Elena Fulmeková z Kysáča daruje krv dobrovoľne už viac ako štyridsať rokov

svgČítanie na 7 minút

Keď mala osemnásť rokov, Elena Fulmeková z Kysáča prvýkrát darovala krv. Nasledovala príklad svojho otca a sestry a, ako hovorí, nevedela sa dočkať, kedy dostane svoju legitimáciu darcu krvi. Bolo to pred viac ako štyridsiatimi rokmi a odvtedy darovala krv šesťdesiattrikrát. Bolo by to, dodáva, aj viackrát, keby jej v tom nezabránili zdravotné problémy a obmedzenia, pre ktoré nemohla vždy darovať krv.

„Od mladosti som bola aktívna v Červenom kríži a viackrát som bola svedkom toho, že niekto skutočne potreboval krv. Práve to bolo mojím motívom, prečo som zakaždým, keď sa konala akcia, darovala krv. Všetci dobrovoľní darcovia sa vopred informujú, kedy budú akcie, aby sa mohli načas pripraviť,“ hovorí Elena Fulmeková.

Pôsobí ako tajomníčka Červeného kríža v Kysáči a aktívne organizuje akcie dobrovoľného darcovstva krvi, ktoré sa konajú štyrikrát ročne. Žiaľ, smutne hovorí Elena, dobrovoľných darcov tejto vzácnej tekutiny je v tejto obci čoraz menej. Kedysi ich bolo sto, dnes približne tridsať. Status dobrovoľného darcu má každý, kto daroval krv minimálne päťkrát.

PODPORTE STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. DARUJTE TU!

„Dobrovoľnými darcami krvi môžu byť osoby do 65 rokov, potom to už nie je možné. Mladí si ešte neuvedomujú, aká je krv vzácna a že každý, kto môže, by sa mal zapojiť do akcií. Myslím si, že jedným z dôvodov je aj to, že mnohí ľudia nemôžu dostať voľný deň, aby mohli prísť a darovať krv, pretože pracujú v súkromných firmách,“ uvádza Elena možné dôvody, prečo je v Kysáči čoraz menej dobrovoľných darcov.

Príležitostne sa organizujú prednášky a dielne pre žiakov základných škôl, pretože bez edukácie a pozitívnych príkladov je ťažké zaujať mladých ľudí a ukázať im, aký veľký význam má každá fľaša darovanej krvi, ktorá môže zachrániť tri alebo štyri životy.

Elena pripomína, že dobrovoľnými darcami môžu byť všetci dospelí, zdraví muži a ženy, ale posúdenie toho, či môžu darovať krv, robia lekári, pretože tento humánny čin nesmie ohroziť zdravie ani darcu, ani človeka, ktorý by krv prijal. Počas jedného roka môžu muži darovať krv najviac štyrikrát a ženy trikrát.

Elena Fulmeková z Kysáča, dobrovoľná darkyňa krvi, ktorá krv darovala 63-krát.
Elena Fulmeková z Kysáča darovala krv 63-krát. Foto: súkromný archív

„Lekári posudzujú, či niekto, kto má chronické ochorenie, môže darovať krv a za akých podmienok. Vyšetrenie sa robí pri každom odbere krvi. Kontroluje sa krvný obraz a tlak. Tí, ktorí prichádzajú darovať krv, by sa predtým mali naraňajkovať, piť dostatok tekutín, byť oddýchnutí a neužívať svoju pravidelnú terapiu,“ radí Elena Fulmeková.

Okrem poďakovaní, ktoré dostávajú, majú dobrovoľní darcovia podľa Zákona o práci nárok na dva po sebe nasledujúce dni plateného voľna. Zároveň sú oslobodení od platenia participácie za určité zdravotné služby. V niektorých mestách majú aj právo na bezplatnú verejnú dopravu. Tajomníčka Červeného kríža v Kysáči hovorí, že kedysi mali aj prednosť pri objednávaní a vyšetreniach v zdravotníckych zariadeniach. Takéto výhody by podľa Eleny boli významné a možno by boli aj motiváciou pre ľudí, aby sa stali dobrovoľnými darcami krvi.

PRIPOMÍNAME AJ TENTO PRÍBEH:

Napriek tomu zdôrazňuje, že ide o humánne gesto a to, že niekomu zachránite život, by malo byť pre každého dostatočným dôvodom, aby aspoň občas daroval krv.

„Vždy som chodila z čisto humánneho dôvodu. Nedajbože, aby krv potreboval niekto z mojej rodiny, priateľov alebo známych. Je krajšie počuť, že je dostatok zásob krvi pre všetkých pacientov a zákroky, než to, že je jej nedostatok a že od toho závisí niečí život,“ hovorí Elena Fulmeková.

Ľudskosť sa ukáže v naliehavých situáciách. Boli také, dodáva Elena, aj v Kysáči a veľa ľudí bolo pripravených pomôcť, no, žiaľ, len málo z nich pokračovalo v pravidelnom darovaní krvi. Preto pripomína, že darovanie krvi nemá žiadne následky. Pri jednom darovaní sa od človeka odoberie 450 ml krvi, čo sa za krátky čas nahradí. Domov si darcovia odnášajú pocit, že niekomu pomohli, a tento pocit, rovnako ako zachránený život, nemá cenu.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].

 
PRIDAJTE SA DO STORYTELLER KOMUNITY NA VIBERI

Brankica Matić

Banjalučanka z Nového Sadu. Plánovala som robiť niečo iné, no žurnalistika si ma našla. Vytrvalá optimistka. Rada píšem a „bojujem s veternými mlynmi“.

Komentár

Používame Akismet na ochranu pred spamom. Zistite, ako sa spracúvajú vaše údaje z komentárov.

Prijavite se za newsletter.

Priče koje se polako čitaju. Kao pismo. Jednom mesečno u vašem inboxu.