Karikatúra: Kohútik Art
Začalo sa to pred niekoľkými rokmi: signály o prípadnom „(roz)páde“ NVU Hlas ľudu bolo vidieť z kilometra. Hlas ľudu po voľbách do NRSNM v roku 2018 ako povolebnú korisť pod svoje pazúry zhrabala listina zoskupená okolo politickej strany Slováci vpred v čele s jej predákom Pavlom Surovým. Čitatelia si to rýchlo všimli.
Ihneď sa začalo s chystaním terénu na kádrové zmeny. Ako inak, než zmenami a doplnkami štatútu NVU Hlas ľudu, k čomu oficiálne prišlo 23. júla 2019, keď správna rada ustanovizne dala amen a NRSNM 25. júla 2019 požehnala všetky procesy, ku ktorým následne prichádzalo.
Vtedy Správna rada NVU Hlas ľudu, okrem iného, prijala zmeny a doplnky k článku 40, ktorý upravuje funkciu šéfredaktora novín Hlas ľudu, ktorý v štatúte z roku 2017 znel (v preklade V.D.V.): „Do funkcie zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu sa volí osoba, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky : – vysokoškolské vzdelanie VII1, – minimálne trojročné pracovné skúsenosti v redaktorskej a novinárskej práci a – znalosť slovenského jazyka.“
Leto 2019, ktoré v Hlase ľudu bolo ozaj horúce, hlasľudovská správna rada rozhodla, že novinárska skúsenosť pri voľbe zodpovedného redaktora aboslútne nie je dôležitá, súdiac podľa „nového“ znenia článku 40:
„Do funkcie zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu môže byť zvolená osoba, ktorá okrem zákonom predpísaných podmienok splní aj tieto podmienky: získané vysokoškolské vzdelanie v oblasti spoločensko-humanistických vied alebo technicko-technologických vied alebo umenia, musí mať najmenej 5 rokov praxe v odbore a musí aktívne ovládať slovenský jazyk.“
Toto zmena je veľmi „zaujímavá“, pretože z podmienok na voľbu zodpovedného redaktora sa vytratili žurnalistické skúsenosti, čo prakticky znamená, že šéfredaktorom môže byť dirigent, ktorý nikdy nenapísal alebo nepripravil novinársky článok, alebo odborník v oblasti IT, ktorý má skúsenosti iba s tvorbou webových stránok.
Počkajte, počkajte, čítajte ďalej! Príbeh tu nekončí.
V balíku štatutárnych zmien v NVU Hlas ľudu v roku 2019 prišlo aj k zmene podmienok, ktoré riaditeľ tejto inštitúcie Slovákov vo Vojvodine musí spĺňať. Ak štatút z roku 2004, resp. 2005/2010 v článku 33 definuje, že do funkcie riaditeľa môže byť vymenovaná osoba, ktorá okrem zákonom predpísaných podmienok, má získané vysokoškolské vzdelanie VII1 stupňa, najmenej 5 rokov praxe v oblasti verejného informovania alebo na spravujúcich pozíciách, ako aj znalosť slovenského jazyka, v súčasností platia iné pravidlá riaditeľskej hry.
Ak sa chcete stať riaditeľom NVU Hlas ľudu, dnes musíte byť členom, pardon sympatizantom Srbskej pokrokovej strany, alebo Slováci vpred. Jaj, pardon, toto sú oficiálne podmienky:
- získané vysokoškolské vzdelanie v oblasti spoločensko-humanitných vied,
- musíte mať minimálne 5 rokov praxe v odbore (ach, načo je tá prax v oblasti informovania?!)
- musíte aktívne ovládať slovenský jazyk.
Napätie v príbehu o Hlase ľudu sa stupňuje. Z ustanovizne ihneď vyhadzujú riaditeľa Samuela Žiaka, do jeho kresla si sadá Anna Huďanová, ktorá pred tým nemala do činenia, v profesionálnom zmysle, s médiámi. Podobne hlasľudovci dostali nového úradujúceho zodpovedného redaktora Miroslava Benku, ktorý prišiel do redakcie z divadelných dosiek a vyradil tak úradujúceho zodpovedného redaktora Stevana Lenharta.
A divadelné opony v NVU Hlas ľudu sa mohli zdvihnúť.
