Po tom, ako Storyteller pred niekoľkými dňami zverejnil informáciu, že vystúpenie estrádneho umelca Acu Pejovića na Slovenských národných slávnostiach (SNS) bude stáť 9,6 milióna dinárov, vo verejnosti sa objavil otvorený list a petícia, v ktorých časť občanov vyjadruje nesúhlas s takýmto výdavkom a upozorňuje aj na otázku charakteru najväčšieho podujatia Slovákov v Srbsku. Jeden z autorov otvoreného listu, Dávid Francisty, absolvent kulturológie a mládežníčky aktivista z Begeča, pre Storyteller hovorí, že nejde o otázku národnosti interpreta, ale o spôsob rozhodovania, výšku výdavkov a zachovanie identity slávností.
„Táto petícia a otvorený list nie sú kritikou vlády, ale výzvou pre nás všetkých,“ hovorí Dávid Francisty, ktorý vystupuje vo svojom mene. Zdôrazňuje aj to, že podstatou výhrad nie je jazyk, v ktorom bude interpret spievať, ani jeho národnosť.
PODPORTE STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. DARUJTE TU!
„Nie je diskutabilné to, v akom jazyku sa bude spievať, ale výlučne to, za koľko peňazí sa bude spievať,“ hovorí.
Ako príklad uvádza, že rovnakú reakciu by podľa neho vyvolalo aj angažovanie slovenského interpreta za podobnú sumu. „Ak by sem doviedli, napríklad Kollárovcov, a zaplatili by im takúto obrovskú sumu, moja reakcia a reakcia drvivej väčšiny ľudí by bola rovnaká. Všetci by sme povedali: Áno, sú to Slováci, ale stojí to príliš veľa,“ uvádza.
Podľa jeho slov je takýto výdavok problematický najmä v kontexte obce Báčsky Petrovec, ktorá sa, ako tvrdí, dlhodobo stretáva s infraštruktúrnymi problémami. Dodáva, že ako človek, ktorý má korene aj v Báčskom Petrovci, vníma znepokojenie obyvateľov ako opodstatnené.
„Aj keby do Petrovca prišla osobne Madonna a jej vystúpenie by malo stáť 82-tisíc eur z obecných peňazí, pre Petrovec by to bolo príliš,“ vysvetľuje Dávid.
Slovenské národné slávnosti nie sú iba petrovskou obecnou oslavou, ale celoslovenským kultúrnym podujatím a sviatkom Slovákov žijúcich v Srbsku. Prvé národné slávnosti Slovákov sa uskutočnili 28. augusta 1919 a v roku 2009 ich Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vyhlásila za sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Organizátormi podujatia sú Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.
Na otázku, aký model financovania programu by bol podľa neho prijateľnejší, odpovedá, že rozhodujúci by mal byť názor občanov. Používa pritom ľudové prirovnanie, že obec by sa mala „zakrývať len takou perinou, na akú má“.
Podľa neho by každá obec mala najskôr riešiť kvalitu života svojich obyvateľov a až potom financovať drahé estrádne vystúpenia. Ak občania hovoria, že je niečo príliš drahé a že existujú prednejšie veci, ktoré treba riešiť, vedenie obce by podľa neho malo hľadať lacnejšie, ale nie menej kvalitné riešenia, vysvetľuje svoj názor Dávid.
„Nedávno som sa dozvedel, že daň z nehnuteľnosti v obci Báčsky Petrovec je niekoľkonásobne vyššia ako v okolitých obciach, preto je znepokojenie Petrovčanov ohľadom toho, kde a ako sa míňajú ich peniaze, úplne opodstatnené,“ uvádza Dávid.
Matica slovenská v Srbsku sa k programu a otvorenému listu vyjadrila, NRSNM na novinárske otázky neodpovedala
Storyteller sa v súvislosti s uvedenou témou obrátil so žiadosťou o stanovisko aj na Maticu slovenskú v Srbsku (MSS) a Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Matica slovenská v Srbsku na otázky odpovedala, kým odpoveď Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny do uzávierky tohto textu neprišla.
Predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák pre Storyteller uviedol, že Slávnosťový výbor, ktorého je aj on členom ako predstaviteľ Matice, zatiaľ žiadne rozhodnutie o Acovi Pejovićovi nevyniesol, pretože sa o tom podľa jeho slov doteraz nerokovalo.
„Keď ide o stanovisko MSS o takýchto akciách, môžem povedať len, že sa nezmenilo, od minulých rokov. Slávnosťové dni patria Slovákom. Slávnosti sú našim celoslovenským sviatkom. Ak sa táto otázka dostane na Slávnosťový výbor v mene Matice za taký program hlasovať nebudem,“ hovorí Červenák.
Na otázku, či bola Matica slovenská v Srbsku konzultovaná alebo zapojená do rozhodovania o tomto hudobnom programe, Červenák odpovedal, že Matica slovenská v Srbsku nateraz ešte nebola konzultovaná o obsahu hudobného programu, ktorý je otázny.
