„Je tam video, ktoré mi vohnalo slzy do očí. Bol som tak mimo, pretože som spadol – už po štyroch dňoch,“ spomína študent Luka Radomirović na krízový moment počas Túry do Štrasburgu, iniciatívy, v rámci ktorej sa študenti z Nového Sadu začiatkom apríla vydali na bicykloch k Európskemu súdu pre ľudské práva, aby upozornili na sociálnu a politickú situáciu v Srbsku.
💬 NAJDÔLEŽITEJŠIE Z TOHTO PRÍBEHU V TROCH VETÁCH:
🟡 Študent Luka Radomirović precestoval 1.300 km na bicykli do Štrasburgu, aby s kolegami poukázal na problémy v Srbsku.
🟡 Napriek zraneniu a fyzickej námahe pokračoval v jazde vďaka podpore svojej rodiny, občanov a diaspóry.
🟡 Táto túra symbolizuje odhodlanie mladých ľudí bojovať za spravodlivosť a odkazuje, že ich štátna vrchnosť nemôže ignorovať.
Luka Radomirović sa minulý rok zapísal do prvého ročníka štúdia informačných technológií na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade. Študoval však iba mesiac a pol. Jeho fakulta vstúpila do blokády v polovici decembra.
Hoci sa Lukovi zapáčil študentský život, spolu so svojimi kolegami bol pripravený stratiť rok alebo aj viac, aby bojoval za vyšší cieľ. Nechce sa mlčky pozerať na inštitúcie, ktoré si neplnia svoje základné účely. Pre neho je najväčším nepriateľom nespravodlivosť.
„Nerád by som dokončil vysokú školu a potom, aby ma niekto so straníckou legitimáciou obehol v zamestnávaní – a k tomu ani nie z daného odboru,“ hovorí Luka rozmýšľajúc o budúcnosti.
Logistický tím študentov mal pred odchodom plné ruky práce. A Luky? Na túto náročnú túru sa pripravoval celkovo dva dni. Predtým však na bicykli vedel prejsť do 200 km, takže nepotreboval žiadny špeciálny tréning. Na dlhšie prípravy aj tak nebolo času. Nikdy však neprejazdil 1.300 km, takže táto trasa sa stala skúškou jeho fyzických a mentálnych limitov.
Pred odchodom si študenti, ktorí sa chceli zúčastniť zájazdu do Štrasburgu, dali skúšobnú jazdu. Ich úlohou bolo prejsť 100 km, ale priemerná rýchlosť nesmela byť nižšia ako 20 kilometrov za hodinu.
Z Golupca do Štrasburgu: Bolesť, vietor a podpora zo všetkých strán
Luka jazdil z Veľkého Gradišta po Golubačkú a Ramsku pevnosť. Prvých 70 km prešiel priemernou rýchlosťou 32 km/h. Vietor zničil jeho entuziazmus.
„Pri Golupci je Dunaj najširší a vietor tam fúka aj v pokojný deň. Vnútorne som to nezvládal, tak som zavolal rodičom hovoriac im, že to vzdávam,“ prerozpráva Luka začiatok túry.
Jeho rodičia dorazili asi o 20 minút. Povzbudzovali ho svojou prítomnosťou a autom mu robili závetrie. Táto podpora posilnila jeho vôľu pokračovať v otáčaní pedálov – ako na ceste domov, tak aj do Štrasburgu.
Podpora sa tým neskončila. Bola prítomná v každom meste, v každej dedine, cez ktoré prechádzali. Okoloidúci a pocestní im mávali. Niekedy iba pár, niekedy tisíce – ako napríklad vo Viedni.
„Chýbala mi rodina. Ale keď vidíš všetkých tých ľudí, ktorí sa správajú, akoby boli tvoja rodina, získaš silu ísť aj na koniec sveta,“ zdôveruje sa Luka.
Túto podporu naozaj potreboval. Na druhý deň v Maďarsku, na úseku z Budapešti do Győra, predným kolesom narazil do výtlku – spadol zraniac si bradu a nohu. Lekársky tím mu nedovolil ísť do Viedne na bicykli, a tak do tejto metropoly dorazil autom.
Ale v Bratislave sa rozhodol pokračovať – napriek bolesti a chladu. Na poškodenom bicykli.
„Ako náhle sa zohrialo, koleno ma až tak nebolo. Ale počas prestávok sa zranenie ochladzovalo, takže som musel prvých 5 km po pauze jazdiť s neznesiteľnou bolesťou,“ spomína tento študent.
Vedel, že veľa ľudí zo Srbska žije v zahraničí, ale očakával, že ich uvidí len vo väčších mestách. Podpora však prišla aj v tých menších prostrediach. A všade boli vítaní ako hrdinovia.
„Bojujeme za spravodlivosť v našej krajine a za lepší zajtrajšok. Robíme to pre nás všetkých zo Srbska,“ prízvukuje Luka hrdo.
Teraz, keď sa prach z európskych ciest usadil, má tento študent zmiešané pocity. Je nahnevaný, pretože štátna vrchnosť ignoruje požiadavky študentov a nesnaží sa aspoň povedať pravdu. Na druhej strane je spokojný, pretože Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu začal konanie ohľadom možného použitia zvukovej zbrane počas protestu 15. marca v Belehrade.
„Keď vidíš všetkých tých ľudí, ktorí k tebe pristupujú, akoby ti boli najbližší – dostaneš silu ísť až na koniec sveta.“ – Luka Radomirović
„Do Štrasburgu sme zobrali zoznam problémov v našej krajine. Ukázali sme ich a povedali: Týka sa to aj vás. Nebuďte iba nemými pozorovateľmi. Podniknite niečo…,“ poznamenáva Luka.
Avšak študent Luka Radomirović najviac dôveruje ľuďom. Občanom a občiankam. Vyzýva ich k vytrvalosti – takej, akú mal jeho tím na tomto dvojtýždňovom cestovaní.
Pretože Luka verí v budúcnosť, v ktorej spravodlivosť nezávisí od toho, koľko kilometrov ste ochotní prejsť.
