Rodičia žiakov a žiačok z obce Báčsky Petrovec, ktorí záverečnú skúšku z matematiky na konci základnej školy skladali v slovenskom jazyku, upozornili na možný problém v preklade jednej úlohy. Ako tvrdia, pre nejasnú a nedôslednú formuláciu boli deti, ktoré test riešili v slovenčine, v menej priaznivom postavení v porovnaní s rovesníkmi, ktorí test riešili v srbskom jazyku. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny potvrdzuje, že je s touto situáciou oboznámená, a uvádza, že Ústavu pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy navrhla, aby sa každému žiakovi, ktorý mal slovenský preklad testu, uznal jeden bod.
Ide o úlohu číslo 16, v ktorej mali žiaci na základe cenníka Pošty Srbska vypočítať cenu odoslania balíka. V srbskej verzii úlohy bol uvedený termín „Izdvojeno rukovanje”, zatiaľ čo v tabuľke sa nachádza položka „Rukovanje izdvojenim (lomljivim) ili glomaznim paketom”. Rodičia tvrdia, že v srbskej verzii je spojenie medzi označenou službou a položkou v tabuľke jasné, zatiaľ čo v slovenskej verzii bol rovnaký pojem preložený dvoma rôznymi spôsobmi.
V slovenskej verzii testu bol termín „Izdvojeno rukovanje” preložený ako „Vyhradené vedenie”, zatiaľ čo v tabuľke sa objavuje formulácia „Spravovanie vymedzeným (krehkým) alebo nadmerným balíkom”.
Daniela Čelovská, matka ôsmaka, ktorá sa pre tento problém obrátila na inštitúcie aj na redakciu Storyteller, si myslí, že problém nebol v náročnosti matematickej úlohy, ale v jej formulácii.
„Podľa môjho názoru boli žiaci poškodení tým, že formulácia úlohy číslo 16 v slovenskej verzii nebola dostatočne jasná. Samotná úloha nebola ťažká, ale spôsob, akým bola preložená a formulovaná, vyvolával neistotu pri riešení,” uvádza Čelovská.
Ako hovorí, neskôr sa dozvedela, že s rovnakým problémom sa stretlo viac detí, preto si myslí, že nešlo o individuálne nepochopenie úlohy.
„Deti pochopili, že po výpočte treba ešte niečo dodatočne zakrúžkovať, ale z formulácie úlohy nemohli presne zistiť, čo majú zakrúžkovať. Preto svoj vypočítaný výsledok nemohli spojiť s ponúkanými odpoveďami. Mnohí žiaci strácali čas opätovným čítaním úlohy a snahou nájsť súvislosť medzi výsledkom a ponúkanými možnosťami, zatiaľ čo v srbskej verzii bola formulácia zrozumiteľnejšia,” dodáva.
Daniela Čelovská hovorí, že na problém ju najprv upozornila priateľka, ktorej dieťa nepochopilo, čo sa v úlohe žiada. Potom si, ako hovorí, aj sama pozrela slovenskú verziu testu.
„Ani mne samej nebolo jasné, ktorú odpoveď by bolo treba zvoliť. Keďže som si najprv pomyslela, že možno ja som úlohu nepochopila správne, obrátila som sa aj na osoby, ktoré vyštudovali slovenský jazyk. Všetci, ktorých som kontaktovala, sa zhodli, že formulácia pôsobí ako doslovný preklad srbského slova ‘rukovanje’ a že práve to môže vyvolať nejasnosti. Až keď som otvorila srbskú verziu tej istej úlohy, bolo mi jasné, čo sa od žiakov očakávalo,” hovorí Čelovská.
Ako uvádza, obrátila sa na Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy, ako aj na ďalšie príslušné inštitúcie.
„Ak sa ukáže, že preklad úlohy bol nejasný alebo nesprávny, za spravodlivé riešenie by som považovala, aby sa táto úloha nebrala do úvahy pri hodnotení a aby sa maximálny počet bodov počítal na základe zvyšných 19 úloh. Každá správne vyriešená úloha prináša 0,7 bodu a pre niektorých žiakov práve tých 0,7 bodu môže rozhodovať o zápise na želanú strednú školu,” hovorí Čelovská.
Národnostná rada Slovákov navrhla riešenie spornej situácie
Z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) potvrdzujú, že sú oboznámení so situáciou týkajúcou sa prekladu testu z matematiky.
Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, uvádza, že Rada každý rok navrhuje tím prekladateľov a autorov testov na záverečné skúšky, ako aj lektora, ale ich mená sa podľa pravidiel Ústavu pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy nezverejňujú.