Podľa predsedu Matice slovenskej v Srbsku by Slovenské národné slávnosti mali byť akýmsi zrkadlom všetkého toho, čo ako národnosť dosahujeme na kultúrnom pláne.
„Preto si myslím, žeby dominantou všetkých programov mali byť naše slovenské zvyky a obyčaje a výsledky z oblasti kultúrneho života,“ mieni Juraj Červenák.
Na otázku, ako Matica slovenská v Srbsku vníma výhrady uvedené v otvorenom liste a petícii, predseda MSS odpovedá, že „mnohé konštatácie sú prijateľné“. Zároveň dodáva, že každý občan má demokratické právo vyjadriť vlastnú mienku a názor. „Avšak v tejto chvíli sa k listu nemôžem zmieniť, lebo žiadny dokument ako podklad k vyjadreniu sme ešte do MSS nedostali. Mám v pláne tesne pred začiatkom SNS odprezentovať úradne schválený program Slávností na tlačovej besede,“ uzaviera Juraj Červenák.
Spor o cenu aj charakter Slovenských národných slávností
Otvorený list sa však nevenuje iba cene konkrétneho vystúpenia, ale aj širšej otázke: aký má byť charakter Slovenských národných slávností a kde sa končí verejná oslava kultúry a začína komerčná zábava.
„Ak je cieľom, aby boli oslavy ziskové, potom je komercionalizácia oprávnená. Ak je však cieľom prostredníctvom osláv zachovať jazyk, kultúru, folklór alebo celkové dedičstvo, potom komercionalizácia nemá miesto,“ hovorí Dávid.
Podľa neho komercionalizácia môže oslabiť špecifickosť Slovenských národných slávností. Zaroveň pripomína aj pokles počtu Slovákov medzi dvoma sčítaniami obyvateľov, ktorý podľa neho robí otázku zachovania identity ešte citlivejšou.
PRIPOMÍNAME AJ TENTO ČLÁNOK:
„Komercionalizácia ničí osobitosť a špecifickosť, ktorá je kvôli negatívnemu prirodzenému prírastku už aj tak na pokraji zániku. Pripomínam, že medzi dvoma sčítaniami obyvateľov nás ubudlo až o 11-tisíc, s tendenciou ďalšieho poklesu,“ vysvetľuje Dávid Francisty.
Na otázku, ako by mali vyzerať slávnosti, ktoré sú otvorené širšej verejnosti, ale zároveň si zachovávajú slovenský charakter, Dávid odpovedá, že diskusia o tom netrvá iba od tohto roka.
„To, že Slovenské národné slávnosti pomaly strácajú svoje identitné jadro, nie je len moje tvrdenie, tvrdia to mnohí naši Slováci. Táto otázka sa neťahá od včera ani od minulého roka,“ uviedol.
Podľa neho sa medzi Slovákmi v Srbsku už roky vedú diskusie o tom, či by srbskí estrádni interpreti mali dostávať hlavné termíny počas slávností, najmä sobotný večer, ktorý je podľa jeho slov najnavštevovanejším dňom podujatia.
„Nikto z nás nemá nič proti srbským interpretom. Osobne si mnohých vážim a rád ich počúvam,“ povedal.
Dodáva však, že ak je cieľom zvýšenie návštevnosti, otázkou zostáva, prečo takíto interpreti nevystupujú napríklad v piatok alebo v nedeľu, a nie v sobotu, keď do Petrovca prichádzajú Slováci z rôznych miest vo Vojvodine, ale aj zo Slovenska, Rumunska, Maďarska a širšieho okolia.
Podľa jeho názoru by práve v sobotu mal byť najviac viditeľný program, ktorý predstavuje slovenskú kultúru, jazyk, folklór a lokálne kultúrne prvky.
„Hlavnou témou má byť slovenská kultúra“
Dávid Francisty zdôrazňuje, že multikulturalizmus a multietnickosť považuje za prirodzenú súčasť Vojvodiny aj Slovenských národných slávností. Ako pozitívny príklad uvádza vystúpenia folklórnych súborov iných národnostných komunít.
„Všetci sú vítaní a všetci majú na našich slávnostiach svoje miesto, ale hlavnou témou musí byť prezentácia našej kultúry,“ povedal.
Podľa neho by program iných komunít mohol slávnosti obohacovať, ale nemal by zatláčať slovenský obsah do úzadia. Ako prirovnanie uviedol kultúrne podujatia diaspór a menšinových komunít v zahraničí, ktoré podľa neho spravidla stavajú do centra vlastnú kultúru.
„Keď srbská emigrácia napríklad vo Viedni alebo vo Washingtone organizuje svoje podujatia, stavia do centra diania svoju vlastnú kultúru, alebo kultúru iného národa? Prirodzene, svoju vlastnú. Rovnaká odpoveď platí aj pre Slovenské národné slávnosti,“ dodáva.
