💛 Poďakovanie: Tento príbeh vznikol vďaka podpore občanov a občianok, ktorí v októbri svojimi príspevkami umožnili, aby Storyteller pokračoval v práci a skúmal témy vo verejnom záujme. Ďakujeme, že veríte našej práci!

Zmena kategórie ochrany, presun radaru, zákaz vysádzať stromy na 85 % plánovaného územia: tri úradné gestá a jeden veľký projekt — Samoš. V Padine sú presvedčení, že „zrýchlené“ procesy predbiehajú prírodu.

Projekt Samoš, ktorý má byť podľa dostupnej dokumentácie najväčším veterným parkom v Srbsku, sa rozprestiera na stovky kilometrov štvorcových medzi Padinou, Samošom a Uzdínom. Kým investori hovoria o „zelenej energii a rozvoji regiónu“, miestni v tom vidia skôr nerovný súboj medzi zákonom a ziskom.

Za touto skepsou nie je odpor voči vetru, ale voči spôsobu, akým sa rozhoduje. „Nie sme proti obnoviteľným zdrojom. Sme proti spôsobu, akým sa to robí,“ hovoria aktivisti a aktivistky Ekologického hnutia Padina (EKOP). „V Padine a Kovačici máme veterné parky vyše päť rokov — komunita z nich nemá úžitok. Len hluk, zničené cesty, narušenú pôdu a rovnováhu biodiverzity.“

Tiché posuny v ekosystéme: od sov a orlov po mikroklímu

Švédska štúdia dokázala, že samotný vietor a turbíny majú vplyv napríklad na vtáky – tie často narážajú do turbín alebo sa vyhýbajú oblastiam, kde sa turbíny nachádzajú. Veterné turbíny môžu totiž spôsobovať kolízie vtákov a zároveň barierový efekt – mnohé druhy sa vetroparkom vyhýbajú, menia trasy a zvyšujú energetické náklady letu. Účinky sú zaznamenané najmä pri migračných koridoroch a v nových alebo lesných lokalitách.

💡 PODPOR STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríš v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôž nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. 👉 DARUJ TU!

Podľa EKOP-a sa v dokumentácii pre plánovaný vetropark Samoš podceňuje vplyv turbín na faunu. Pripomínajú dva nálezy zranených vtákov na poli — orolov bielochvostých (Haliaeetus albicilla), jedných z najväčších dravcov v Európe. Oba jedince vďaka rýchlej reakcii občanov a Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody prežili. Jeden z nich sa po ošetrení vrátil do prírody, druhému museli amputovať časť krídla, takže svoj život dožije v ZOO v Palići. „Úradníci vravia, že sa nič nedeje, ale my vidíme opak.“

„To je podľa nás hlavný ekologický problém. Teraz sa už nebavíme len o samotnej ‘zelenej energii’, ale aj o jej dopade na prírodu. Pred pol rokom sme mali dve situácie – 25. a 26. marca – keď sa našli zranené vtáky. Poľnohospodári totiž na poli našli orla bielochvostého. Na druhý deň našli ďalšieho. Za dva dni teda  dva vtáky boli zranené na relatívne malej ploche neďaleko veterných turbín. Vieme, že sa to deje aj inde.“

Keď sa plánujú projekty, akým je vetropark, investori majú povinnosť získať stanovisko vo veci migračných trás vtákov, obdobie hniezdenia a podobne, aby sa podľa toho určovalo, kde môžu byť turbíny umiestnené. Podľa EKOP-u v prípade Samoša stanovili podmienky, ktoré sú až príliš mierne. „Stanovisko síce existuje, ale pôsobí tak, akoby bolo písané v prospech investora, nie prírody,“ hovoria aktivisti.

Vibrácie, hluk a blikajúci tieň podľa aktivistov a aktivitiek ovplyvňujú živočíchy s jemnejšími zmyslami. „Niektoré druhy sa turbínam naučia vyhýbať, ale tým menia prirodzené trasy. Keď vypadne jedna vrstva z ekosystému, rozpadá sa reťaz,“ hovoria. 

Dravce – vrátane denných (orly, myšiaky) aj nočných (sovy) – sú kľúčovým článkom rovnováhy v krajine. Podľa správy Bernského dohovoru veterné turbíny spôsobujú vytláčanie týchto druhov z potravných a hniezdnych území. Takéto zmeny môžu mať širšie ekologické dôsledky: keď ubúda počet dravcov, zvyšuje sa počet ich koristi. Sovy, ktoré patria medzi nočné dravce, dokážu ročne uloviť tisíce hlodavcov. Ak sa z krajiny vytrácajú alebo menia svoje správanie v dôsledku hluku, tieňa či vibrácií turbín, premnoženie myší a hrabošov zasahuje priamo do poľnohospodárstva.

