V školách, v ktorých prebieha vyučovanie v slovenskom jazyku, sa jedným z najväčších problémov stáva nedostatok kádrov pre predmetové vyučovanie. Nestačí len zabezpečiť, aby sa deti učili v materinskom jazyku, je potrebné mať aj dostatok učiteľov a učiteliek, ktorí odborne a jazykovo kompetentne dokážu vyučovať matematiku, fyziku, chémiu a ďalšie predmety v slovenčine.

Laura Radosavljev má slovenčinu ako materinský jazyk, ale základnú školu ukončila v srbčine. Pri malej maturite sa rozhodla zapísať na strednú zdravotnícku školu a počúvať predmety v slovenskom jazyku. Vzhľadom na to, že sa doma rozpráva v dialekte, v škole si popri latinských pojmoch súbežne osvojovala aj slovenskú gramatiku.

PODPORTE STORYTELLER! Naša redakcia závisí od podpory komunity. Ak veríte v profesionálnu a zodpovednú žurnalistiku, pomôžte nám pokračovať v analyzovaní a publikovaní príbehov, ktoré sa len zriedka dostanú na verejnosť. DARUJTE TU!

Z tohto boja sa zrodila láska k slovakistike, ktorej sa rozhodla venovať na akademickej úrovni. Teraz dáva súkromné hodiny iným, ktorí prechádzajú rovnakým procesom, ktorý vie byť ťažký, pretože srbský a slovenský jazykový systém sú si podobné. Okrem tých, ktorí si chcú zdokonaliť spisovnú slovenčinu kvôli práci alebo škole, sú jej žiakmi aj príslušníci väčšinového národa, ktorí žijú v prostrediach so slovenským obyvateľstvom.

„Snažím sa nejako pomôcť, pretože viem, aké to je byť v takej situácii,“ hovorí Radosavljev.

Pre zachovanie a rozvoj jazyka v prostrediach, kde žijú príslušníci národnostných menšín, je veľmi dôležité, aby v školách celé vyučovanie prebiehalo v menšinovom jazyku, hovorí profesorka na Pedagogickej fakulte v Sombore Ruženka Šimoniová Černáková. Jazykové kompetencie sa nerozvíjajú len na hodinách jazyka, ale aj na matematike, fyzike, chémii.

Dodáva, že výskumy a prax ukázali, že najlepší model učenia je – rozvojový – ten, v ktorom sa všetky predmety učia v menšinovom jazyku pri intenzívnom učení sa väčšinového jazyka. Týmto spôsobom sa rozvíja vyvážená dvojjazyčnosť.

„Učením všetkých predmetov v materinskom jazyku dávame deťom rovnaké vzdelávacie šance a poskytujeme menšinovému jazyku možnosť rozvíjať sa,“ hovorí Šimonová Černáková.

Dodáva, že vyučovanie v materinskom jazyku zo všetkých predmetov je dôležité aj pre rozvoj kognitívnych jazykových kompetencií. Povrchová jazyková kompetencia znamená, že deti môžu používať jazyk s podporou situácie a kontextu. Kognitívna jazyková kompetencia je zložitejšia. Na jej rozvoj je potrebný dlhší čas.

„Ona nám umožňuje používať jazyk ako prostriedok na rozmýšľanie, na riešenie problémov, bez kontextuálnej podpory,“ vysvetľuje Šimoniová Černáková.

Kto ešte chce učiť?

V Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove existuje od prvého po ôsmy ročník po jednej triede, v ktorej prebieha vyučovanie v slovenskom jazyku. Učiteľov a učiteliek je – akurát. Ak niekto ochorie, odíde na materskú dovolenku alebo ukončí pracovný pomer, vzniká problém, pretože nie je dostatok ľudí, ktorí by sa touto prácou zaoberali, hovorí učiteľka Miruška Stošić z tejto školy.

„Snažíme sa nechýbať v práci, ale ak je nejaká naozaj mimoriadna situácia, zastupuje nás niekto, kto ešte študuje, ale len na niekoľko dní,“ hovorí Stošić. Keď ide o dlhšie prestávky, vychádzajú v ústrety kolegyne, ktoré sú na dôchodku, dodáva.

O tom, aký je stav na trhu práce s učiteľskými kádrami, hovorí aj nedávne vyhlásenie ministra osvety Dejana Vuka Stankovića, že jeho ministerstvo sa pokúsi učiteľov matematiky, fyziky, chémie, geografie a biológie považovať za deficitné povolania. Verí, že úprava koeficientu a zvýšenie platu by viedlo k zvýšeniu zainteresovanosti a zastavilo by pokles záujmu o učiteľské smery.

Aby zmiernil tento problém v menšinovej komunite, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) každý rok udeľuje štipendiá študentom. Štipendiá v hodnote 10 000 dinárov mesačne počas 10 mesiacov tohto roku dostávajú študenti slovenského jazyka, Fakulty pre médiá a komunikáciu, Právnickej, Poľnohospodárskej, ako aj Technologickej fakulty. Študenti slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade dostali aj jednorazovú podporu 23 000 dinárov s cieľom zachovania tohto odboru.

