KAUZA DAROVANIA OBRAZU MARTINA JONÁŠA, VÝZNAMNÉHO INSITNÉHO MALIARA, SRBSKÉMU PREZIDENTOVI ALEKSANDROVI VUČIĆOVI VYVOLALA SÉRIU OTÁZOK, KTORÉ PRESAHUJÚ RÁMEC JEDNÉHO UMELECKÉHO DIELA. TÁTO UDALOSŤ, KTORÁ SA ODOHRALA POČAS NÁVŠTEVY PREZIDENTA KOVAČICE 8. MARCA 2025, SPUSTILA LAVÍNU REAKCIÍ – OD VEREJNÉHO POBÚRENIA AŽ PO PRÁVNE INICIATÍVY, KTORÉ POUKÁZALI NA ZLOŽITOSŤ VZŤAHOV MEDZI KULTÚRNYM DEDIČSTVOM, POLITICKÝMI ROZHODNUTIAMI A REŠPEKTOVANÍM PRÁVNYCH PROCEDÚR. PODĽA POTVRDENIA DUŠANKY PETRÁKOVEJ, PREDSEDNÍČKY NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY, BOL OBRAZ DNES VRÁTENÝ DO PAMÄTNÉHO DOMU MARTINA JONÁŠA V KOVAČICI, NO SPOR O JEHO DAROVANIE STÁLE TRVÁ.
Kauza darovania obrazu významného insitného maliara Martina Jonáša prezidentovi Srbska Aleksandrovi Vučićovi vyvolala sériu otázok, ktoré presahujú rámec istého umeleckého diela. Táto udalosť, ktorá sa odohrala počas návštevy prezidenta Kovačice 8. marca 2025, spustila lavínu reakcií – od verejného pobúrenia až po právne iniciatívy, ktoré poukázali na komplexnosť vzťahov medzi kultúrnym dedičstvom, politickými rozhodnutiami a rešpektovaním právnych procedúr.
Sporné rozhodnutie o darovaní
Stredobodom tejto kauzy je olejomaľba Stĺpy života, dielo Martina Jonáša s vysokou trhovou hodnotou, ktorá bola súčasťou zbierky Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici, ktorého zriaďovateľom je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Práve NRSNM, ktorej predsedníčkou je Dušanka Petráková, sa rozhodla darovať tento obraz prezidentovi Vučićovi.
Toto rozhodnutie vyvolalo búrlivé reakcie a historička umenia Jarmila Ćendićová ešte 13. marca poslala žiadosť o dohľad nad zákonnosťou práce NRSNM na Ministerstvo ľudských a menšinových práv a sociálneho dialógu Republiky Srbsko, ale aj na Ministerstvo kultúry RS, tiež prostredníctvom e-mailu o všetkom oboznámila Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave, ako aj Vládu SR, presnejšie Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, keďže tieto orgány, resp. inštitúcie zabezpečili financie na kúpu domu, umeleckých diel a kompletnej pozostalosti tohto insitného maliara.
„Vzhľadom na to, že som Kovačičankou, povolaním historička umenia, ktorá desiatky rokov sleduje tvorbu insitných maliarov z Kovačice, a v čase kúpy spomínaného domu, ako aj celej pozostalosti Martina Jonáša, som bola predsedníčkou Výkonnej rady NRSNM, teda aktívne som sa podieľala na projekte zriadenia Pamätného dumu Martina Jonáša, považovala som, že mám morálnu a profesionálnu zodpovednosť oboznámiť všetky štátne inštitúcie, ktoré participovali v uvedenom projekte, vlastne ktorým ochrana kultúrneho dedičstva nielen Slovákov, ale aj širšie, je primárna činnosť,“ hovorí Jarmila Ćendićová pre portál Storyteller.
Reakcia historičky umenia
Jarmila Ćendićová sa domnieva, že darovanie obrazu je „aktom neoprávneného nakladania s majetkom tejto inštitúcie, a to úplne nezákonným spôsobom“. Vo svojich žiadostiach o dohľad nad zákonnosťou práce NRSNM adresovaných Ministerstvu ľudských a menšinových práv a sociálneho dialógu Republiky Srbsko, tiež Ministerstvu kultúry RS upozorňuje, že vlastníkom celého fondu Pamätného domu Martina Jonáša je práve NRSNM a že jej predsedníčka nemala právomoc s týmto fondom svojvoľne nakladať.
Myšlienka kúpy domu a pozostalosti Martina Jonáša, ako jedného z najväčších maliarov insitného umenia v Srbsku, vznikla na podnet Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade ešte v roku 2010, zrealizovaná bola o štyri roky neskôr – pripomína táto historička umenia.
