajú rozličné druhy umenia, ale aj ľudí, organizácie. Zošľachťujú človekovho ducha niekoľkonásobne a umocňujú umelecký zážitok z celkovej organizácie určitého podujatia. Kultúrny manažment má určite svoje definície takého spôsobu organizácie podujatia. My ho jednoducho definujeme ako navrstvovanie zážitkov z umenia cez prepájanie umeleckých a prezentačných druhov, ktoré smeruje k navýšeniu prahu vnímania umenia a schopnosti jeho hodnotenia, ale aj prehodnocovania spoločensko-politických javov, ktoré konkrétne umenie nesie v sebe.

Takto to robia aj počas festivalu DIDA, čiže počas Dní Janka Čemana, keď si okrem divadelných predstavení možno vychutnať aj výstavy, prezentácie kníh, či vyhodnotenie dramatických súťaží. Organizačný tím festivalu DIDA si ihneď v štarte uvedomil, že podujatie musí žiť celý rok a nie len dva víkendy. Teda posolstvo podujatia žije počas celého roka a to prostredníctvom semináru Píšeš? Píšem!, ktorý sa organizuje od roku 2010 v auguste, ale vlani prebiehala jedna časť semináru aj v decembri, a rovnomennej súťaže dramatického písania, ktorá sa dožíva svojho tretieho ročníka. Ale tu sa napočitovanie nekončí, skôr začína.

Tohtoročná DIDA ponúka štyri sprievodné podujatia a to dve výstavy a ich vyhodnotenia, prezentáciu kníh pod názvom Vítanie jari so Slovenským vydavateľským centrom, ako aj vyhodnotenie súťaže dramatického písania. Vernisáž výstavy plagátov účinkujúcich predstavení, ktorá bude predchádzať slávnostnému otvoreniu festivalu v piatok 23. marca, sa už pomaly stáva tradičnou, keďže si Ochotnícke divadlo Janka Čemana vytýčilo, že bude podporovať a motivovať aj výtavrníkov, grafických dizajnérov či tvorcov plagátov, aby sa zdokonaľovali v tejto činnosti. Zatvorenie podujatia 1. apríla prinesie nielen mená odmenených predstavení, autorov a hercov, ale aj mená najúspešnejších autorov, ktorí sa zúčastnili 3. ročníka súťaže dramatického písania Píšem: Píšem!

I keď skôr patrí medzi primárne podujatia festivalu, predsa v tejto časti spomenieme aj zborníky festivalu DIDA. Najväčším úspechom a zhmotnením posolstva festivalu DIDA je publikovanie zborníkov najúspešnejších nových dramatických textov, ktoré boli uvedené počas prvých dvadsať rokov divadelného festivalu DIDA,  pod názvom Nová slovenská dráma (2004) a Nová slovenská dráma II. (2014). Ide o zbierky divadelných hier, zktoré možno nepredstavujú kvalitné diela svetových rozmerov, ale určite ich netreba podceňovať. Ony by mali byť východiskom pre zdokonaľovanie autorov a hľadanie vlastnej tvorivej cesty, ktorá spravidla začína v nadväzovaní na tradíciu. Práve slovenskí vojvodinskí autori dramatický atrament majú silno poznančený tradičnom. Tento jav netreba nutne hodnotiť ako negatívny, skôr ako motivačný prvok, ktorým by sa mohlo pohnúť divadelnou komunitou smerom dopredu. Už teraz sa však zjavujú mladí autori, ktorí sa snažia odpútať od tradičného dramatického výrazu, takže sa je na čo tešiť o šesť rokov, keď by mala byť publikovaná tretia časť spomínaného zborníka.

Top 5 funkcií divadla ako osobné zámienky, prečo navštíviť festival DIDA

[dropcap style=“no-background“] D [/dropcap]ivadelné umenie, a tým aj divadelný festival vedľa estetickej úlohy plní aj mnohé ďalšie funkcie. Práve tieto funkcie, alebo ako ich my nazývame – zámienky – by mohli byť konečnou inšpiráciou prečo navštíviť divadelný festival DIDA v Pivnici, ak vás ešte stále nepresvedčili divadelné predstavenia a sprievodné podujatia:

• ESTETICKÁ FUNKCIA: Hlavnou úlohou divadla je esteticky pôsobiť na divákov, poskytovať im zážitky krásy, obohacovať ich citový život a prostredníctvom divadelných hier dosiahnuť katarziu. Teda príďte si obohatiť duchovný svet.
• LIEČEBNÁ FUNKCIA: Drámatoterapia a teatroterapia sa zrodila z poznania, že niektoré životné skúsenosti a rany sú príliš bolestné na to, aby sa riešili prostredníctvom verbálneho dialógu. Dráma poskytuje spôsob, ako konfrontovať tieto otázky prostredníctvom alternatívnej formy vyjadrenia. Dožičte si divadelnú terapiu. Organizmus sa vám určite odvďačí za silnú dózu divadelného lieka.
• VÝCHOVNO-VZDELÁVACIA FUNKCIA: Prostredníctvom divadelného umenia sa učíme odlišovať dobré od zlého, ale nadobúdame aj nové poznatky a informácie. Učíme sa ako prehodnocovať spoločensko-politické javy a ako myslieť kriticky. Svojou hlavou. Učme sa spolu a formujme svoje kritické myslenie, ktoré naša spoločnosť tak veľmi potrebuje!
• SPOLOČENSKÁ FUNKCIA: V spoločnosti najrýchlejšie prídu aj inšpirujúce nápady, či nadväzovanie kontaktov a umeleckej, resp. pracovnej spolupráce. Ktovie, možno práve s nami nadviažete spoluprácu. 🙂 Táto funkcia priamo nadväzuje na ďalšiu funkciu – zábavno-relaxačnú.
• ZÁBAVNO-RELAXAČNÁ FUNKCIA: Divadlo relaxuje, motivuje a inšpiruje, aby sme sa kamarátili, zabávali, stretali ľudí, socializovali sa. Lebo človek je tvor – spoločenský. Príďte sa zabaviť a priateliť. Čakáme na vás!

Stretneme sa teda na divadelnom festivale DIDA, aby sme naplnili tieto funkcie? 🙂

Multimediálny projekt pod názvom DIDA & STORYTELLER vznikol za finančnej podpory Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA. Názory a stanoviská vyjadrené v projekte sú zodpovednosťou autorky projektu a nemusia nutne odzrkadľovať stanoviská Festivalu.