Okrajovo bolo počuť, že sa noviny redigujú mimo redakcie. Občas sa šuchla informácia o nekolegiálnych a zlých medziľudských vzťahoch – v redakcii a v celej ustanovizni, neraz dirigovaných zvonku. Vo verejnosti dôkazov nebolo, takže čitatelia mohli buď veriť alebo nie, že sa v 76-ročnej mediálnej ustanovizni dejú “zázraky”.
Lenže čitatelia Hlasu ľudu sú parádne múdri ľudia, pretože práve z obsahu – aj toho nezverejneného- vyčítali, aké politicko-propagandistické bludy sa dejú v tomto týždenníku. Nepríjemná a neprofesionálna situácia v Hlase ľudu, poznačená vmešovaním sa predstaviteľov (reprezentačných alebo nie) zakladateľa, Národnostnej rady slovenskej národnostnej rady, alebo jednotlivcov (?), do redakčnej politiky sa stala neznesiteľnou, a kolegovia novinári a ne-novinári vykríkli.
Výkrik akoby urodil plodom. Prišlo k zmene zodpovedného redaktora, do kresla úradujúcej zodpovednej redaktorky si sadla Anna Francistyová. Niektorí čitatelia (ktorých počet pomerne dosť opadol – ako sa sami často vyjadrovali na spoločenských sieťach, noviny prestali kupovať, pretože sa z Hlasu ľudu stal propagačný biltén “slovenskej“ a Srbskej pokrokovej strany) začali hovoriť, že sa obsah týždenníka vylepšuje. Niektorí mu dopriali úplné prebudenie, všímali si nedostatky, ale mu fandili, aby sa zotavil.
Toto bolo však ticho pred búrkou, ku ktorej prišlo prednedávnom, keď sa dva (alebo ich je viacej?) prúdy SNS-u v NRSNM pohašterili. Aspoň sa tak zdalo, avšak rozpad – nie, nie, nie Hlasu ľudu! – ten je „kolaterálna škoda“, ale pád NRSNM sa začal oveľa skôr. Možno už na konštitučnej schôdzi, keď sa vytvárala väčšina. Už vtedy bolo jasné, že to Libuška Lakatošová a Pavel Surový nevydržia. Príliš veľa bolo v tom vzťahu samoľúbosti, ješitnosti a hranej straníckej kolegiálnosti.
A potom to padlo. Niektorí prisluhovači strany Slováci vpred k SNS prelietli skôr – ešte pred voľbami do NRSNM, a niektori neskôr. Čert by vedel prečo, dôvody nie sú podstatné. Podstatné sú výsledky hry väčšinového táboru NRSNM na pieskovisku. Príkladom je nedávne dianie v NVU Hlas ľudu: odvolávanie riaditeľky Anny Huďanovej, vymenovanie riaditeľa Michala Speváka ml. na sedem dní, Spevákova demisia z Čiernej Hory, nová riaditeľka Milana Arňašová (kto je to?). Hru dodatočne komplikujú palebné vyhlásenia zasielané na adresy médií (aj tých “nechcených”, akým je tento portál v štýle „teraz ste nám dobrí“) z rôznych zainteresovaných strán, z ktorých vznikal dodatočný komunikačný šum a vytrácal sa zdravý rozum.
Hra na pieskovisku priniesla hanbu, ktorú spôsobili všetci tí, ktorí majú vplyv na rozhodovanie a ktorí dirigujú ako sa bude tancovať. Pravdaže, myslím tu na NRSNM, ktorá nesie zodpovednosť za tento stav v Hlase ľudu a vôbec v komunite Slovákov, lebo nielen Pavel Surový má devastáciu inštitúcií na rováši.
Toto nie je chronológia rozpadu NVU Hlas ľudu. Je to chronológia zániku hodnôt, akými sú zodpovednosť, kultúra, integrita, poctivosť, a zdravého rozumu v inštitúcii, ktorá by mala reprezentovať Slovákov v Srbsku. Je to škandál. Škandály vyvodia zodpovednosť. Najčastejšie demisie. V Srbsku však nič nového. Žiadna demisia (okrem tej Spevákovej).
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Vladimíra Dorčová Valtnerová
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Pridaj komentár & Dodaj komentar