Dva dni po lokálnych voľbách a po už známych a uznaných výsledkoch, vrhajú nové udalosti tieň na nedeľné dianie. Správa kriminálnej polície dnes ráno vstúpila do budovy Rektorátu Univerzity v Belehrade a týmto novým precedensom sa pozornosť verejnosti odvrátila od početných nezrovnalostí, ktoré kontrolóri a pozorovateľské misie zaznamenali na volebných miestach. Rozbité hlavy, útoky, konflikty a (ne)reagovanie polície poznačili hlasovanie za poslancov miestnych zastupiteľstiev. To, čo sa dialo v nedeľu, možno nazvať voľbami len podmienečne, domnieva sa Rodoljub Šabić, právnik a bývalý komisár pre informácie verejného významu.
„Vzhľadom na bitky, krvavé hlavy, pouličné konflikty a absenciu reakcie polície to skôr pripomínalo udalosti v čerstvo oslobodenom postkoloniálnom africkom štáte, v ktorom prebiehajú konflikty znepriatelených kmeňov, a nie voľby v európskom štáte, ktorý ašpiruje na členstvo v Európskej únii,“ hodnotí Rodoljub Šabić pre Storyteller.
Uvádza príklad nedávno konaných parlamentných volieb v Slovinsku, ktoré sú väčšie a dôležitejšie ako lokálne voľby v Srbsku, a ktoré prebehli bez akýchkoľvek incidentov, hoci pri veľmi neistom výsledku. Ďalším, ako hovorí, vo svete nezaznamenaným prípadom je, že výsledky lokálnych volieb oznamuje prezident štátu, čo nie je ani primerané, ani v jeho kompetencii.
Šabić odhaduje, že napriek výsledkom a vyhlásenému víťazstvu vo všetkých desiatich obciach, kolesá moci nezadržateľne kĺžu dolu kopcom. Domnieva sa, že toto tvrdenie potvrdzuje použitie všetkých kádrových a iných zdrojov na zabezpečenie víťazstva vo voľbách v malých prostrediach.
„Je tu aj fakt, že vystúpili s jednou kandidátkou, ktorá je dosť kontroverzná. Na zozname bolo meno človeka, ktorý nie je kandidátom na žiadnu funkciu v žiadnej miestnej samospráve a ktorý nie je dokonca ani predsedom strany, ktorá kandiduje. Taktiež sa strana vôbec nespomína, mali ste meno jedného človeka a akúsi rodinu,“ dodáva Šabić.
V uplynulých štrnástich rokoch sa parlamentné voľby, predčasné aj riadne, konali každé dva roky. Pre režim, hovorí Šabić, nebol problém vypísať voľby kedykoľvek bolo potrebné potvrdiť moc a ukázať prevahu. Zdôrazňuje tiež, že skutočnosť, že už rok nevychádzajú v ústrety požiadavkám vzburenej časti spoločnosti, musí byť ukazovateľom toho, že moc si je plne vedomá straty podpory, a preto nesmú dovoliť stratu ani jednej obce pre strach z reťazovej reakcie.
Nedávno bolo zverejnené, že podľa Bertelsmannovho indexu transformácie Srbsko už nie je demokraciou, ale nachádza sa v skupine štátov, v ktorých vládnú autokrati. Demokracia nemôže existovať bez striedania moci, hovorí Rodoljub Šabić.
„V demokratickej spoločnosti striedanie moci nie je možnosť, ale štandard. Uvediem paralelu: Winston Churchill viedol Britániu cez krvavú druhú svetovú vojnu. Potom odišiel z moci, pretože prehral voľby. Helmut Kohl zjednotil Nemecko bez jediného výstrelu, ale pokojne odišiel z moci, keď prehral voľby,“ zdôrazňuje náš spolubesedník, obávajúc sa, že moc v Srbsku neprijme žiadnu možnosť mierovej tranzície a odchodu z funkcie.
Dianie počas nedeľných volieb je len ďalším z mnohých príkladov, kedy chýbala adekvátna reakcia príslušných inštitúcií. V takýchto podmienkach neexistuje správna odpoveď na otázku, ako chrániť občianske práva. Rodoljub Šabić sa domnieva, že verejnosť je poslednou líniou obrany. Solidarita a jednota sú ďalším mechanizmom, ktorý treba použiť v situácii, keď sa nedá počítať s rešpektovaním zákona zo strany druhej strany, hovorí Šabić.
„To, čím som si úplne istý, je, že víťazstvo v parlamentných voľbách by bolo úplne isté, ak by sa našli sily na úplné eliminovanie konfliktov a rozporov medzi študentmi a opozíciou. Vzhľadom na to je sekundárnou otázkou, či sa do volieb pôjde v jednom alebo dvoch blokoch,“ uvádza bývalý splnomocnenec.
Tento rok voľby do národnostných rád – téma, o ktorej sa nehovorí
V očakávaní vypísania parlamentných volieb sa začínajú prípravy na tie, ktoré sa tento rok určite uskutočnia. Sú to voľby do národnostných rád národnostných menšín v Srbsku, o ktoré sa, zdá sa, málokto zaujíma, dokonca ani tí, ktorých sa priamo týkajú. Ako dôvod Rodoljub Šabić uvádza skutočnú úlohu, ktorú menšinové národnostné rady majú, a ktorá sa značne líši od tej, ktorú predpokladá zákon.
Národnostné rady by mali zastupovať záujmy svojej menšiny v kultúre, vzdelávaní, informovaní a úradnom používaní jazyka. Predstavujú určitý druh národnostnej samosprávy, ale v Srbsku už dlho takto nepôsobia, hovorí Šabić.
„Národnostné rady sú buď úplne marginalizované, alebo fakticky existujú len symbolicky ako trafiky pre príslušných jednotlivcov, alebo môžu zohrať úlohu pri dosahovaní politických cieľov, ako to bolo v prípade Regulačného orgánu pre elektronické médiá (REM),“ dodáva.
K takémuto postaveniu národnostných rád prispieva aj vzťah moci k národnostným komunitám. Šabić uvádza príklad vyhlásenia podpredsedu Zhromaždenia Vojvodiny Nemanju Zavišića, v ktorom veľmi urážlivým spôsobom hovoril o Chorvátoch, jednej z národnostných komunít v Srbsku.
„Spomeniem si na Freuda a jeho vetu, že prvým znakom hlúposti je úplná absencia hanby. Ústava Srbska hovorí, že Srbsko je štátom srbského národa, ale aj všetkých jeho občanov. Každý občan, bez ohľadu na príslušnosť, musí byť obslúžený rovnako, ako rovnoprávny,“ uzatvára Rodoljub Šabić.
Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].
