Slovenský mediálny svet v zahraničí už nie je len o printových týždenníkoch, mesačníkoch, či ročenkách. Dnešné publikum vyžaduje rýchly digitálny obsah, video a interaktivitu. Mnohé krajanské redakcie však stále bojujú so základnými digitálnymi kompetenciami, od spracovania dát až po tvorbu moderných formátov. Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v spolupráci s Kreatívnymi centrami Arténa Slovenskej televízie a rozhlasu preto aj tohto pripravil Tvorivú školu žurnalistiky Ľudovíta Pomichala, vzdelávací cyklus, ktorý prepája teóriu s praxou v televíznych a rozhlasových štúdiách. 

Program je rozdelený do dvoch fáz. Prvá fáza, zameraná na televíznu, mobilnú a rozhlasovú žurnalistiku, prebieha formou online prednášok pod vedením skúsených profesionálov ako Ľubomír Bajaník, či Viliam Hauzer. Druhá fáza sa uskutoční prezenčne od 24. do 27. mája v Banskej Bystrici. Účastníci budú pod vedením lektorov a lektoriek, medzi ktorými sú aj Patrik Herman či Ingrid Slaninková, pracovať na konkrétnych mediálnych výstupoch – od podcastov cez prácu s hlasom až po televíznu reportáž. Súčasťou programu je aj hľadanie nových modelov spolupráce medzi zahraničnými Slovákmi a Sloveniek a verejnoprávnym vysielateľom.

O výzvach modernej žurnalistiky v krajanskom kontexte a očakávaniach od tohto ročníka sme sa rozprávali s Imrichom Fuhlom, predsedom Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť ÚSŽZ.

Prečo kedysi vznikla táto škola a ako Komisia pre médiá ÚSŽZ tento projekt rozvíja v súčasnosti – možno ako reakciu na aktuálne trendy? 

Podobne ako jeho predchodcovia, Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) už od svojho založenia kladie dôraz na túto oblasť nášho života, časť jeho aktivít je vedome a programovo zameraná na tlač, rozhlas, televíziu a najnovšie aj na digitálne médiá – internet, sociálne siete a iné platformy. Ide pritom jednak o masmédiá, prostriedky masovej komunikácie v našej materskej krajine a hlavne štátom financované verejnoprávne médiá Slovenskej republiky, ktoré sú nielen morálne, ale aj právnymi predpismi podložene povinné venovať pozornosť Slovákov žijúcim v zahraničí, no a samozrejme ide pritom aj o masmédiá tzv. slovenského krajanského sveta, vrátane ich morálnej či finančnej podpory.

Účastníci prvej konferencie krajanských novinárov v roku 2000 sformulovali dôležité požiadavky a odporúčania, časť ktorých sa postupne realizovala, sú však aj také, uskutočnenie ktorých sa aj po toľkých rokoch komplikuje a odkladá. Zato vytýčené hlavné ciele sa plnia: prepojiť krajanské médiá, podporiť spoluprácu medzi slovenskými novinármi doma a v zahraničí a posilňovať informovanosť tak o Slovensku v zahraničí, ako aj o krajanoch na Slovensku.

O týchto predsavzatiach sa pravidelne rokovalo aj na vrcholných stretnutiach krajanov, na stálej konferencii SR a Slováci žijúci v zahraničí, napokon na tomto podujatí sa zrodila aj myšlienka pravidelného usporadúvania letnej (neskôr tvorivej) školy žurnalistiky a založenia Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť pri ÚSŽZ. V roku 2020, pôvodne kvôli pandémii koronavírusu, žiaľ, až na päť rokov bola prerušená činnosť ako školy žurnalistiky, tak aj mediálnej komisie.

Na v poradí doteraz poslednej stálej konferencii v roku 2024 vystúpil som s príhovorom a požiadavkou, aby konečne boli obnovené zrejme nielen pre mňa, ale aj pre mnohých mojich kolegov v šírom slovenskom zahraničí srdcové záležitosti: činnosť Komisie ÚSŽZ pre médiá a vydavateľskú činnosť Slovákov žijúcich v zahraničí a s ňou úzko súvisiaca Tvorivá škola žurnalistiky, ďalšie ročníky ktorej som pritom navrhol pomenovať po Ľudovítovi Pomichalovi (1957-2022). 

Naša komisia aj tvorivá škola sa snaží nielen udržiavať kontinuitu, ale pritom reflektovať na aktuálne trendy a výzvy. Už aj prvý ročník obnovenej „žurškoly“ priniesol krajanským novinárom dávku inšpirácie a praktického vzdelávania. Séria online workshopov počas mája a júna 2025 plynulo prešla do intenzívnej prezenčnej časti, pričom októbrový program v Bratislave a Trnave sa sústredil na najaktuálnejšie trendy a výzvy v mediálnej sfére, od umelej inteligencie (AI) a podcastov až po modernú reportáž. V podobnom duchu je pripravená aj tohtoročná škola.

Ktoré konkrétne nedostatky v digitálnych kompetenciách krajanských redakcií vnímate ako najvypuklejšie a ako ich tento ročník Tvorivej školy rieši?

