Spoločnosť

Štatistické údaje, ktoré zo sčítania obyvateľov vzídu, budú mať zásadný dopad na politiky k menšinám

sčítanie

Z pohľadu slovenskej národnostnej menšiny, ale aj každej menšiny, ktorá žije na území Srbska, ide predovšetkým o otázku seba identifikácie, vyhlásila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade včera vo vysielaní Bez okľúk, ktoré na Facebookových stránkach portálov Autonomija a Storyteller realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.

“Každý má právo sa identifikovať ako príslušník určitej národnostnej menšiny, ale má právo tak aj neurobiť. Táto otázka je v dotazníku nepovinná. Dá sa povedať však, že je to ide o otázku národného povedomia, národnej hrdosti a tá, verím, našim Slovákom nechýba,” dodala Podsklanová Šuhajdová.

Údaje o slovenskej národnostnej menšine v zahraničí sú podstatné pre Ministerstvo zahraničných vecí a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako inštitúcie, ktoré spolu pôsobia v agende politiky voči slovenským komunitám v zahraničí, a to z dôvodu nastavenia týchto politík, podčiarkla zástupkyňa veľvyslanca SR v Belehrade.

Podsklanová Šuhajdová pripomenula skutočnosť, že verejné deklarovanie v cenze ako príslušník slovenskej národnostnej menšiny je dôležité pre Slovákov z pohľadu života práve tu, v Srbsku.

“Štatistické údaje, ktoré zo sčítania obyvateľov vzídu, budú mať zásadný dopad na politiky k menšinám. Prejavia sa aj na tom, koľko členov bude mať Národnostná rada Slovákov v budúcom období, teda až vo voľbách v roku 2026, či koľko finančných prostriedkov dostane slovenská národnostná menšina na svoj rozvoj. Okrem toho údaje budú mať dopad na to, či budú mať Slováci v obciach a dedinách vo Vojvodine právo používať slovenský jazyk vo verejnom styku, či sa budú môcť obrátiť na úrady alebo na súdy v slovenskom jazyku, ale aj na to, že či budeme vídať ešte dvojjazyčné alebo viacjazyčné nápisy vrátane slovenského pri vstupoch do obcí. Čiže toto je to, čo považujeme za dôležité,” povedala Monika Podsklanová Šuhajdová.

Tajomníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) Mária Poptešinová vyhlásila, že sa NRSNM naplno zúčastnila v kampani pre sčítanie obyvateľstva Srbskej republiky pod heslami My všetci spolu tvoríme Srbsko a Slobodne sa hlás k svojej národnosti, ktoré organizuje Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg v spolupráci s Republikových štatistickým ústavom.

“Taktiež boli zorganizované workshopy, za ktorých implementáciu je zodpovedná Nemecká organizácia pre medzinárodnú spoluprácu GIZ. Ako výsledok týchto kampaní sú letáčiky, ktoré budú doručené príslušníkom slovenskej národnostnej menšiny. Naši predstavitelia sa zúčastnili na týchto workshopoch a informácie, ktoré dostali, sprostredkovali všetkým členom NRSNM,” vysvetlila Poptešinová a dodala:

“Keďže je každému členovi národnostnej rady morálny záväzok, aby propagoval ochranu slovenskej identity Slovákov žijúcich v Srbsku a pestovanie slovenskosti v prostredí, v ktorom žije, môžeme povedať, že členovia NRSNM, ktorých je 29, sú vlastne aj tí, ktorí v každodennom styku s obyvateľmi môžu vplývať na povedomie príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, aby sa prihlásili k svojej národnosti v budúcom sčítaní obyvateľstva,” zdôraznila Mária Poptešinová.

Video nahrávka NRSNM

Ako ďalej informovala, úlohou NRSNM bolo zabezpečiť aj preklady letáčikov a plagátov, zabezpečiť narátora pre audio nahrávky a distribúciu propagačného materiálu.

“My sme sa taktiež zúčastnili v kampani prostredníctvom Koordinácie národnostných rád, kde je slovenskej národnostnej menšine umožnené, aby navrhla svojich predstaviteľov do lokálnych sčítacích komisií v siedmich obciach, v ktorých je slovenský jazyk v úradnom používaní. Tým pádom máme predstaviteľov z radov Slovákov v Novom Sade, Báčskej Palanke, Báčskom Petrovci, Báča, Kovačici a Starej Pazove,” vysvetlila Mária Poptešinová, ozrejmujúc, že sa NRSNM okrem spoločných aktivít zaoberá aj svojou osobitnou kampaňou.

“V rámci projektu Som Slovák a som na to hrdý / Som Slovenka a som na to hrdá s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí NRSNM nakrútila tri videá, ktorých cieľom je povzbudiť zvýšenie národného povedomia u Slovákov žijúcich v Srbsku. Tiež ovplyvniť ich, aby sa na blížiacom sa sčítaní obyvateľstva Srbskej republiky vyjadrili, ako príslušníci slovenskej národnosti. Taktiež je v plnom prúde kampaň pod názvom Sme Slováci, ktorá pozostáva z tlačeného propagačného materiálu, ktoré sa rozdelí deťom v slovenských školách a tým pádom sa dostane do rúk rodičov, starých rodičov a všetkých tých, ktorých chceme posilniť, aby si využili svoje právo a aby sa vyjadrili ako Slováci,” doplnila Poptešinová, ktorá pripomenula na celoročnej úrovni NRSNM v rámci svojich právomocí každodenne realizuje kampaň pre pestovanie slovenskej identity cez štyri oblasti: vzdelávanie, kultúru, úradné používanie jazyka a písma a informovanie, a nie iba počas verejnej kampane pre sčítanie obyvateľstva.

Údaje o počte osôb, ktoré požiadali o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, sú verejne dostupné na stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, povedala Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca SR v Belehrade, odpovedajúc na otázku, či Veľvyslanectvo SR disponuje údajmi koľko žiadostí o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí za posledných 11 rokov prišlo na Slovensko.

“Od roku 2012 kumulatívne o potvrdenie svojho postavenia Slováka žijúceho v zahraničí požiadalo zhruba 11 tisíc osôb zo Srbska, pričom kladne bolo do augusta tohto roku osôb schválených o niečo vyše 10 900 žiadostí. Ja by som však nerada robila paralelu medzi týmto číslom a možným iniciatívnym úbytkom príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, pretože toto osvedčenie slúži na potvrdenie statusu, v ktorom sú spájané určité výhody a nemôžeme predpokladať, že všetky tieto osoby sa na Slovensku aj skutočne usídlili. Častokrát ide o študentov, ktorí sa po skončení skončení štúdií vrátia domov,” ozrejmila Podsklanová Šuhajdová.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.