V Kulpíne, dedine neďaleko Báčskeho Petrovca, už takmer dve desaťročia domácnosti nemajú zdravotne nezávadnú pitnú vodu. Na varenie a kúpanie obyvatelia používajú technickú vodu, ktorú platia ako pitnú. Kanalizácia je ďalším nevyriešeným problémom, rovnako ako chátrajúca budova Domu kultúry. Cesty do päť kilometrov vzdialeného Báčskeho Petrovca si musia obyvatelia vopred plánovať a prispôsobovať ich niekoľkým málo denným autobusovým spojom, pričom autobusová doprava do Nového Sadu je ešte redšia.
Plán, ako tieto problémy riešiť, zatiaľ neexistuje, rovnako ako neexistuje ani jednota a spoločné pôsobenie obyvateľov Kulpína, aby príslušné inštitúcie urobili to, čo je ich povinnosťou, a zabezpečili základné podmienky pre život.
Namiesto toho sa zbierajú podpisy za zmenu názvov šiestich kulpínskych ulíc.
„Vyzerá to tak, že je to najväčší problém v dedine,“ hovorí ironicky Jasmina Kuštra Zima, ktorá žije v Kulpíne a ktorá sa postavila proti tejto iniciatíve.
Podpisy za zmenu názvov ulíc sa zbierajú už nejaký čas, no neexistujú žiadne oficiálne informácie o tom, kto iniciatívu spustil, z akých dôvodov ani aké sú ďalšie plány. Upozorňuje, že návrh sa týka výlučne názvov ulíc, ktoré pochádzajú z obdobia bývalej Juhoslávie.
„Jediné, čo mi nie je jasné, je, čo prekáža názvu ‚Školská‘, keďže to nemá veľa spoločného s Juhosláviou. Ak ľudia, ktorí iniciatívu spustili, poznajú históriu Kulpína, mali by vedieť, že táto ulica je spojená s prvými školami v dedine a nemá zmysel meniť jej názov,“ myslí si Jasmina.

Celú iniciatívu vníma ako pokus o vymazanie časti histórie. Vie, že na toto obdobie existujú rôzne názory, no pre spolužitie je nevyhnutná tolerancia. Niektorí obyvatelia Kulpína dostali výzvy zo strany Miestneho spoločenstva, aby svojím podpisom podporili zmenu názvov ulíc. Dušan Plaćinski, tajomník Miestneho spoločenstva Kulpín, však v krátkom vyjadrení pre Storyteller uviedol, že o iniciatíve vie len to, čo sa hovorí po dedine. Nie je mu známe, kto sa zasadzuje za zmenu názvov ulíc ani koľko podpisov bolo doteraz vyzbieraných. Odkázal nás, aby sme si všetky informácie vyžiadali v obci Báčsky Petrovec.
Otázky sme zaslali na oficiálne e-mailové adresy Obce a Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, no do konca pracovného času sme odpovede nedostali.
💡 PODPOR STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríš v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôž nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. 👉 DARUJ TU!
Názvy ulíc sa najčastejšie menia z politicko-spoločenských dôvodov
Na našom území sa názvy ulíc menia pomerne často a táto prax má viac negatívnych než pozitívnych stránok, uvádza sociálny antropológ a archeológ Kristijan Obšust, výkonný riaditeľ Centra pre výskum kolektívnych identít a politickej mytológie. V krátkom rozhovore pre Storyteller poukazuje aj na dôvody, pre ktoré považuje navrhované zmeny názvov niektorých ulíc v Kulpíne za problematické.
V akých prípadoch sú zmeny názvov ulíc opodstatnené a sú časté?
Kristijan Obšust: Na území Republiky Srbska, ako aj predchádzajúcich politických subjektov, t. j. entít, ktoré jej predchádzali (SCG, SRJ, SFRJ, FNRJ, DFJ, obdobie okupácie počas druhej svetovej vojny, Kráľovstvo Juhoslávie, Kráľovstvo SHS), a určite aj v staršom chronologickom rámci (Rakúsko-uhorská monarchia) – pokiaľ hovoríme o priestore dnešného administratívneho územia, ktoré zahŕňa AP Vojvodinu ako súčasť Republiky Srbska – možno sledovať permanentnú dynamiku zmien odoným, teda názvov ulíc. Tento jav určite nie je charakteristický iba pre Srbsko, ani pre štáty s bývalým socialistickým zriadením, ale je prakticky vlastný všetkým štátom, pričom dynamika zmien názvov ulíc sa líši v závislosti od konkrétnej krajiny.
V prípade krajín bývalého socialistického zriadenia, a teda aj republík, ktoré vznikli po rozpade SFRJ, však zmeny názvov ulíc predstavujú pomerne častú prax. Vo všeobecnosti táto tendencia predstavuje dôsledok viacvrstvových, no predovšetkým spoločensko-politických kauzalít, ako aj ideologických premís konkrétnej vládnucej štruktúry na republikovej aj lokálnej úrovni. V širšom zmysle je zmena názvov ulíc v súčasnom kontexte na uvedených územiach často neopodstatnená a využíva sa v kontexte politickej instrumentalizácie, budovania konkrétnych politických idiomov, kolektívnych imaginácií a podobne.
