Spoločnosť

Rodina Beronja nahradila mesto dedinou a nový spôsob života sa stal aj ich zdrojom príjmov

Getting your Trinity Audio player ready...

V peci, zhotovenej zo zeme a plevy, sa pečie domáci chlieb, kým na sporáku sa dusí žihľavová potage. Už sú pripravené cviklový hummus a zeleninový sač, pokým na osvieženie studená voda s kvetmi bázy a lístkom mäty. Toto bude len čiastka pohostenia pre návštevníkov Naninho salašu. Hostia si prichádzajú dať niečo pod zub z toho, čo domáci – Blaženka a Goran Beronjovci – pripravujú zo zeleniny, ktorú pestujú vo svojej záhrade, bez postrekov a zdravé. Používajú aj liečivé bylinky zozbierané v prírode okolo salašu.

Vypočujte si REFLEKTOR, podcast Storyteller-a v srbčine, v ktorom každú druhú stredu hovoríme o lokálnom podnikaní a dobrých podnikateľských nápadoch.

Nanin salaš sa nachádza v dedine Bezdan, na území Špeciálnej prírodnej rezervácie Horné Podunajsko. Postavili ho začiatkom minulého storočia a tento poľnohospodársky majetok časom menil majiteľov, až sa pred 13 rokmi stal domovom rodiny Beronja (čítaj: Beroňa, pozn. red.), keď sa Blaženka a Goran rozhodli presťahovať z mesta na vidiek.

„Dlho sme čakali na byt vo výstavbe a keďže sme boli v tejto otázke sklamaní, mali sme obavy, ako to finančne zvládneme. Potom sme sa rozhodli: kúpme si salaš, polia alebo čokoľvek, čo by bolo naším zázemím. Potom sme objavili tento salaš a pochopili sme, že nemáme na čo čakať. Zdalo sa nám, že toto by mohol byť náš budúci život“ – hovorí Blaženka, ktorá je povolaním profesorka sociológie a potvrdzuje, že ak existuje vôľa, nie je ťažké naučiť sa starať o kozy, sliepky a iné zvieratá alebo sa venovať záhradkárstvu.

Goran a Blaženka Beronjovci: „Pokoj a sloboda sú najväčšie hodnoty života na dedine a snažíme sa z toho zarábať – svojimi vedomosťami a schopnosťami.“ (foto zo súkromného archívu)

Od začiatku, hovorí Blaženka, mali nápad prispôsobiť salaš turistickým návštevám. Vyžadovalo si to čas, a tak sa prvé jednodňové výlety organizovali cez projekty a v spolupráci s lokálnymi spolkami z Bezdanu. Pred dvomi rokmi získali štatút vidieckej turistickej domácnosti, a organizujú pre návštevníkov rôzne aktivity s prezentáciou prác a spôsobu života na dedine.

„Organizujeme rôzne workshopy. Vzhľadom na to, že Goran je jazzový hudobník, máme hudobnú dielňu Zachyť rytmus Balkánu (srb. Uhvati ritam Balkana). Je tu aj dielňa na výrobu domáceho cesta. S deťmi, ktoré prídu, ideme hľadať, kde sliepky schovali vajíčka, a z tých vajec robíme spolu rezance“ – vraví Blaženka.

Raz za mesiac hostí turistov, ktorí si prídu vyvetrať hlavu spôsobom úniku z mestského davu: krátko si oddýchnu na salaši, poprechádzajú sa v prírode. Hostia vždy radi pomôžu, keď je potrebné nakŕmiť a napojiť zvieratá alebo urobiť nejakú inú prácu. Toho času je trendom čalabrc (v prenesenom význame zo srbčiny: dať si niečo pod zub, pozn. red.) – rodinný obed určený pre tých, ktorí chcú vyskúšať agátové uštipke (uštipci: druh šišiek typický pre krajiny Balkánu), palacinky s bázou, obalené cuketové kvety či iné zdravé, sezónne jedlá.

Nanin salaš je miestom, kde vznikol dnes už známy bezdanski blu-kozí syr s ušľachtilými plesňami, ktorý sa pridáva do jedál vo veľmi malom množstve dodávajúc osobitnú chuť a vôňu.

