Viac ako 200 obyvateľov a obyvateliek Slankamenských Vinohradov sa raz do týždňa stretáva v centre dediny. Neprichádzajú sem kvôli kultúrnym ani zábavným podujatiam. K budove miestneho spoločenstva nosia po popraskanej ceste veľké plastové kanistre na vodu. Pitná voda je im dostupná len jednu hodinu týždenne.
Kilometer do kopca, po novo vyasfaltovanej ceste, sa stavia komplex luxusných apartmánov s heliportom. Neďaleko sa nachádza aj Vinársky ateliér Šapat.
„Voda z kohútikov je pitná, ale my uprednostňujeme fľaškovanú,“ hovorí osoba na druhej strane telefónnej linky, keď sme kontaktovali tento gastronomický objekt.
PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak považujete nezávislú a zodpovednú žurnalistiku za dôležitú, podporte vznik a publikovanie príbehov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. DARUJTE TU!
V ich reštaurácii s michelinskou hviezdou boli videní Viktor Orbán, Aleksandar Vučić, Milorad Dodik a ďalší aktéri vysokej politiky. A zatiaľ čo k tejto fine-dining reštaurácii vedie mestský vodovod už viac než dva roky, obyvatelia obce čakajú na vodu celé desaťročia.
O tom, že peniaze na vodovod v obci existujú, svedčí fakt, že obyvatelia a obyvateľky v plnej miere zaplatili privedenie potrubia do časti kopca, kde sa nachádzajú luxusné objekty. Slankamenské Vinohrady sú jedinou dedinou v rámci Obce Inđija, ktorá nemá mestský vodovod, hoci potrubie vedie popri samotnej dedine, vysvetľuje novinár portálu INmedia Miodrag Blečić.
„Z rozpočtu Inđije bolo vyčlenených približne 120 miliónov dinárov. Obyvatelia namiesto svojich susedov zabezpečili vodu jednej súkromnej vinárni,“ dodáva.
Predseda miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady Janko Aleksa hovorí, že voda je pravidelne kontrolovaná. Studňa, z ktorej sa zásobuje budova miestneho spoločenstva v centre dediny, je darom zo Slovenska, no je umožnené aj obyvateľom naberať vodu, aby si znížili náklady na nákup balenej vody.
Aleksa uvádza, že sa na zasadnutí miestneho spoločenstva dohodli, že voda bude obyvateľom dostupná dvakrát do týždňa. Muž, ktorý má na starosti odomykanie, je dôchodca a túto činnosť vykonáva dobrovoľne. Prístup je podľa jeho slov obmedzený, aby nedochádzalo k plytvaniu vodou. Zároveň tvrdí, že ak chcú ľudia naberať vodu mimo stanovených termínov, môžu sa dohodnúť so susedom, ktorý má kľúč.
„Niekto môže nechať kohútik otvorený. Viete, akí sú ľudia,“ vysvetľuje Aleksa, prečo je pitná voda pod zámkom.
V dedine funguje iba jeden obchod a na všetko ostatné sa obyvatelia musia spoliehať na autobusovú dopravu, ktorá je nespoľahlivá, mešká a často vôbec nejazdí.
Plány vyschli
Predseda miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady Aleksa Janko dúfa, že voda do tejto dediny dorazí ešte v priebehu tohto roka. Ako vysvetľuje, pri pamätníku Bitky pri Slankamene sa buduje zariadenie, ktoré by malo čerpať vodu z Dunaja a zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou aj pre túto dedinu. Napriek tomu sa sľuby miestnych funkcionárov opakujú, no takmer nikdy sa nerealizujú.
„Slankamenské Vinohrady v obecnom rozpočte neexistujú,“ hovorí novinár Miodrag Blečić.
V rozpočte Obce Inđija na tento rok nie je plánovaná výstavba vodovodu, hoci opozícia navrhovala zmeny. Podľa tohto návrhu malo byť 50 miliónov dinárov zo sumy 175 miliónov určených na šport presmerovaných na výstavbu vodovodnej siete v tejto obci.
„Samozrejme, náš pozmieňujúci návrh bol zamietnutý,“ hovorí výborník v miestnom zastupiteľstve za hnutie GrađanIN Strahinja Jovanović.
Dodáva, že jeho hnutie hlasovalo proti výstavbe vodovodnej siete vo víkendovej osade tejto obce. Nie je proti rozvoju turizmu, ktorý bol zdôvodnením pre privedenie vodovodu na druhú stranu kopca, kde sa nachádzajú aj víkendové domy obyčajných ľudí.
„Som proti vytváraniu rozdelení medzi ľuďmi. Nie je v poriadku, aby občania, ktorí si nemôžu dovoliť cisterny, zostávali bez vody, zatiaľ čo ju dostávajú tí, ktorí si ju reálne môžu dovoliť,“ hovorí Jovanović.
Na celom svete existujú priestory určené pre luxusný turizmus. Problém podľa Jovanovića nastáva vtedy, keď infraštruktúrne vybavenie takýchto projektov platia občania, ktorí len kilometer ďalej nemajú pitnú vodu.
Dlhodobé riešenie tohto problému sa vidí aj v regionálnom vodovode „Východný Sriem“. Projekt existuje od roku 1999. Podľa tohto plánu by voda čerpaná zo Sávy pri Hrtkovciach zásobovala pitnou vodou Inđiju, Irig, Rumu, Pećince, Starú Pazovu a časť Jarku. Keďže si však tento projekt vyžaduje veľa času, peňazí a politickej vôle, tento dokument sa podľa respondentov z času na čas vytiahne zo zásuvky, aktualizuje a opäť odloží na čakanie.
Kvapka, ktorá preliala pohár
Do vodovodu a kanalizácie sa v Srbsku vážne neinvestovalo už od osemdesiatych rokov minulého storočia a približne jeden a pol milióna ľudí má problém so zásobovaním vodou, vyplýva z údajov iniciatívy Právo na vodu. Potreby občanov a obyvateliek sú obetované v prospech potrieb kapitálu, nielen v Srbsku, ale aj vo zvyšku sveta, domnieva sa Iskra Krstić z tejto iniciatívy.
Tvorcovia rozhodnutí často ospravedlňujú investície do luxusu mantrou, že „je potrebné umožniť rozvoj“, pričom sledujú iba krátkodobé výsledky. Iskra Krstić tvrdí, že pre ekonomiku je lepšie, ak sa regióny rozvíjajú rovnomerne a nepodporuje sa polarizácia.
V ekonomických modeloch prispôsobených potrebám vlastníkov finančného kapitálu znášajú občania a obyvateľky neviditeľné náklady, najmä marginalizované skupiny. Rodiny investujú svoj čas a peniaze, aby si zabezpečili to, čo im právom patrí. Tieto zdroje by namiesto toho mohli byť využité na osobný a profesionálny rozvoj.
„Nerovnomerné investovanie je brzdou pokroku,“ uzatvára Iskra Krstić z iniciatívy Právo na vodu.
Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].