Niekdajšia riaditeľka Základnej školy „Ján Čajak“ v Báčskom Petrovci Vlasta Werleová vysvetľuje, že pestovanie slovenského učiteľského kádra kedysi vyzeralo inak. Od roku 1978 pri Gymnáziu Jána Kollára existoval učiteľský smer. Neskôr tam bolo vysunuté oddelenie Pedagogickej fakulty zo Somboru.

„Otvorenie učiteľského smeru bolo múdre a vizionárske, pretože vtedajší rozhodujúci činitelia vedeli, že povojnové učiteľky čoskoro odídu do dôchodku,“ spomína Werleová.

Miruška Stošić zo Starej Pazovy rozumie, prečo mladí nechcú pracovať v školstve. Práca je náročná. Platy sú neuspokojivé. Výzvy so žiakmi a rodičmi sú každodenné. Nevini študentov, ktorí nechcú do budúcej práce odchádzať zamračení a vracať sa z nej vyčerpaní.

„Najväčším problémom sú rodičia, ktorí si dovoľujú správať sa, ako chcú,“ hovorí Stošić.

Laura Radosavljev mala skúsenosť s prácou v školstve. Súhlasí s tým, že svojvôľa rodičov je najväčším problémom. Nedávno zložila poslednú skúšku s desiatkou, ktorá v indexe nie je osamotená. Radosavljev radila výlučne desiatky.

Nasledujúcimi krokmi sú magisterské a doktorské štúdium, pretože sa vidí ako literárna kritička a vedkyňa. Okrem Viber skupín, ktoré zvonia, aj keď už dávno uplynul pracovný čas, a rodičov, ktorí sa miešajú do učiva a hodnotenia, Radosavljev od školstva odrádza aj byrokracia.

„Učitelia sú preťažení administratívou a majú menej času na rozvoj kritického myslenia u žiakov a pestovanie vedomostí, ktoré sa skutočne dajú použiť v praxi,“ hovorí Radosavljev.

Neštandardná reč pred a za katedrou

V Srbsku je vzdelávací systém taký, že predmetové vyučovanie často vyučujú učitelia a učiteľky, ktorí ukončili odborné, vedecké fakulty, ale nemali veľa príležitostí stretnúť sa s pedagogikou, domnieva sa niekdajšia riaditeľka Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Vlasta Werlevá.

„A kto potom príde učiť fyziku žiakov a žiačky piatych a šiestych ročníkov? Niekto, kto sedí pri knihách, ale nevie, ako tieto vedomosti preniesť na deti,“ hovorí Werleová.

Upozorňuje, že v Slovensku je to inak. Na pedagogických fakultách sa vzdelávajú budúci učitelia, nie vedci. Pedagogika, didaktika, psychológia, metodika vyučovania sú vedomosti, ktoré prispievajú k tomu, aby žiaci mohli lepšie pochopiť prírodné a spoločenské javy.

V Stratégii rozvoja vzdelávania a výchovy v Srbsku do roku 2030 sa uznalo, že vzdelávanie učiteľov v jazyku národnostnej menšiny za účelom zabezpečenia kvalifikovaného učiteľského kádra je jedným z dôležitých predsavzatí, ale tým sa to končí. Okrem iniciovania dialógu medzi Ministerstvom osvety a vysokoškolskými inštitúciami, ako aj rozvoja a akreditácie programov neustáleho odborného zdokonaľovania učiteľov v jazykoch národnostných menšín, sa v dokumente neuvádzajú konkrétnejšie kroky.

Pri pohľade na svoju skúsenosť Werleová poznamenáva, že učitelia často neovládajú spisovný slovenský jazyk, ktorý je základom prežitia slovenskej komunity v týchto priestoroch. Tí, ktorí získali diplomy učiteľov na Slovensku, sa zriedka vracajú, aby ich využili v Srbsku.

Na Pedagogickej fakulte v Sombore je v každej generácii pár príslušníkov slovenskej komunity, čo určite nestačí na pokrytie potrieb, uvádza Ruženka Šimonová Černáková. Verí, že záujem by bol väčší, keby existoval akreditovaný program v slovenskom jazyku.

No ani pre budúcich učiteľov niet učiteľov. Jedine Šimoniová Černáková spĺňa podmienky na vyučovanie v slovenskom jazyku pre budúcich učiteľov na univerzitnej úrovni. Na to je potrebný doktorát a minimálne hodnosť docenta.

Ideálne by bolo, keby Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade nadviazalo spoluprácu s Pedagogickou fakultou v Sombore, verí Vlasta Werleová. Tak by sa korigovala situácia, v ktorej dokonca aj učitelia hovoria „skazenou slovenčinou“. Učitelia sú tí, ktorí by mali strážiť spisovný slovenský jazyk, a Werle bolí, že to tak nie je.

„Profesori Mária Myjavcová a Michal Týr, ktorí patrili medzi najvýznamnejších lingvistov v slovenskej komunite, nám na fakulte pripomínali, že sme bilingvisti. Žijeme v bilingválnom prostredí a výsledkom je to, že nevieme dobre ani svoj materinský, ani väčšinový jazyk,“ poznamenáva Werle a pripomína, že práve z tohto dôvodu je dôležité, aby učitelia boli tými, ktorí strážia spisovný slovenský jazyk.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].