Blaženka hovorí, že najčastejšie majú rodinné návštevy, ale aj cyklistov, ktorí si na svojej cyklotrase spravia krátku prestávku na salaši.

„Aspoň raz za týždeň sa nám zahlási rodina alebo pár, ktorí povedia: … chceme žiť rovnako ako vy, môžeme sa prísť pozrieť za vami, ako žijete, aby sme pochopili, či tak dokážeme aj my? My im vlastne hovoríme, ako to naozaj je, a aká je váha tohto života, pretože ľudia si často idealizujú“ – hovorí naša spolubesedníčka.

Každý, kto žije na salaši, a povedľa sa venuje aj podnikaniu, musí byť pripravený na celodenné povinnosti. Pomoc, hovorí Blaženka, sa hľadá ťažko, pretože pracovnej sily je málo a to je ich najväčší problém. Čas, ktorý by investovali do marketingu, propagácie a rozvoja podnikania, musia venovať upravovaniu maštalí, zberu sezónneho ovocia a zeleniny, ako aj iným domácim prácam. Aj keď to môže byť ťažké a s množstvom práce, hovoria, že odchodom z mesta na vidiek získali pokoj a slobodu, a preto veria, že sa pred 13 rokmi rozhodli správne.

„Rada idem do mesta, keď idem za kamarátmi, ale radšej chcem, keď prídu k nám“ – úprimne uzatvára Blaženka.

Turisti na vidieku vyhľadávajú pokoj a oddych

Pre každého, kto vlastní majetok na dedine, môže byť cestovný ruch lukratívnou podnikateľskou činnosťou. Turistická organizácia Vojvodiny uvádza, že počet návštev vidieckych domácností turistov zaznamenal počas pandémie koronavírusu nárast. Odvtedy došlo v celej Európe k nárastu predaja nehnuteľností vo vidieckych oblastiach.

Pred desiatimi rokmi na svojom rodinnom majetku v Čeneji pri Novom Sade založil Risto Stojić sad dúl. Bol to začiatok agroturistiky na Salaši farme 47 – Vôňa dúl (názov v origináli: Salaš Farma 47 – Miris dunja). Je dostatočne vzdialený od mesta, no zároveň nadostač blízko, takže hostia môžu relaxovať v prírode a ochutnávať domáce produkty.

„Máme hydinu, mali sme aj ovce a okrem ubytovacích zariadení máme aj kemp. Kulen a klobásu vyrábame na salaši a podávame ich hosťom. Teraz sme zaviedli aj organizáciu rôznych podujatí“ – rozpráva Risto Stojić.

Risto Stojić: „Zahraniční turisti chcú vyskúšať domáce produkty a vedia oceniť oddych v prírode.“ (foto: Storyteller)

Počas celého roka sú tu hostia. Salaš je pre mnohých len medzizastávkou, no nájdu sa aj takí, ktorí unavení povinnosťami prídu na dlhšiu dovolenku. Risto potvrdzuje oficiálne údaje, ktoré hovoria, že najväčší počet prenocovaní v súkromnom ubytovaní realizujú cudzinci.

„V kempe sú všetci cudzinci, a asi 70% hostí na izbách sú cudzinci, zvyšok sú domáci hostia, ale sú to návštevníci Nového Sadu, do ktorého zvyčajne z nejakého dôvodu prichádzajú. Máme dosť hostí zo zahraničia, ktorí zostávajú aj niekoľko dní“ – hovorí majiteľ tohto salašu.

Na jeseň, keď dozrievajú duly, je čas vyrábať rôzne produkty z tohto ovocia, vrátane štiav a kitnikeza (kitnikez: vo Vojvodine najstaršia sladká pochúťka z dúl, pozn. red.). Pálenica je novým zariadením na salaši, takže od októbra budú môcť hostia byť pri výrobe dulovej pálenky. Turisti vyhľadávajú a vedia oceniť tieto typy zariadení, a preto, hovorí Risto, nechcú každodennými ponukami klasickej reštaurácie narušiť salašový pokoj.

„Naším cieľom je ponúknuť hosťom pokoj a tíšinu, preto nemáme prevádzku klasickej reštaurácie. Tí, ktorí prídu k nám dovolenkovať, hovoria, že opätovne počujú samých seba“ – vyzdvihuje Risto Stojić.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Brankica Matić and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.