„Informovaní sme o chybe v preklade testu z matematiky. Preklad sme videli, je urobený v duchu slovenského jazyka. Keďže sa u nás na pošte nikde nepoužíva slovenská terminológia, našim žiakom preklad formulára do slovenského jazyka a daná odborná terminológia nie sú známe, preto rozumieme, že sa žiaci pri riešení úlohy nevedeli zorientovať,” uvádza Zolňanová.
Preto, ako dodáva, členovia tímu pre záverečné skúšky navrhli Ústavu, aby sa každému žiakovi, ktorý mal slovenský preklad testu, s takýmto odôvodnením uznal jeden bod.
Storyteller otázky o tom, kto prekladal test z matematiky do slovenského jazyka, kto vykonal jazykovú a odbornú kontrolu prekladu a či budú pripomienky rodičov posudzované, poslal Ústavu pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy, ale odpoveď do uzávierky tohto textu neprišla.
Pokrajinská ochrankyňa občanov – ombudsmanka: Rodičia sa majú najprv obrátiť na Ústav
Ak rodičia zastávajú názor, že deti boli pre preklad úlohy uvedené do menej priaznivého postavenia, pokrajinská ochrankyňa občanov – ombudsmanka Dragana Ćorić ich usmerňuje, aby sa najprv obrátili na Ústav, a ak nebudú spokojní s odpoveďou, na republikového Ochrancu občanov.
V odpovedi pre Storyteller Ćorić uvádza, že za prípravu testov, ich tlač, obsah a preklad zodpovedá Ústav. Keďže ide o republikový orgán, dohľad nad jeho prácou nepatrí do pôsobnosti Pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana.
Ombudsmanka dodáva, že je dôležité, aby rodičia o tomto prípade informovali aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ako aj aby oficiálne podali sťažnosť Pokrajinskému ombudsmanovi.
„Sťažnosť našej inštitúcii je možné podať v jazyku národnostnej menšiny, v tomto prípade v slovenčine, a sťažovatelia môžu dostať aj odpoveď v tomto jazyku,” uvádza sa v odpovedi pokrajinskej ochrankyne občanov – ombudsmanky.
| Na koho sa rodičia môžu obrátiť? Pokrajinský ochranca občanov – ombudsman usmerňuje rodičov, aby sa najprv obrátili na príslušný Ústav pre hodnotenie kvality vzdelávania. Ak nebudú spokojní s odpoveďou, môžu sa obrátiť na republikového Ochrancu občanov. Ochranca občanov Republiky Srbsko Adresa: Deligradská 16, Belehrad Prijímanie občanov: každý pracovný deň od 9.00 do 16.00 Pracovný čas: pondelok – piatok, od 8.30 do 16.30 Telefóny: 011/2068-100, v pracovné dni od 8.00 do 16.00 064/8768-505, v pracovné dni od 16.00 do 22.00 064/8768-505, cez víkendy a sviatky od 9.00 do 20.00 Sťažnosti a otázky je možné poslať aj e-mailom na: [email protected] Rodičia by o tomto prípade mali informovať aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulevar Mihajla Pupina 16, Nový Sad. Rodičia môžu oficiálne podať sťažnosť aj Pokrajinskému ochrancovi občanov – ombudsmanovi, e-mailom alebo vyplnením formulára na stránke: https://www.ombudsmanapv.org/riv/ |
Rodičia však považujú tento prípad aj za otvorenie širšej otázky kvality prekladov testov do jazykov národnostných menšín.
„Bez ohľadu na výsledok tejto situácie očakávam, že sa podobné chyby v budúcnosti nebudú opakovať a že ďalšie generácie žiakov nebudú uvedené do menej priaznivého postavenia pre nepresný alebo nejasný preklad testov. Očakávam, že príslušné inštitúcie podrobne preveria proces prekladu a kontroly materiálov a prijmú opatrenia, ktoré zabezpečia ich jazykovú a odbornú presnosť,” hovorí Daniela Čelovská.
PODRŽITE STORYTELLER! Naš rad zavisi od podrške zajednice. Ako verujete u profesionalno i odgovorno novinarstvo, pomozite nam da nastavimo da istražujemo i objavljujemo priče koje se retko čuju. DONIRAJTE OVDE!
Podľa jej slov by cieľom malo byť, aby výsledky testov ukázali vedomosti a schopnosti žiakov, a nie prípadné nedostatky v preklade úloh.
„Každé dieťa by malo mať rovnakú šancu na úspech. Ak žiaci riešia rovnaký test v rôznych jazykových verziách, všetky verzie musia byť rovnako jasné, presné a zrozumiteľné, aby nikto nebol uvedený do menej priaznivého postavenia iba pre jazyk, v ktorom skladá test,” uzatvára Čelovská.
Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].
