Aleksandra Janišová z Ľuby zatiaľ neuvažuje o odchode zo svojej dediny

Sriem sa delí na vinársky a sviniarky, ale je ťažko určiť jasnú a presnú hranicu. V prvom rade preto, že ľudia z vinárskeho Sriemu pestujú aj ošípané, zatiaľ čo ľudia zo sviniarskeho Sriemu tiež vlastnia aj po niekoľko metrov štvorcových vinice. Údajne hranicu medzi nimi tvoria trať, medze, úseky…

Veľmi zaujímavé sú však dve interpretácie týkajúce sa hranice medzi sviniarskym a vinárskym Sriemom. Prvá hovorí o tom, že keď sa zastavíš, otočíš doľava a močíš, to ide do Sávy a prechádza cez sviniarsky Sriem, a ak sa otočíš doprava a urobíš to isté, pôjde do Dunaja a to je vinársky Sriem. Ďalšia anekdota hovorí, že existujú rozdiely iba v príbehoch a legendách, pretože sa hovorí, že keď sa ľudia z vinárskeho Sriemu opijú, ony sa vlastne zasvinia.

Teda už či už vo vinárskom alebo sviniarskom Srieme, ale v tomto regióne je aj dedina Ľuba. Na jednej strane sa nachádza v bezprostrednej blízkosti chorvátskeho Iloku, ktorý je známy svojimi kvalitnými vínami, zatiaľ čo na druhej strane sa v smere na juh rozprestiera sriemska rovina vhodná pre poľnohospodárstvo a chov zvierat alebo na pestovanie ošípaných.

Práve v Ľube žije Aleksandra Janišová (1995), ktorá pracuje so svojou rodinou na rodinnej farme. Celé detstvo strávila v tejto dedine a prakticky ju opustila iba počas štúdia na poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Dedinu síce nikdy neopustila – aj počas štúdia v Novom Sade dychtivo čakala na víkend a návrat domov.

„Detstvo na dedine je z môjho pohľadu skutočne veľmi krásne. Ste obklopení prírodou, zvieratami, ľuďmi. Hlavne poznáte všetkých týchto ľudí, pretože dedina je malá a všetci sme ako jedna veľká rodina. Dedina pre mňa a ako dieťa vždy mala teplo a pokoj. Inak, od mladého veku som mala rada úpravu interiéru aj exteriéru. Keď o tom premýšľam, spomínam si, že som sa vždy zaujímala o módu a videla som seba ako dizajnérku – už či módy alebo iného,“ hovorí Aleksandra hneď na začiatku.

Aleksandra Janišová odišla z Ľuby do Nového Sadu, ale iba dočasne

Po ukončení základnej školy v Ľube a v Erdevíku (v Ľube sa výučba koná samostatne len pre žiakov nižších ročníkov, zatiaľ čo do vyšších ročníkoch deti z tejto dediny chodia do susedného Erdevíku), nasledovalo Gymnáziom Svätého Savu v Šíde.  Vzhľadom na to, že bola vynikajúcou žiačkou, Aleksandra mala príležitosť vybrať si fakultu podľa vlastného výberu. Prekvapivo aj pre ňu samú, ale predsa nevyštudovala smer, ktorý súvisí s dizajnom. Nakoniec sa rozhodla pre poľnohospodársku fakultu v Novom Sade, ale jej láska k dizajnu nezmizla.

„Moja rodina má poľnohospodársku farmu, v ktorej sa zaoberáme mliekarenstvom. Myslela som si, že preto bude poľnohospodárska fakulta pre prácu na farme užitočná. Rozhodla sa pre Nový Sad, pretože je bližší a nejako pokojnejší ako Belehrad. V Novom Sade som mala kamarátov, ktorí tam už odišli študovať, zatiaľ čo som v Belehrade nikoho nepoznala. Keď som sa zapísala na vysokú školu, váhala som medzi prírodno-matematickou fakultou a poľnohospodárskou fakultou, ale som sa predsa rozhodla pre poľnohospodársku, pretože sa moji rodičia zaoberajú poľnohospodárstvom a môžem povedať, že to mám v  krvi, “ dodáva Aleksandra.

Zrejme naladená, spomínajúc si na študentské dni predsa priznáva, že sa v Novom Sade necítila ako na svojom. Stále si plnila svoje povinnosti a skladala skúšky, netrpezlivo čakala na víkend a návrat na vidiek a domov.

„Je pravda, že som ako študentka netrpezlivo čakala na víkend a odchod domov. Som veľmi pripútaná k svojej rodine a tešila som sa na každý víkend. Moja staršia sestra má deti a ja som k nim tiež veľmi pripútaná. Musím spomenúť, že okrem mojej rodiny mi chýbali aj kamaráti, ako aj teplo, ktoré má dedina v sebe. Je to jednoduché miesto, kde poznám každého suseda, každý kút a úkryt. Našťastie, v Novom Sade vtedy bola aj moja mladšia sestra, ktorá chodila na strednú školu a žili sme spolu. A bolo to pre mňa oveľa ľahšie, “ hovorí Aleksandra.

Vyštudovala fakultu a vrátila sa do Ľuby, stále si však nenašla zamestnanie v odbore. Sama si je vedomá, že to bude ťažká práca, možno aj sizyfovská.

