V dome Jeleny Kadlečíkovej v Báčskom Petrovci nedávno nainštalovali novú sprchu. Sprchová hlavica s filtrom nebola malou investíciou, no bola posledným krokom, aby ochránili zdravie jej rodiny.

„Voda u mňa spôsobovala svrbenie a u môjho dieťaťa citlivosť pokožky. Teraz už nemá ten klzký, slizký pocit,“ opisuje Jelena.

Ostatné problémy však zostávajú chronické. Voda na pitie a varenie sa kupuje. Okrem toho, že to dodatočne zaťažuje rodinný rozpočet, túto obyvateľku Petrovca znepokojuje aj mikroplast, ktorý sa môže nachádzať vo výrobkoch s plastovým obalom. Bolí ju aj to, že musí produkovať toľko plastového odpadu.

PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak považujete nezávislú a zodpovednú žurnalistiku za dôležitú, podporte vznik a publikovanie príbehov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. DARUJTE TU!

Skúsenosť tejto rodiny nie je výnimkou. Je súčasťou širšieho obrazu kvality vody v Báčskom Petrovci, ale aj v Kulpíne.

Voda v obci Báčsky Petrovec bola začiatkom januára opäť vyhlásená za zdravotne nevyhovujúcu. Nie je to prvýkrát, no to, že to nie je nové, neznamená, že je to normálne. Ešte menej, že by si na to ľudia mali zvyknúť.

„Na základe zistených hodnôt skúmaných mikrobiologických, fyzikálnych a chemických parametrov je dodávaná pitná voda zdravotne nevyhovujúca,“ uvádza sa v správe Inštitútu verejného zdravotníctva Vojvodiny (IZJV). Nič nové pod slnkom. No to, že to nie je nové, neznamená, že je to normálne.

Voda z kohútikov v Kulpíne má farbu, zápach, chuť a obsahuje aeróbne mezofilné baktérie.

Od kúpelne po škôlku

Sprcha u Kadlečíkovcov je vyriešená, no znečistenej vode sa nedá uniknúť.

V ich domácnosti sa ovocie a zelenina naďalej umývajú vodou z vodovodu, polievajú sa rastliny a perie sa bielizeň. Jelena sa obáva aj toho, aká voda sa používa v škôlke, kde sa zdržiavajú tí najcitlivejší z nás.

Riaditeľka Predškolskej ustanovizne „Včielka“ Anna Laćarková hovorí, že o zdravotnú bezpečnosť detí sa dôsledne dbá.

Kontroly sanitárnej inšpekcie sú pravidelné, rovnako ako analýzy vody. Od správ IZJV závisí, ako sa voda používa v škôlkach v Báčskom Petrovci a Maglići, zatiaľ čo v Kulpíne platí osobitný, trvalý režim používania vody, dodáva Laćarková.

Tento režim zahŕňa prísnejšie a vopred definované postupy.

Po umytí rúk deti používajú dezinfekčné prostriedky. Jedlo sa pripravuje s balenou vodou a deti pijú vodu z automatov od spoľahlivého dodávateľa. Riad sa umýva v umývačkách pri vysokej teplote, vysvetľuje riaditeľka.

„Rodičia sa nemusia obávať,“ hovorí Anna Laćarková.

Podľa správy IZJV je v škôlkach v Maglići a Báčskom Petrovci voda zdravotne nevyhovujúca pre zvýšenú koncentráciu amoniaku, zvýšenú spotrebu manganistanu draselného a zmenené senzorické vlastnosti. Napriek tomu, na základe odborných poznatkov, zistené odchýlky nepredstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.

V Kulpíne priteká do škôlky voda z vodovodu s vyšším množstvom aeróbnych mezofilných mikroorganizmov, amoniaku a zvýšenej spotreby manganistanu draselného.

Pri analýze sa osobitne poukazuje na baktériu Pseudomonas aeruginosa, ktorá patrí medzi aeróbne mezofilné baktérie.