Je to ten istý „zelený kruh“, o ktorom hovoria členovia EKOP-u – všetko je prepojené. 

Keď sa hranica ochrany posunie: Aj Špeciálna rezervácia prírody Doliny pri Padine pod tlakom plánov

Plán veterného parku Samoš podľa členov EKOP-u presne prilieha k hranici Špeciálnej rezervácie prírody Doliny pri Padine – teda k územiu, ktoré odborníci z Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody vo svojej Štúdii ochrany prírody označili za najdlhšiu a najzachovanejšiu lesnú dolinu v Srbsku. Tým, že sa projektová zóna a rezervácia doslova dotýkajú na mape, vzniká situácia, v ktorej medzi priemyselným a chráneným územím neexistuje žiadne prechodné pásmo – a teda ani reálna ochranná vzdialenosť pre vtáky či iné druhy.

Z juhozápadnej strany sú v projektovej dokumentácii zakreslené turbíny, z druhej sa začína územie chránené štátom.

„Keby rezervát zostal v 1. kategórii ochrany a podľa prvotných plánov bol vyhlásený za Špeciálny rezervát prírody, čo podľa zákona predstavuje prvú kategóriu ochrany, pod priamou pôsobnosťou Ministerstva pre ochranu životného prostredia, turbíny by sa tam vôbec nemohli stavať,“ hovoria ekopovci. „Lenže kategória bola znížená. A táto zmena nastala presne deň po tom, ako sa skončilo včasné verejné nahliadnutie do návrhu územného plánu pre vetropark Samoš.

Každé chránené územie – či už ide o špeciálny rezervát, národný park, park prírody alebo územie výnimočných vlastností – má v rámci svojich hraníc viac stupňov ochrany, ktoré detailne určujú, čo je povolené (napríklad výstavba, ťažba či iné zásahy). V prípade Dolín pri Padine sa však nezmenil stupeň ochrany, ale kategória, vysvetľuje EKOP.  Z republikovej kategórie, pre ktorú je zodpovedné ministerstvo, bola znížená na pokrajinskú úroveň, ktorá patrí do pôsobnosti Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia.

Členovia EKOP-u sa obávajú, že týmto administratívnym krokom sa proces vyhlasovania rezervátu len odkladá – až do momentu, kým sa výstavba vetroparku Samoš nezrealizuje. Ak by totiž územie bolo oficiálne vyhlásené za špeciálny rezervát prvej kategórie, muselo by sa zohľadniť aj v procese posudzovania vplyvov samotného projektu.

Špeciálna rezervácia Doliny pri Padine bola pôvodne zaradená do 1. kategórie ochrany, čo znamená najvyšší stupeň ochrany biotopov, v ktorých sú prítomné prísne chránené a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Podľa zákona o ochrane prírody sa takáto kategória môže zmeniť len v prípade preukázanej degradácie územia – napríklad ak zanikli jeho pôvodné prírodné hodnoty.

Ekopovci však tvrdia, že v prípade Dolín pri Padine sa nič také nestalo. „Nie je to teda zmena vyplývajúca zo stavu prírody, ale z administratívneho rozhodnutia,“ hovoria. „Znižovanie kategórie ochrany len preto, aby bolo možné stavať, je v priamom rozpore so zmyslom zákona.“

Radar, ktorý určuje vietor – alebo naopak

V srdci plánovanej zóny na výstavbu vetroparku Samoš sa nachádza meteorologický radar v Samoši, zariadenie určené na sledovanie atmosférických javov, ktoré by v bežnej situácii malo obmedzovať výstavbu v okruhu najmenej desať kilometrov. Práve v tejto zóne by podľa Vyhlášky o činnosti a sieti radarových centier v systéme ochrany proti krupobitiu nemali stáť žiadne vetroturbíny, pretože elektromagnetické žiarenie z elektrogenerátorov narúša radarové merania.

Lenže v prípade projektu vetroparku Samoš sa logika obrátila: podľa členov EKOP-u sa najprv určujú lokality pre turbíny – a až potom sa prispôsobuje poloha radaru.

„Radar má určovať, kde sa môžu turbíny stavať,“ hovoria aktivsti a aktivistky. „U nás je to presne naopak – turbíny určujú, kam sa radar premiestni. A to je nebezpečný signál o tom, ako sa rozhoduje.“

Premiestnenie radaru sa podľa dokumentácie plánuje na Guduričský vrch, najvyšší bod Vojvodiny (641 m n. m.), ktorý je súčasťou Vršačských vrchov, chránenej oblasti s prvým stupňom ochrany prírody. Zákon o ochrane prírody pritom výslovne zakazuje výstavbu akýchkoľvek objektov v takomto režime. Napriek tomu sa pripravuje rozhodnutie o znižení stupňa ochrany, aby sa radar mohol na vrch presunúť, tvrdia v EKOP-e.

