Mlč, pracuj a trp – tak by sa dala opísať pozícia veľkého počtu pracovníkov a pracovníčok v Srbsku. V poslednom roku sa toto „mlč“ stalo dôležitejším než samotné „pracuj“. Pre zamestnancov, ktorí si chcú udržať pracovné miesto, je „žiaduce“, aby sa vzdali práva na názor a verejné vyjadrovanie postojov, najmä tých, ktoré súvisia s politikou a aktuálnou mocou. Toto nepísané pravidlo platí vo všetkých štátnych, ale aj v mnohých súkromných firmách.

Kto sa odváži pravidlo porušiť, môže počítať s výpoveďou. To zažila aj Mária Kováčová z Báčskeho Petrovca, len deň predtým, než dovŕšila tridsať rokov práce vo Vláde Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak považujete nezávislú a zodpovednú žurnalistiku za dôležitú, podporte vznik a publikovanie príbehov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. DARUJTE TU!

Mária nechodila na protesty, dokonca ani s väčším počtom kolegov nezdieľala svoje názory na spoločenskú a politickú situáciu. Podporu študentom vyjadrovala ticho a nenápadne, po pracovnej dobe.

„Nechodila som na protesty, v práci som nič verejne nehovorila, ale samozrejme som bola na strane študentov, pretože tento zvrátený systém sa musí zmeniť. Objednala som si z jednej tlačiarne určité množstvo odznakov a píšťaliek, ktoré som predávala za symbolickú cenu a peniaze som odovzdávala ako podporu študentom,“ hovorí päťdesiatsedemročná Mária Kovačová.

Pracovala na pozícii vyššej referentky pre odborno-operatívne záležitosti v skupine s ďalšími tromi kolegami. Koncom minulého roka dostali oznámenie, že skupina sa ruší, a potom im bolo doručené rozhodnutie, že sú nezaradení. Na vlastnú žiadosť dostali potvrdenie, že nemusia chodiť do práce, pretože pre nich niet pracovného miesta. Mária hovorí, že vedela, že to všetko vedie k výpovedi.

„V kancelárii som mala veľa vecí. Keď som si ich prišla vyzdvihnúť, zastavila ma kolegyňa a povedala, že nemám právo vstúpiť do kancelárie, hoci som formálne stále bola v pracovnom pomere. Potom so mnou išiel člen ochranky a neustále ma sledoval, pozeral sa, čo robím, sledoval, s kým sa rozprávam. To isté sa stalo zakaždým nabudúce,“ uvádza Kovačová, ktorá túto skúsenosť opisuje ako najťažšiu časť toho, čo prežila v uplynulých mesiacoch. 

Podľa Kolektívnej zmluvy pracovník dostáva výpoveď po dvoch mesiacoch nezaradenosti. Márii začiatkom februára prišlo rozhodnutie o ukončení pracovného pomeru. Je len jednou zo 170 zamestnancov Pokrajinskej vlády, ktorí v uplynulých mesiacoch dostali výpovede. Hovorí, že má informácie o tom, že sa očakáva ešte niekoľko kôl prepúšťania.

PREČÍTAJTE SI AJ TENTO PRÍBEH:

Obrátila sa aj na Odborovú organizáciu pracovníkov pokrajinskej správy, ale neočakávala žiadnu pomoc, pretože sú, ako hovorí, blízki moci. Sama podala odvolania proti doručeným rozhodnutiam príslušnej komisii v Pokrajinskej vláde, ale odvolanie bolo zamietnuté. Je rozhodnutá, že sa nevzdá a využije všetky dostupné právne prostriedky. Žiada o jubilejný plat, ktorý jej bol odopretý, pretože výpoveď dostala len jeden deň pred dovŕšením tridsiatich rokov práce.

„Nejde o peniaze, nie som materialistka, ale všetko to vnímam ako ponižovanie, pretože zabudli, že existuje česť, morálka a iné hodnoty,“ zdôrazňuje Mária.