V súčasnosti zrejme už všetci, ktorí pôsobíme v oblasti krajanských médií, si dostatočne uvedomujeme, že digitálna doba nevyhnutne (z)mení fungovanie prakticky všetkých, teda aj tých našich trochu iných, menšinových, národnostných, krajanských médií. Nejde „iba“ o to, že naše tradičné redakcie sa postupne presúvajú do online priestoru, kde sa menia ako technológie, tak aj podstatné prvky novinárskej práce. Mnohé väčšie-menšie (polo)profesionálne redakcie či tvorivé dielne nadšencov bez novinárskeho vzdelania pritom zápasia neraz so značnými nedostatkami v digitálnych zručnostiach, ktoré ovplyvňujú kvalitu formy, obsahu a celého finálneho diela. Dôraz preto musíme klásť na neustále zlepšovanie úrovne ich digitálnych zručností. 

Mnohí zo spomenutých skupín našich kolegov majú takmer nulovú skúsenosť napríklad s prácou s údajmi a s ich zrozumiteľným zobrazovaním, zatiaľ teda nedokážu prehľadne spracovať a vysvetliť štatistiky, vytvoriť prehľadné mapy a grafy, najčastejšie zostávajú pri prepisovaní čísiel bez hlbšieho vysvetlenia. Podobné ťažkosti vidíme aj v schopnosti prispôsobiť sa novým formám obsahu. Už ani publiku našich portálov nestačia texty a fotografie, aj naši čitatelia čoraz viac vyhľadávajú krátke videá a zvukové materiály. 

VIACEJ INFORMÁCIÍ O TVORIVEJ ŠKOLE ŽURNALISTIKY ĽUDOVÍTA POMICHALA:

Určité nedostatky možno spozorovať aj v práci tvorcov krajanských médií s publikom. Internet umožňuje okamžitú spätnú väzbu a sledovanie záujmu čitateľov či divákov, no mnohí naši kolegovia tieto možnosti nevyužívajú alebo len čiastočne: síce sledujú čítanosť príspevkov, ale tieto poznatky nevyužívajú pri plánovaní obsahu. Chceme či nie, digitálne zručnosti sa stali nevyhnutnou súčasťou novinárskej práce vrátane tej našej „v slovenskom svete“. Naša tvorivá škola chce pomôcť prispôsobiť sa novým podmienkam, podporuje vzdelávanie, inovácie a teda rozvoj, aby kolegovia a ich diela mali šancu uspieť v stále meniacom sa mediálnom prostredí.

Tvorivá škola žurnalistiky Ľudovíta Pomichala 2026, organizovaná ÚSŽZ v spolupráci s Kreatívnymi centrami Arténa STVR je určená predovšetkým krajanským novinárom, študentom žurnalistiky a tvorcom mediálneho obsahu, ide nám pritom hlavne o rozvíjanie odborných aj digitálnych zručností účastníkov. Online prednášky a semináre budú zamerané na rôzne oblasti žurnalistiky, ako je televízna, rozhlasová či mobilná tvorba, následné praktické workshopy sa uskutočnia prezenčne v Banskej Bystrici, kde si účastníci môžu vyskúšať tvorbu mediálneho obsahu v reálnych podmienkach a pod vedením odborníkov z praxe. 

Koniec-koncov aj tradície našej „žurškoly“ nás zaväzujú k tomu, aby sme spájali teoretické poznatky s praktickými skúsenosťami a pomáhali účastníkom lepšie sa pripraviť na požiadavky modernej mediálnej praxe. 

Čo bude pre ÚSŽZ a hlavne Komisiu hlavným indikátorom, že investícia do tohto vzdelávania bola úspešná? Ide skôr o zvýšenie technickej kvality výstupov (obraz, zvuk), alebo o to, aby krajanskí tvorcovia začali viac využívať moderné formáty ako podcasty a reels na oslovenie mladšej generácie Slovákov v zahraničí? Alebo že si verejnoprávne médiá na Slovensku vychovajú zahraničných spravodajcov…?

Osobne si myslím, že úspechom je už aj to, že vďaka priaznivému prístupu vedenia ÚSŽZ každoročným usporadúvaním Tvorivej školy žurnalistiky Ľ. Pomichala sa rodí zmysluplná a životaschopná tradícia. Prísne-presne merať úspešnosť nášho projektu sa podľa mňa nedá, lebo vlastne ide nám o to všetko, na čo sa pýtate a s jednotlivými časťami, formuláciami Vašej otázky nemôžem nesúhlasiť.

Áno, ide nám o to všetko, i keď možno nie celkom v rovnakej miere. Zdá sa mi, že aj v tomto prípade bude dôležitejší obsah než forma, sústrediť sa máme na podstatu a menej na navonok možno zaujímavé a z istého hľadiska možno aj lákavé a „lájkové“ detailné otázky. 

Inak povedané: prostriedok sa nemôže stať samoúčelným cieľom. Možno to znie staromódne, ale osobne by som v takomto duchu pristupoval aj k tým najmodernejším formátom, bez ktorých sa naozaj nezaobídeme, ak chceme osloviť a získať mládež; aj keby sme nechceli, musíme sa prispôsobiť k jej spôsobu prijímania obsahu. Lektori našej tvorivej školy sa budú venovať o. i. podcastom – od scenára cez nahrávanie po strih; práce s hlasom – hlasový prejav, tréning, techniky a hygiena hlasu; účastníci školy v skupinách budú analyzovať materiály svojich kolegov, no a v neposlednom rade pripravia a odprezentujú svoje mediálne výstupy.

Pritom netajeným cieľom ÚSŽZ a jeho partnerov naozaj je, aby si verejnoprávne médiá na Slovensku aj prostredníctvom našej tvorivej školy vychovali zahraničných spravodajcov.