„Nejde o to, že by sa zmenil stav prírody alebo že by tam zmizli chránené druhy,“ dodávajú členovia EKOP-u. „Dôvod je čisto administratívny – znížiť ochranu, aby sa projekt mohol uskutočniť. A to je, podľa nás, v rozpore s duchom zákona.“

Podľa odhadov aktivistov a aktivitiek by v prípade realizácie všetkých súčasných projektov mohlo byť v okruhu Padiny viac než 370 vetroturbín – v priestore, ktorý je už teraz environmentálne preťažený a postráda základnú vegetačnú ochranu.

Zakázaná ochrana: vietor, pôda a chýbajúce stromy

Padina, Kovačica a okolité dediny, či obce trpia veternou eróziou pôdy, ktorá sa bez prirodzenej zelenej bariéry ešte zhoršuje. Vetroochranné pásy – línie stromov a kríkov, ktoré kedysi spomaľovali vietor a chránili ornú pôdu – dnes prakticky neexistujú. A podľa aktuálnej územnoplánovacej dokumentácie sa ich výsadba zakazuje práve v zónach určených pre veterné turbíny.

PREČÍTAJTE AJ TENTO ČLÁNOK:

V Územnom pláne oblasti osobitného významu pre výstavbu veterného parku Samoš sa totiž uvádza, že na 85 % územia nie je povolené vysádzať vetroochranné pásy ani žiadne ovocné stromy. Oficiálne zdôvodnenie: „mohli by prekážať ťažkým stavebným strojom počas výstavby“.

„Ak vysadíme strom, prídu inšpektori a dostaneme pokutu,“ hovoria v Ekologickom hnutí Padina „Nemôžeme sadiť, pretože obec Kovačica nemá vypracovaný plán zalesňovania, hoci ho podľa zákona o ochrane životného prostredia musí mať. V celej Vojvodine taký plán, vlastne iba vo forme štúdie, existuje len v Srbobrane.“

Kovačica pritom patrí medzi najmenej zalesnené oblasti v južnom Banáte, hovoria v EKOP-e. Podľa údajov iniciatívy Zalesnime Vojvodinu (srb. Pošumimo Vojvodinu) je zalesnenosť celej pokrajiny len 7,1 %, čo je trikrát menej než celoštátny priemer Srbska. Aby Vojvodina dosiahla odporúčaný ekologický štandard, chýba jej ešte približne 60 % dodatočného zalesnenia – teda nových lesov a ochranných pásov.

Preto 9 občianskych združení z Padiny, Kovačice a Debeljače 6. októbra tohto roka odovzdalo obci Kovačica spoločnú iniciatívu, ktorou sa žiada, aby okamžite pripravila plán zalesňovania. Bez neho sú stromy – symbol ekologickej rovnováhy – na papieri považované za prekážku rozvoja.

„Expresné“ procesy: keď skrátené konania predbehnú hodnotenia

To, čo má podľa zákona trvať roky, sa v prípade vetroparku Samoš schvaľuje v priebehu niekoľkých týždňov. „Procesy hodnotenia vplyvov na životné prostredie sa urýchľujú do takej miery, že strácajú zmysel,“ hovoria v EKOP-e. „Inštitúcie sú ústretové k investorom. Keď ide o súkromný projekt, všetko ide expresne. Keď ide o ochranu prírody, všetko sa vlečie.“

Podľa členov a členiek EKOP-u sa „rýchlosť“ stala novou formou obchádzania pravidiel. To, čo by malo byť výsledkom dôkladného hodnotenia, odborných stanovísk a verejnej diskusie, sa dnes vybavuje v zrýchlenom režime.

V praxi to znamená, že dokumentácie pre veterné parky prechádzajú úradmi v priebehu niekoľkých týždňov, kým podobné ekologické posudzovania pri menších projektoch trvajú mesiace či roky. Aktivisti a aktivistky tento nepomer ilustrujú na paradoxnom príklade: vyhlásenie nového chráneného územia v Srbsku trvá v priemere desať rokov – od prvotného návrhu po konečné rozhodnutie ministerstva.

„Keď ide o ochranu, čaká sa roky. Keď ide o výstavbu, ide to expresne,“ hovoria v EKOP-e. „Zrýchlené konania sa stali rutinou – a verejnosť sa o nich často dozvie, až keď je všetko rozhodnuté.“

Ekologické hnutie Padina upozorňuje aj na časté a tiché zmeny legislatívy, ktoré podľa nich vytvárajú priestor pre obchádzanie pravidiel.