„Nie je ľahké nájsť si prácu, najmä v menšom prostredí, ako je moje. Dúfam, že sa to vyrieši čoskoro, ale veľmi ma hnevá to, aby som sa zamestnala, potrebujem poznať niektorých ľudí, vyjadriť sa alebo sa stať členom určitej štruktúry, ktorá rozhoduje v našom mene. Považujem to za príčinu odchodu čoraz väčšieho počtu ľudí, “ jasne uvádza Aleksandra.

Práca na rodinnej farme – privilégia alebo
úzkosť?

Jej rodina sa už mnoho rokov zaoberá poľnohospodárskou výrobou, konkrétne mliekarenstvom. Aleksandra si pamätá, že v minulosti mala ich farma iba dve alebo tri kravy, zatiaľ čo dnes majú viac ako dvadsať kusov, ktoré každý deň dávajú viac ako 500 litrov mlieka. Je zrejmé, že ide o namáhavú každodennú prácu.

„Teraz pracujem na našej rodinnej farme a pomáham svojím rodičom v každodenných prácach. To je ťažká robota, ale ak ju chcete úspešne viesť a pracovať, musíte ju mať rada. Ja to mám rada, takže mi je ľahšie. Práca začína skoro ráno a končí neskoro v noci. A niet pravidla, je tu veľa práce po celý rok, v lete aj v zime. Je však jednoduchšie a nejako viac motivujúce, keď pracujete na svojom majetku a pracujete pre seba. Vidíte, od čoho ste začali, čo ste vytvorili a čo by ste chceli dosiahnuť, “ akoby motivovala sama seba Aleksandra.

Situácia v poľnohospodárstve nie je tak dobrá. Dotácie pre poľnohospodárov klesajú, ropa a suroviny sú stále drahšie a ceny primárnych komodít na trhu sú nízke. Dovozcovia tiež robia veľký nátlak na výrobcov, ktorí predávajú lacnejší tovar, čo ďalej znižuje ceny výrobkov našich poľnohospodárov.

„Situácia v poľnohospodárstve v posledných rokoch nie je dobrá. Určite by som chcela pokračovať v tejto činnosti v budúcnosti, možno s určitými zmenami. Možno by bolo najlepšie nájsť si zamestnanie v odbore, okrem práce na vlastnej farme, “ nahlas rozmýšľa Aleksandra.

Bez ohľadu na všetky vyššie uvedené skutočnosti a vedomá si všetkých nástrah a problémov, ktorým čelí naše poľnohospodárstvo, Aleksandra zatiaľ neuvažuje o opustení Ľuby. 

„Nechcela by som opustiť Srbsko, ale nechcem opustiť ani dedinu. To je môj domov a myslím si, že by som sa nikde necítila takto príjemne a pohodlne ako v mojej dedine. Keby ma život prinútil odísť, pravdepodobne by som si na to časom zvykla. Ale myslím si, že by som sa nikde necítila tak dobre ako doma,“ dodáva Aleksandra s úsmevom.

Ľuba je malá dedinka na hranici s Chorvátskom a zdá sa, že také miesta sú v najťažšej polohe. Kto a kedy si na týchto ľudí spomenie, že potrebujú pomoc, infraštruktúru, nové príležitosti…

„Som aktívna v spolku, ktorý sa volá Sremački spomenar a naši členovia sú väčšinou mladší ľudia. Snažíme sa aktivovať dedinu a aktivity sú zamerané na vzdelávanie mladých i starších ľudí. Venujeme sa aj zachovaniu slovenských tradícií a zvykov. Pred niekoľkými rokmi sme zorganizovali Etno deň, keď sme zhromaždili početné združenia z okolitých dedín, zo Šídu a Iloku. Samozrejme  nemáme nadostač  finančných zdrojov na to, aby naše združenie fungovalo lepšie, ale hlavný problém je v tom, že počet ľudí v dedine neustále klesá, “ hovorí Aleksandra Janišová.

Prečítajte aj článok Túžba po rodnej dedine Zdenka Kolára z Lugu pomaly bledne

Teda, aj Ľubu zastihol podobný osud, ako aj iné miesta vo Vojvodine. Mladí ľudia hlavne odišli, len málo z nich zostalo v dedine.

„V minulosti odchádzali predovšetkým mladí ľudia, ale teraz aj ľudia stredného veku začali opúšťať Ľubu, takže naša dedina pomaly zostáva prázdna. Je mi veľmi ľúto, že je to tak, ale rozumiem ľuďom, ktorí odišli. Situácia na vidieku je devastujúca, neexistuje práca a vyžiť z niekoľkých jutár pôdy sa jednoducho nedá. Nikto nejde, pretože je sa má dobre a len z vlastnej vrtošivosti. Je úplne zrejmé, že ide o hospodársku situáciu a že ľudia odchádzajú za prácou. Mladí ľudia odchádzajú kvôli svojim potomkom, pretože im chcú poskytnúť lepšiu životnú úroveň a usporiadaný systém, v ktorom je poriadok. Som pobúrená celou situáciou a obťažuje ma, že mladí ľudia si ťažko nájdu prácu a že odchádzajú aj vyškolení ľudia a už sa potom ani neobzrú … “- uzatvára Aleksandra Janišová.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.