Na otázku, aké konkrétne zmeny by navrhol organizátorom do budúcnosti, Dávid Francisty odpovedá, že podobné problémy, iniciatívy a návrhy sa okolo slávností objavujú už niekoľko rokov. Podľa neho sa najčastejšie týkajú otázky, kto bude vystupovať a koľko to bude stáť.
Keby bol sám v pozícii organizátora, ako hovorí, najskôr by sa pokusil priblížiť občanom a zistiť, čo chcú počuť a vidieť. Následne by hľadal finančne prijateľný model programu. Ako tretiu vec uviedol zapojenie občanov do rozhodovania o vynakladaní rozpočtových prostriedkov.
„Všetko, kde sa míňajú peniaze občanov, patrí občanom, a oni sa k tomu musia vyjadriť,“ hovorí Dávid. Podľa neho by sa tak mohlo rozhodovať napríklad prostredníctvom zhromaždenia občanov alebo inej formy organizovaného rozhodovania.
Petícia zostáva otvorená
Jedna z otázok, ktoré sa po zverejnení otvoreného listu objavili, je aj to, čo bude s petíciou a či budú verejne dostupné mená ľudí, ktorí ju podporili.
Dávid Francisty hovorí, že petícia zostáva otvorená dovtedy, kým bude trvať záujem občanov. Organizátori Slovenských národných slávností budú podľa neho s konečným výsledkom oboznámení, keď na to príde správny moment.
Záujem občanov o otvorený list a petíciu podľa neho rástol už počas prvých hodín. Do teraz ju podľa údajov, ktoré poskytol, podpísalo takmer ako 530 ľudí. „Výsledky ma úprimne prekvapili, no je očividné, že táto téma zasiahla mnohých,“ hovorí Dávid.
Podľa údajov, ktoré poskytol, najväčší počet podpisov prišiel z Báčskeho Petrovca, 36,6 percenta. Nasledujú Stará Pazova, Pivnica a Kysáč. Podpisy podľa neho prišli aj z menších miest, medzi nimi z Rakovca, Beočína a Inđije, pričom jeden podpis bol zaznamenaný aj z Nitry, Savinho Sela, Slankamenských Vinogradov, Bariča (Obrenovac), Beočína, Rakovca, Inđije, Iloka a Považskej Bystrice.
Pokiaľ ide o vekovú štruktúru, podľa jeho údajov najviac signatárov patrí do vekovej skupiny od 30 do 44 rokov, a to 42,7 percenta. Nasledujú osoby vo veku od 45 do 60 rokov, ktoré tvoria presne jednu tretinu všetkých signatárov. Približne rovnaký počet pripadá na vekové skupiny od 18 do 29 rokov a nad 60 rokov, pričom obe kategórie predstavujú približne 12 %.
Mená signatárov však podľa Dávida Francistyho nebudú zverejnené. Ako dôvody uvádza ochranu osobných údajov a žiadosti časti ľudí, aby ich mená zostali nezverejnené.
„Petícia je slobodná a otvorená pre všetkých. Ľudia, ktorí si prajú svoje meno zviditeľniť, tak môžu urobiť sami prostredníctvom sociálnych sietí,“ povedal.
Otázka návštevnosti
V diskusii o vystúpení známych estrádnych mien sa často uvádza argument, že takéto koncerty môžu zvýšiť návštevnosť Slovenských národných slávností. Dávid Francisty hovorí, že túto otázku považuje za diskutabilnú.
Pripomenul, že v posledných dvoch rokoch na slávnostiach vystúpili známe mená srbskej hudobnej scény, Haris Džinović v roku 2024 a Nikola Rokvić v roku 2025. Sám, ako uviedol, nemôže hovoriť o presnej návštevnosti ich koncertov, pretože sa ich nezúčastnil, ale podľa tvrdení ľudí, s ktorými hovoril, boli koncerty skupiny Sokoly navštevovanejšie.
Podľa neho je podstatná otázka, či majú ľudia na Slovenské národné slávnosti prichádzať predovšetkým kvôli estrádnemu programu, alebo kvôli zoznámeniu sa s prvkami lokálnej slovenskej kultúry.
Vyjadruje tiež obavu, že výrazná orientácia na estrádu by mohla oslabiť turistický potenciál Slovenských národných slávností a ich rozpoznateľnosť.
„Je cieľom, aby ľudia prichádzali na naše slávnosti počúvať estrádu, bez ohľadu na to, či prichádza zo slovenskej alebo srbskej hudobnej scény, alebo aby sa zoznámili s prvkami našej lokálnej kultúry?“ uvádza.
Slováci v Srbsku podľa neho majú dôvod byť hrdí na to, že Slovenské národné slávnosti existujú viac ako storočie. Zároveň dodáva, že zodpovednosť za zachovanie vlastnej identity nesie predovšetkým samotná komunita.
„Je na nás, aby sme sa zjednotili a zachovali si svoje dedičstvo a identitu, pretože to nikto iný okrem nás neurobí. To, čo je naše, chráňme my, a to, čo je spoločné, chráňme všetci,“ uzaviera Dávid Francisty.