„Zákony sa prispôsobujú konkrétnym záujmom, nie verejnému dobru,“ hovoria v EKOP-e. „V parlamente prejdú desiatky zmien za hodinu – takmer bez diskusie, bez účasti verejnosti.“

Kľúčová právna zmena sa udiala v roku 2021, keď vláda Srbska prijala Vyhlášku o využívaní štátnej poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Táto regulácia umožňuje, aby sa štátna orná pôda mohla prenajímať na výstavbu veterných a solárnych elektrární na období do 30 rokov. 

Podľa právnych analýz to znamenalo, že už predtým existovali zmeny a doplnky k Zákonu o poľnohospodárskej pôde, ktoré pripravili pôdu (slovom aj právne) na to, aby takéto projekty mohli dostať zelenú. Týmto spôsobom štát formálne otvoril priestor investíciám, ktoré môžu stavať tam, kde sa kedysi pestovala pôda – samozrejme, ak sú splnené podmienky stanovené vyhláškou.

A kým dokumenty pribúdajú alebo sa prispôsobujú súkromnému kapitálu, dialóg s obyvateľmi sa stráca.

Niektorí ľudia z Padiny už podľa EKOP-u predali svoje parcely investorom, netušiac, že sa tým vzdávajú kontroly nad budúcim využitím pôdy, ba dokonca aj životom, na aký si v týchto banátskych končinách ľudia zvykli. Zatiaľ čo investori získavajú pôdu po častiach, miestna komunita zostáva mimo rozhodovacích procesov.

Komunikácia obce: od popierania k plánovaniu

Podľa členov EKOP-u obec Kovačica dlhodobo uisťovala obyvateľov, že „žiadny veterný park nebude“.

Počas verejného prerokovania v miestnom spoločenstve Padina pred dvomi rokmi mali podľa nich vtedajší predstavitelia obce – Milan Garašević a Jaroslav Hrubík – označiť upozornenia EKOP-u za klamstvá, tvrdí Ekologické hnutie Padina.

„A pritom podľa našich terajších zistení rokovania s investorom už prebiehali,“ hovoria v EKOP-e.

Zvlášť EKOP vtedy upozorňoval, že plánovaná výstavba nie je len hypotetická. Už v tom čase Padinu navštívil Lazar Lazendić, investor spojený s projektom veterných parkov v Banáte, ktorý hovoril o „možnosti budúceho veterného parku“ v okolí, hoci miestnych ekologických aktivistov a aktivistky ubezpečoval, že „radarové centrum v Samoši ich chráni pred akoukoľvek výstavbou“.

Dnes, v roku 2025, sa však ten istý radar plánuje premiestniť na Vršačské vrchy – a práve tento krok otvára cestu pre realizáciu projektu vetropark Samoš. Symboliku celej situácie ešte umocňuje fakt, že na čele projektu dnes stojí ten istý človek, ktorý členov EKOP-u kedysi uisťoval, že výstavba nie je možná práve kvôli existencii radaru.

FAQ: Ako vetropark Samoš ovplyvňuje prírodu?

Verejný záujem alebo súkromný biznis?

Na verejnom náhľade na dokumentáciu vo veci výstavby vetroparku Samoš koncom augusta v Novom Sade samotný investor priznal, že projekt nie je štátny ani strategický, ale súkromná iniciatíva, tvrdia v Ekologickom hnutí Padina. Podľa EKOP-u ide skôr o súkromný podnik s ekologickým obalom než o projekt v záujme komunity, či teda o verejný záujem.

Hnutie pritom zdôrazňuje, že nie je proti obnoviteľným zdrojom energie. „Obnoviteľné zdroje – áno,“ hovoria, „ale s dôkazmi o prínose pre komunitu, so zárukou, že sa životné prostredie a ekosystém nezničia s realizáciou tzv. zelených projektov a so zákonmi, ktoré sa neohýbajú.“ 

Ich hlavná výhrada nesmeruje proti vetroparku ako takému, ale proti systému, v ktorom sa „zelená energia“ stáva synonymom pre netransparentnosť. Ak sa ochrana prírody mení na administratívny proces a verejný záujem sa prepisuje podľa potrieb investorov, potom už nejde o tranzíciu – ale o transformáciu dôvery.

Padina dnes nie je sporom „za“ alebo „proti“ vetru. Je testom toho, či región dokáže nastaviť verejný záujem skôr, než sa roztočí prvá turbína.

„Potrebujeme hranice, cez ktoré sa nechodí,“ hovorí ekologickí aktivisti a aktivistky z Padiny. „Nie ďalšie výnimky.“