„Vláda Slovenskej republiky totiž rozhodla o vyčlenení 223.707 eur na realizáciu celého projektu prostredníctvom svojho Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, konkrétne cez Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí,“ vysvetľuje Jarmila Ćendićová. „Inventarizácia diel Martina Jonáša bola vykonaná niekoľkokrát. Najprv Obec Kovačica vykonala inventarizáciu, aby sa doplnilo dedičské rozhodnutie o dedičstve Martina Jonáša (maliarovho syna), tiež aby pri kúpe bolo všetko v súlade so zákonom a aby sa presne vedelo, čo všetko bude predmetom kúpnej zmluvy. Potom skupina odborníkov zo Slovenska – pri zostavovaní zmluvy medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM – vykonala opätovnú inventarizáciu. Zmluva bola podpísaná v roku 2011, odkedy začína rekonštrukcia domu Martina Jonáša.“
Pamätný dom Martina Jonáša bol slávnostne otvorený v roku 2014, keď ho do užívania dostala Galéria insitného umenia v Kovačici, zdôrazňuje historička umenia.
Jarmila Ćendićová tiež vyjadruje pochybnosti o samotnotnej zákonnosti rozhodnutia darovať obraz. „Máme podozrenia, že k namietanému nakladaniu došlo svojvoľne, bez predchádzajúceho rozhodnutia NRSNM a bez akéhokoľvek určenia oprávneného účelu nakladania,“ uvádza sa v jej žiadosti adresovanej kompetentným inštitúciám v Srbsku. Tiež spochybňuje, či skutočne došlo k rozhodnutiu NRSNM, alebo ako hovorí, „zasadnutie NRSNM, na ktorom sa o tejto otázke údajne rozhodovalo, môže byť anonymizované“ a pripomína, že na odcudzenie obrazu neexistuje opodstatnený účel.
„Nie je to prvý prezident, ktorý navštívil Kovačicu, prichádzali aj pred ním a nikdy nikomu nenapadlo darovať diela insitných maliarov, ktoré sú v zbierke galérie alebo v Pamätnom dome Martina Jonáša. A ak je pravda, že na schôdzi NRSNM odhlasovali odcudzenie obrazu, tak je to hanebný ťah všetkých jej členov – s osobitným dôrazom na členov z Obce Kovačica, pokým najväčším paradoxom je okolnosť, že predsedníčka NRSNM je pôvodom z Kovačice a že vôbec dovolila, aby bol takýto bod na dennom poriadku zasadnutia. Je to hanba a s právom to môžeme vyčítať všetkým členom NRSNM, ktorí by mali národné poklady Slovákov chrániť a nie rozdávať, odcudzovať a rozhadzovať,“ prízvukuje Jarmila Ćendićová.
Argumentovanie Národnostnej rady Slovákov
Na druhej strane NRSNM tvrdí, že pri darovaní obrazu bola rešpektovaná procedúra.
Podľa Rozhodnutia o odovzdaní daru – obrazu Martina Jonáša prezidentovi Srbskej republiky Aleksandrovi Vučićovi, ktoré bolo prijaté – ako sa uvádza v tomto dokumente – dňa 7. marca, deň pred návštevou srbského prezidenta v Kovačici, kedy mu aj bola odovzdaná sporná olejomaľba, vidno, že NRSNM na svojom 21. elektronickom zasadnutí schválila uvedené rozhodnutie. Avšak toto rozhodnutie bolo zverejnené až 17. marca.
V dokumente sa uvádza, že rozhodnutie bolo urobené v súlade s čl. 8 ods. 3 Štatútu NRSNM, potom čl. 9 Kúpnej zmluvy a čl. 1 a 4 Rozhodnutia o prezentáciách a daroch. V rozhodnutí sa tiež vysvetľuje, že obraz bude darovaný „na základe článkov 1 a 4 Rozhodnutia o prezentáciách a daroch číslo: 01-401 zo dňa 03.07.2009“, v ktorom sa uvádza, že NRSNM môže udeliť dary predstaviteľom inštitúcií, ktoré prispeli k zlepšeniu postavenia slovenskej národnostnej menšiny, namiesto bežného poďakovania za dlhoročnú spoluprácu.
Táto situácia naberá aj medzinárodný rozmer vzhľadom na to, že kovačické insitné umenie bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
„Do celého tohto príbehu by sa určite malo zapojiť aj UNESCO. Nerada by som, aby nás kvôli tomuto činu vyradili zo zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, lebo naši maliari si to nezaslúžili, ale žiaľ, takýmto činom sa dá všetko spochybniť,“ hovorí historička umenia Jarmila Ćendićová.
Pre potvrdenie informácie o vrátení obrazu sme e-mailom kontaktovali Obec Kovačica, Galériu insitného umenia v Kovačici a NRSNM, no odpoveď sme neobdržali. Po tom nasledoval telefonický rozhovor s predsedníčkou NRSNM Dušankou Petrákovou, ktorá potvrdila, že obraz bol vrátený do pamätného domu. Túto informáciu dodatočne potvrdil aj Jaroslav Hrubík, predseda Zhromaždenia Obce Kovačica, zdôrazňujúc, že srbský prezident Aleksandar Vučić si želal, aby bol obraz vrátený a vystavený v Pamätnom dome Martina Jonáša.