Nepochybuje o tom, že výpoveď jej bola doručená len kvôli podpore študentom. Hovorí, že všetkým bolo známe, že jedna kolegyňa robí „zoznam na odstrel“. Napriek tomu neľutuje, pretože výpoveď nosí ako vyznamenanie v boji proti tejto moci, hovorí Kovačová.

„Určite viem, že môj názor zdieľa veľký počet kolegov z Pokrajinskej vlády. Študentov podporuje mnoho z nich a je ich viac, než si moc dokáže predstaviť. Medzi týmito ľuďmi sú dokonca aj tí, ktorí sú zamestnaní cez stranu,“ vyzdvihuje Marija Kovačová.

Tlaky kvôli podpore študentom sú početnejšie, než sa zdá

Jej skúsenosť zažil veľký počet zamestnancov, ktorí sa odvážili urobiť to, na čo majú podľa všetkých predpisov právo – vyjadriť politický názor.

Ranka Savić, predsedníčka Asociácie slobodných a nezávislých odborov, hovorí, že v posledných šiestich mesiacoch mali medzi svojimi členmi a členkami okolo sto takýchto prípadov.

Samozrejme, podpora študentom a protestom sa v rozhodnutí o výpovedi nikdy neuvádza ako dôvod; zvyčajne je to poškodenie dobrého mena firmy, nesplnenie príkazu, dlhšie zotrvanie na prestávke, meškanie do práce. Vždy je však jasné, čo skutočne viedlo k ukončeniu pracovného pomeru.

„Veľký počet takýchto pracovníkov sme prostredníctvom súdnych konaní vrátili do práce. Naša právna služba a advokátske kancelárie v poslednom čase nerobia nič iné. Keď pracovník dostane varovanie pred výpoveďou, odbory reagujú. Niekedy firma od výpovede upustí, ale preložia ich na iné, horšie pracovné miesto. My opäť iniciujeme konania,“ opisuje Ranka Savić situácie, s ktorými sa stretáva.

Konania pred súdom môžu trvať aj osem mesiacov, ale všetci pracovníci, ktorí boli neopodstatnene prepustení a súdnou cestou vrátení do práce, dostali aj mzdy, ktoré im prináležia. Potrebnú a bezplatnú právnu podporu majú ako členovia odborov. Tí, ktorí nimi nie sú, sú často ponechaní sami na seba, a ak sa chcú pustiť do právneho boja, musia navyše platiť aj za advokátske služby.

Ranka Savić hovorí, že podmieňovanie a tlaky sú oveľa väčšie, než je verejnosti známe, a vyskytujú sa vo všetkých oblastiach.

„Máme príklady v polícii. Keď príslušníci dosiahnu odpracované roky a získajú podmienky na postup, vyžaduje sa od nich, aby sa vyjadrili, či akýmkoľvek spôsobom podporili študentov. Neskôr sa preveruje, či je ich vyhlásenie pravdivé. Podobné príklady sú aj v iných štátnych podnikoch a inštitúciách,“ uvádza Ranka Savić.

Savić uvádza, že je dlho súčasťou odborového organizovania, ale na takéto zastrašovanie a odplatu voči pracovníkom si nepamätá. Toto sa nedialo, hovorí, ani za čias Slobodana Miloševića. Domnieva sa, že takéto kroky moci sú dôkazom, že si predsa len nie je istá podporou, ktorú má u verejnosti.

Týmto spôsobom sa zamestnancom vysiela jasný odkaz – nikto nie je v bezpečí. Zastrašovanie je nástroj, ktorý moc obratne využíva a darí sa im to zakaždým, keď pracovníci a pracovníčky nie sú jednotní, zdôrazňuje Savić.

„Najlepšou obranou sú solidarita a masovosť. Ak sú v továrni dvaja-traja, výpovede a zastrašovanie budú mať efekt, ale ak vstanú všetci a budú jednotní, nemôžu ich všetkých prepustiť. Keď kolega dostane neoprávdanú výpoveď, vie sa, čo sa robí – všetci prestanú pracovať,“ uzatvára Ranka Savić, predsedníčka Asociácie slobodných a nezávislých odborov.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].