V Kovačici a Báčskom Petrovci nie sú ulice, ktoré by boli pomenované po ženách. V Starej Pazove existujú najmenej štyri – ulice poetky Desanky Maksimovićovej, spisovateľky Isidory Sekulićovej, slovenskej výtvarnej umelkyne, módnej návrhárky a režisérky Miry Brtkovej, ako aj účastníčky národnooslobodzovacieho boja Very Miščevićovej. To veľa vypovedá o vzťahu spoločnosti k ženám, hovorí vizuálna umelkyňa a novinárka Dunja Karanović.
Báčsky Petrovec má 88 ulíc, podľa údajov portálu PlanPlus. Ich názvy okrem iného vzdávajú poctu českému filozofovi Janovi Husovi či ruskému spisovateľovi Alexandrovi Puškinovi. Niektoré ulice majú praktické názvy, ako napríklad Kulpínska, Železničná či Novosadská. Ani Lipová, Žitná a Rybárska nie sú pomenované po ľuďoch. Na modrých tabuľkách však ženské mená nenájdeme.
PODPORTE STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. DARUJTE TU!
Podobne je to aj v Kovačici, kde žiadna z 52 ulíc, dokonca ani tá Krátka, neoslavuje úspechy, ktoré dosiahli ženy. Kolíska insitného umenia má dokonca ulicu niekdajšieho premiéra Konga Patricea Lumumbu, no nie ulicu pomenovanú po niektorej z kovačických maliarok.
Pred dvoma rokmi, pri príležitosti stého výročia narodenia kovačickej maliarky Zuzany Chalupovej, vznikla iniciatíva, aby po nej bola pomenovaná ulica v Belehrade. Tú sa nám však na Google Mapách nepodarilo nájsť. Ulica Zuzany Chalupovej existuje v Bratislave a vo Veterniku.
Z približne 131 ulíc v Starej Pazove sú po ženách pomenované najmenej štyri. Ulice Desanky Maksimovićovej a Isidory Sekulićovej sú dlhé približne 500 metrov.
Tieto tri obce sa však veľmi nelíšia od iných miest v Srbsku, ale ani v Európe. Poverenec pre rovnosť Milan Antonijević nedávno uviedol údaj, že polovica ulíc v Belehrade nesie mená mužov, no menej než päť percent má ženské vlastné meno. Týmto sa Belehrad podobá Prahe, Milánu či Aténam. Odhaduje sa, že iba približne deväť percent ulíc v Európe nesie spomienku na ženy.
Kolektívne zabúdanie na ženské dedičstvo
Nedostatok ulíc venovaných ženám odráža rodové vzťahy v spoločnosti, vysvetľuje umelkyňa a novinárka Dunja Karanović. Mená žien sa zriedkavejšie objavujú aj v učebniciach, menej ich je na vedúcich pozíciách, medzi pamätníkmi a bustami.
„Spoločnosť je patriarchálna, čo sa odráža aj vo verejnom priestore,” vysvetľuje.
Názvy prvkov vo verejnom priestore poukazujú na naratív, ktorý chce systém budovať. Ľudia tak žijú a pracujú v uliciach kráľov, vojvodcov, despotov a ľudí, ktorí sa zúčastnili vojen, čo sú naratívy najčastejšie spojené s mytologizáciou stredoveku v Srbsku, tvrdí Dunja Karanović.
Tých málo ulíc pomenovaných po ženách nesie mená umelkýň, fiktívnych postáv, ale aj národných hrdiniek. Karanović príležitostne organizuje pešie vzdelávacie prehliadky po Belehrade, počas ktorých ukazuje miesta spojené s feministickými a protivojnovými bojovníčkami. Všimla si, že juhoslovanské dedičstvo sa z verejného priestoru vymazáva, a spolu s ním aj spomienka na ženy, ktoré sa podieľali na budovaní Juhoslávie.
„Sto tisíc žien zahynulo v druhej svetovej vojne. Deväťdesiatjeden z nich získalo štatút národnej hrdinky a len niekoľko z nich má svoje ulice,” uvádza údaje.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Pri pohľade na zoznam ulíc v rôznych miestach sa zdá, akoby ženy v dejinách takmer ani neexistovali a akoby spoločnosti nijakým spôsobom neprispeli. Dunju Karanović to hnevá, pretože verejný priestor, ktorým sa ľudia každodenne pohybujú, vplýva na ich podvedomie a vytvára kolektívnu pamäť.
„Keď ženy vo verejnom priestore nemáme, deťom a mladým ľuďom tým posielame odkaz, že dôležití sú iba muži. Oni tvoria dejiny a zaslúžia si, aby sme si ich pamätali, zatiaľ čo ženy zostávajú anonymné,” vysvetľuje Karanović.
Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].
