Igor Zabunov z Pivnice využíva každú voľnú chvíľu na kultúru. Odnedávna je predsedom Ochotníckeho divadla Janka Čemana a je tiež členom kultúrno-umeleckého spolku. Znamená preňho veľa, že má príležitosť kreatívne sa vyjadrovať a tvoriť vo svojej dedine.

„Som lokálpatriot a rád chodím na všetky podujatia v dedine,“ hovorí tento Pivničan.

PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak považujete nezávislú a zodpovednú žurnalistiku za dôležitú, podporte vznik a publikovanie príbehov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. DARUJTE TU!

Igor je spokojný so širokou škálou podujatí, ktoré sa v Pivnici organizujú. Pre každého sa niečo nájde. Vyzdvihuje divadelný festival DIDA, festival slovenských ľudových sólistov a Dni Pivníc. V dedine sa však koná aj mnoho iných podujatí a stretnutí.

Zodpovední sú za ne väčšinou samotní Pivničania a Pivničanky, združení v rôznych spolkoch a kluboch. Dôležitosť organizovania týchto akcií vnímajú aj ostatní občania, ktorí nezriedka darujú jedlo a nápoje, aby prispeli k zdarnému priebehu.

„Niet domu, v ktorom by niekto nebol niekde angažovaný,“ hovorí Igor.

Teší ho, že jeho dedina je proaktívna. Všimol si, že v iných obciach chýba hnacia sila. Konštatovanie, že sa nič nedeje, je väčšinou sprevádzané očakávaním, že by to mal vyriešiť niekto iný.

„Aj keby sa v dedine nič nedialo, nesťahoval by som sa, ale snažil by som sa motivovať ľudí, aby sa aktivizovali,“ hovorí Igor Zabunov.

Jeho menovec zo Selenče, Igor Čapanda, verí, že kultúrne podujatia sú jedným z kľúčových faktorov prežitia každej komunity. Miesto, kde sa nič nedeje, nie je práve príťažlivé pre život a ľudia sa ľahšie rozhodnú pre odsťahovanie.

Domnieva sa, že jeho dedina má osobitnú zodpovednosť, pretože uchováva kultúru menšinovej komunity. Folklor, divadlo, koncerty a výstavy majú oveľa väčší význam, pretože chránia identitu.

Igor si všíma, že Selenčania a Selenčanky bojujú za zachovanie tradícií. Deti prejavujú nadšenie pre obliekanie krojov, hru a spev ľudových piesní.

„Bolo by žiaduce takto sa propagovať, pretože si myslím, že máme byť na čo hrdí,“ hovorí Igor.

Preto vytvoril instagramový profil „Serbia To Go“, na ktorom píše v angličtine, aby cudzincom ukázal, čo všetko tu máme. Precestoval Srbsko, ale najviac prezentuje svoj rodný kraj. Dôvodom, prečo s tým začal, bolo zistenie počas programov Erasmus+, že záujem mladých o príchod do Srbska je nižší práve kvôli nedostatku informácií.

Kulpín bez priestoru

Vladimír Zelenák si bielu košeľu s modrými stužkami prvýkrát obliekol a zatancoval ako sedemročný. Odvtedy jeho vášeň pre folklór len rástla. Viac ako 17 rokov bol členom Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen. Keď si všimol, že tento príbeh pomaly zaniká, rozhodol sa vziať veci do vlastných rúk.

„Bolo mi ľúto detí. Je lepšie, ak chodia do kultúrno-umeleckého spolku než niekam inam,“ hovorí.

Prijal funkciu predsedu KUS-u, čo zahŕňalo neustále organizovanie a hľadanie finančných prostriedkov. Práca to nie je vôbec ľahká, pretože kroje, zájazdy a úprava priestorov na skúšky sú nákladné položky.

Štafetu už odovzdal mladším, o ktorých hovorí, že kráčajú v jeho šľapajach. Napriek tomu ho mrzí, že posledný výročný program odohrali v Báčskom Petrovci, pretože v Kulpíne nebolo miesto, kde by sa mohli predstaviť.

Kulpínsky dom kultúry je schátraný a nie je bezpečný na používanie. Park za kaštieľom Dunđerskovcov, ktorý sa kedysi tiež využíval na dedinské slávnosti, už tomuto účelu neslúži, odkedy ho prevzalo Múzeum Vojvodiny, vysvetľuje Vladimír.

Spomína na časy, keď sa stále niečo dialo. Pre pankerov a rockerov sa viac ako desaťročie organizoval „Kulpin fest“ a konali sa aj podujatia pre milovníkov folklóru a tradícií, ako napríklad „Svadba kedysi a dnes“.

Keď Vladimír porovnáva kultúrnu ponuku Kulpína v minulosti a dnes, prepadá ľahostajnosti. Zvykol si, že okrem pár podujatí ročne sa nič nedeje.

„Bol by som rád, keby som mohol vziať deti na nejaké kultúrne podujatie tak, ako moji rodičia kedysi brávali mňa,“ hovorí Vladimír.

Kultúra ako rozvojová šanca

Keďže dediny založené na poľnohospodárstve a spracovateľskom priemysle upadajú, kreatívny turizmus sa javí ako významný potenciál, uvádza Andrijana Mirković Svitlica vo výskume „Kreatívny turizmus ako šanca na rozvoj vidieckych oblastí“. Pestovanie kultúry na dedinách predstavuje rozvojový potenciál, pretože môže zlepšiť ekonomický a sociálny obraz malého miesta.

Kultúrny turizmus prispieva k oživovaniu miestnych remesiel a tradícií, posilňuje hrdosť na kultúrne dedičstvo a vytvára nové pracovné miesta v kreatívnych sektoroch. Kreativita sa šíri ďalej a samotná destinácia sa stáva pre návštevníkov zaujímavejšou.

„Kreativni turizam podstiče lokalno blagostanje, revitalizaciju i održivost, kao i očuvanje lokalne kulturne baštine, zanata i tradicije”, navodi se u istraživanju. 

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].