Ak vezmeme do úvahy, že názvy ulíc a verejných priestranstiev majú zámerne symbolický význam, prostredníctvom ktorého môžu reprezentovať rôzne spoločenské, politické a kultúrne aspekty, v skutočnosti predstavujú „priestorové orientačné body“, z ktorých sa zároveň manifestujú politické ideológie, ale aj rozličné aspekty „politickej moci“. Pomenovanie a premenovanie ulíc ako akty súvisiace s komemoráciou a/alebo (de)komemoráciou rôznych osobností, udalostí či geografických pojmov sa konštruujú v závislosti od početných politických tendencií, teda od konkrétnych ideologických a politických praktík a diskurzov, a v konečnom dôsledku aj od osobných afinit osôb, ktoré o tom rozhodujú.
V tomto zmysle zmeny v toponymii konkrétneho sídla ako celku, ktoré sa prejavujú prostredníctvom pomenúvania a premenúvania ulíc, mesto alebo dedinu – ako obývaný priestor – predstavujú v špecifickej forme „ideologický text“ určený jeho obyvateľom. Tento „text“ ako osobitný fond symbolického systému v mestskej toponymii vytvárajú a konštruujú predovšetkým politickí aktéri, okrem iného s cieľom vytvárania želaného politického vedomia medzi obyvateľmi mesta, na čo poukázal aj Maoz Azarjahu, jeden zo zakladateľov výskumu zmien mestských toponymií, teda ich politických a ideologických pozadí. Podľa jeho názoru odonymá predstavujú aktívnych činiteľov pri konštruovaní a chápaní spoločenskej reality, čím sa – ako súčasť komunikácie – zúčastňujú aj na transformácii dejín, ktoré sa navonok môžu javiť ako oslobodené od politickej manipulácie.
Teda, odonymá nielen vytvárajú politiky kultúry pamäti konkrétneho sídla alebo mesta, ale sa z nich tieto politiky zároveň aj spätne vyčítavajú – a môžu, ale nemusia byť v súlade s afinitami a želaniami obyvateľov konkrétnych sídiel. Ak by som mal maximálne zjednodušiť odpoveď na Vašu otázku o „opodstatnenosti“ zmien názvov ulíc, musím, žiaľ, konštatovať, že ide na našom území už desaťročia o prax, ktorá sa najčastejšie nerealizuje na reálnych základoch, hoci, samozrejme, existuje aj celý rad pozitívnych výnimiek.
Aký vplyv majú na komunitu, čo sú pozitívne a čo negatívne stránky?
Kristijan Obšust: Táto otázka je na prvý pohľad komplexná, čo som naznačil už v odpovedi na predchádzajúcu otázku, pokiaľ sa posudzuje z ideologického a identitného hľadiska. Ak ju však vnímame z hľadiska reálnej, každodennej praktickej účelnosti, existuje jednoznačne viac negatívnych než pozitívnych stránok, ktoré prax premenúvania ulíc so sebou prináša. Negatívne aspekty sa prejavujú predovšetkým v podobe časovej záťaže pre občanov spojenej s byrokraciou, napríklad so zmenou osobných dokladov a podobne, a navyše majú ďalší problematický rozmer v tom, že je v praxi – z dnešnej perspektívy demokratického zriadenia – mimoriadne ťažké dosiahnuť, aby boli všetci spokojní s prípadnými zmenami názvov ulíc, v ktorých bývajú.
Ďalej, a žiaľ, za posledných 35 rokov prax zmien názvov ulíc odsúva reálne problémy občanov, ktoré sú v skutočnosti prioritné (napríklad infraštruktúrne nedostatky), do úzadia. Inými slovami, reálne problémy sa marginalizujú v dôsledku ideologických premís, ktoré zmeny názvov ulíc so sebou nesú, a ktoré vyplývajú zo zdanlivo zložitých, no v skutočnosti krajne banálnych konštelácií.
Týmto rozhodne nechcem povedať, že niektoré názvy ulíc netreba meniť, problém však spočíva v tom, že sa v prípade takýchto zmien nepýtajú kompetentní odborníci, ale komisie, ktoré sa na tento účel vytvárajú, sú najčastejšie zložené z osôb, ktoré absolútne nedisponujú žiadnou argumentáciou ani predchádzajúcimi znalosťami, na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť, či by sa mal určitý názov ulice meniť, alebo by sa naopak mal zachovať.
Dopĺňam ešte, ako osobný postoj, že som toho názoru, že novo vznikajúcim uliciam, ktoré vznikajú rozširovaním sídel, by sa mali dávať nové názvy a že k zmene existujúcich odoným by sa malo pristupovať iba vtedy, keď je to skutočne odborne odôvodnené a založené na kritickej kultúre pamäti a jej pozitívnej, resp. neutrálnej afirmácii.
