V Alternatívnej správe Strešnej organizácie mladých Srbska sa uvádza, že až 64 percent mladých túži zo Srbska odísť. Emigrácia ako rozhodnutie vyplýva z rôznych dôvodov: od vysokej nezamestnanosti mladých v Srbsku, slabej participácie v politicko-spoločenskom živote, apatie voči politickému systému a voľbám až po nedôverovanie oficiálnym inštitúciám. Niektoré
Prieskum, ktorý je súčasťou mediálneho projektu Re(E)migrácia je anonymný a jeho cieľom je zistiť, v akej miere spomínaný projekt realizovaný dvojrečovo, prispel k lepšiemu pochopeniu súčasných migrácií v kontexte Srbska.
Médiá a odborná verjnosť informovali o tom, že Srbsku hrozí nedostatok pracovníkov, zvlášť majstrov, šoférov a remeselníkov všeobecne. Príčiny možno nájsť v odchode ľudí do zahraničia, kde sa jednotlivé pracovné pozície oveľa lepšie hodnotia a rešpektujú. Na ukážku, že je situácia naozaj seriózna predostrieme fakt, že
Za hranice Srbska, predovšetkým pretože mu krajina neponúkala žiadne podmienky na budovanie športovej kariéry, sa pred niekoľkými rokmi dostal aj Marek Medovarský z Báčskeho Petrovca. Tento talentovaný športovec, medzi iným aj juniorský šampión Srbska v kickboxingu v roku 2016, tiež viacnásobný seniorský majster Srbska sa po
Kto by povedal, že malá dedina, akou je Ľuba, v sebe skrýva veľa inšpirujúcich príbehov, ktoré iba čakajú na to, aby boli vyrozprávané. Iná je vec, že sú to rozlúčkové príbehy, s cestovným lístkom v jednom smere. Z Ľuby pochádza aj Milan Čuha (28), ktorý v nej prežil svojich
Prieskum Strešnej organizácie mladých Srbska z roku 2019 poukazuje na to, že 64 percent mladých uviedlo, že sa v bližšej alebo ďalšej budúcnosti plánuje vysťahovať zo Srbska. Za ideálnu destináciu považujú krajiny západnej Európy a potom USA. V tomto zmysle sú zaujímavé príbehy ľudí, ktorí z našej krajiny emigrovali, ale
Stefan Janjić (28) ukončil základné štúdium žurnalistiky v roku 2014 ako najlepší študent Filozofickej fakulty v Novom Sade, po čom ukončil magisterské štúdium v odbore komunikačné štúdiá na tej istej fakulte. Od roku 2015 je doktorandom interdisciplinárneho štúdia v odbore spoločenských a humanitných vied na
Slováci z Vojvodiny v poslednom desaťročí húfne smerujú na Slovensko, ale (aj) z našej krajiny sa odchádzalo aj skôr. Napríklad, počas 90. rokov minulého storočia. Práve v období najväčšej inflácie, v roku 1993, z Lugu na Slovensko sa dostáva Aleksandra Vranić (45). Jej rodičia, ktorí sa najprv začiatkom 70. rokov z Jánošíka dostali do
Sriem sa delí na vinársky a sviniarky, ale je ťažko určiť jasnú a presnú hranicu. V prvom rade preto, že ľudia z vinárskeho Sriemu pestujú aj ošípané, zatiaľ čo ľudia zo sviniarskeho Sriemu tiež vlastnia aj po niekoľko metrov štvorcových vinice. Údajne hranicu medzi nimi
Priče koje se polako čitaju. Kao pismo. Jednom mesečno u vašem inboxu.