Z Inštitútu verejného zdravotníctva Vojvodiny uvádzajú, že táto baktéria nepredstavuje nebezpečenstvo pre dospelú populáciu, no môže byť rizikom pre zdravie citlivých skupín. Keďže existujú rôzne kmene druhu Pseudomonas aeruginosa, treba zdôrazniť, že niektoré sú spojené s infekciami v nemocničnom prostredí, no tie, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v pitnej vode, zvyčajne nemajú potenciál ohroziť ľudské zdravie.

Dodávajú, že Pseudomonas aeruginosa je ukazovateľom sekundárneho mikrobiologického znečistenia častí vodovodného systému, pretože vytvára takzvaný „biofilm“ v potrubiach a batériách, v ktorých môže prežívať.

Ak sa zistí vo vzorke vody, odporúča sa prepláchnutie systému pod tlakom a dezinfekcia, ako aj výmena starých batérií a inštalácií, pretože táto baktéria môže byť odolná voči chlórovým prípravkom a pretrvávať v potrubí aj po dezinfekcii.

Amoniak a spotreba manganistanu draselného sú indikátormi prítomnosti organických látok vo vode, vysvetľuje profesor Prírodovedeckej fakulty Dejan Krčmar.

„Organické látky nie sú toxické, no môžu znižovať účinnosť dezinfekcie vody,“ vysvetľuje profesor Krčmar.

Tak napríklad v Maglići má voda na zdroji aj po chlórovaní stále dvojnásobne viac aeróbnych mezofilných baktérií, než je povolené. Spotreba manganistanu draselného je dvojnásobne vyššia než norma. Rovnako obsahuje sedem miligramov amoniaku na liter, pričom povolené je 0,5.

„Je trochu zvláštne, že baktérie sú prítomné hneď po chlórovaní. Zvyčajne sa nachádzajú u koncových používateľov,“ myslí si Dejan Krčmar.

Dôvodom prítomnosti baktérií a organických látok vo vode je zastaraná vodovodná sieť. Potrubia sú staré a často majú praskliny, menia sa až pri haváriách. Preto sa od zdroja po kohútik stratí aj polovica množstva vody. Poškodenia potrubí sú vstupnou bránou pre organické látky, ktoré do pitnej vody nepatria.

Tieto látky môžu byť prirodzeného pôvodu, keďže voda sa čerpá zo studní v kontakte so zemou. Ak sú však parametre zvýšené, vynára sa otázka, či je znečistenie výlučne prirodzené alebo ho ovplyvnil aj človek.

„V dedinách by mala byť vybudovaná kanalizácia, septiky by mali byť vodotesné a skládky by mali mať nepriepustnú vrstvu pod sebou, pretože vplyvom atmosférických zrážok sa znečisťujúce látky dostávajú do podzemných vôd,“ upozorňuje Dejan Krčmar.

Arzén, ktorý sa v správach neobjavuje

Pre panónsku panvu je typické, že podzemné vody majú zvýšenú hladinu amoniaku a arzénu. Arzén je jedným z rizikových faktorov vzniku rakoviny.

Tento toxín sa však nemeria vo všetkých analýzach pitnej vody.

Preto sa neobjavuje v každej správe o jej zdravotnej vyhovujúci. Napríklad chýba v analýze vody z kohútikov v Verejného komunálneho podniku „Komunalac“ a v škôlke v Báčskom Petrovci, takže sa v správe uvádza, že „zistené fyzikálne a chemické odchýlky od predpisov nepredstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí“.

Arzén sa nenachádza ani v správach zo základnej školy a škôlky v Kulpíne. Nemeral sa ani na kohútikoch v kuchyniach škôlok a základnej školy v Maglići.

Inými slovami – to, čo sa nemeria, akoby neexistovalo.

Pre občanov to však otvára ďalšiu otázku: čo znamená dlhodobé používanie vody, v ktorej arzén možno existuje, no nebol analyzovaný.

„Neznamená to, že ak pijete arzén, určite dostanete rakovinu, no ak pijete vodu s koncentráciou vyššou než je povolená, existuje vyššia pravdepodobnosť, že ochoriete na rakovinu,“ vysvetľuje Dejan Krčmar.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].