Môžu byť zmeny názvov ulíc výsledkom spoločensko-politických pomerov?
Kristijan Obšust: Ak sa pýtate na konkrétne návrhy týkajúce sa sídla Kulpín v obci Báčsky Petrovec, a v súlade s návrhom na zmenu názvov piatich ulíc a jednej verejnej plochy, teda námestia – absolútne áno.
Pokúsim sa stručne, bod po bode, argumentačne zhodnotiť každý z uvedených návrhov, bez úmyslu zachádzať do každodenných politických aspektov konkrétnej iniciatívy.

Nie je nijakým problémom, aby sa novo vzniknuté ulice pomenovali navrhovanými novými názvami, rovnako ako ani premenovanie Ulice „Maršala Tita“, keďže jej súčasný názov predstavuje relikt predchádzajúcej ideologickej instrumentalizácie spojenej s agresívnym a neodôvodneným vytváraním kultu osobnosti Josipa Broza. Otázkou však zostáva, prečo sa namiesto tohto názvu navrhuje nový názov ulice viazaný na osobnosť „patriarchu Georgija Brankovića“.
Samozrejme, netvrdím, že by sa po ňom nemala pomenovať niektorá z ulíc, avšak pre centrálnu ulicu sídla, ktorá dnes nesie názov „Maršala Tita“, by bolo potrebné nájsť oveľa primeranejší odonym, ktorý by bol v súlade s lokálnym multietnickým a multikonfesionálnym zložením obyvateľstva Kulpína a ktorý by asocioval priateľské vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi. Navrhovaný nový názov „Ulica patriarchu Georgija Brankovića“, keďže ide o osobu narodenú v Kulpíne, je nepochybne primeranejší než doterajší názov „Ulica Maršala Tita“, avšak nazdávam sa, že centrálna ulica v Kulpíne by mala mať neutrálny názov.
Zároveň zmena súčasného a neutrálneho odonyma „Školská“ na Ulicu „metropolitu Stefana Stratimirovića“ nemá žiadne opodstatnenie, hoci zároveň poukazujem na to, že Stefan Stratimirović ako osobnosť narodená v Kulpíne si zaslúži, aby po ňom niesla meno niektorá z ulíc. Meniť však neutrálny názov „Školská“ je skutočne nesprávne rozhodnutie.
Najproblematickejší návrh predstavuje potenciálna zmena centrálnej mestskej verejnej plochy, teda „Námestia oslobodenia“, na „Námestie Dunđerských“. Tento návrh možno z vedeckej perspektívy považovať za revizionistický, keďže popiera prínos Národnooslobodzovacieho boja, ako aj dekomemoráciu obetí padlých v boji proti okupátorovi, a to na úkor glorifikácie jednej veľkostatkárskej rodiny, ktorá síce môže mať v určitom kontexte pre Kulpín význam, no ani zďaleka nie do tej miery, aby centrálne námestie v obci nieslo jej meno – bez ohľadu na polohu niekdajšieho súkromného majetku rodiny Dunđerski. Konkrétny návrh tak predstavuje znevažovanie obetí v prospech senzacionalizmu a častých nekritických konštrukcií, ktoré sa dnes vytvárajú okolo rodiny Dunđerski v ére súčasnej mediálnej deviácie a neoromantickej interpretácie minulosti ako potenciálneho „turistického zdroja“.
Úplne rovnakým spôsobom je neprípustný a krajne morálne, eticky i historicky problematický aj návrh na zmenu „Partizánskej ulice“ na „Ulicu Janka Kráľa“. Napokon, osobnosť Janka Kráľa už získala na lokálnej úrovni dôstojné miesto v rámci kultúry pamäti osadením jeho busty v parku v Kulpíne.
Dekomemorácia, ktorá obsahuje návrh zmeny „Ulice Iva Lolu Ribara“ na „Ulicu Michala Milana Harminca“, je takisto problematická vzhľadom na tragickú smrť Iva Lolu Ribara v Národnooslobodzovacom boji. Hoci nie v takej miere, ako sú problematické návrhy na zrušenie názvov „Partizánskej ulice“ a „Námestia oslobodenia“.
Osobnosť Michala Milana Harminca ako významného slovenského architekta narodeného v Kulpíne nepochybne poskytuje dostatočný základ na to, aby niektorá z ulíc v tomto sídle niesla jeho meno, avšak nie na úkor dekomemorácie osobnosti Iva Lolu Ribara. Jediná úplne nespochybniteľná zmena v kontexte celého návrhu je premenovanie „Triglavskej ulice“ na „Ulicu Félixa Kutlíka“, keďže sa narodil v Kulpíne a zanechal významný prínos na lokálnej úrovni. Zároveň, ako som už uviedol, aj zmena názvu „Ulice Maršala Tita“ je viac než opodstatnená, no bolo by potrebné nájsť „neutrálnejší“ nový odonym.
Tento text bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected]