Viac ako polovica škôl, v ktorých sa vyučuje po slovensky, má triedy s menej ako 15 žiakmi, čo donedávna nebolo trendom. Či bude vyučovanie prebiehať vo väčšinovom alebo slovenskom jazyku, závisí od rozhodnutia Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Srbskej republiky. Právo na vzdelanie v materinskom jazyku prináleží každému, a je kľúčové pre zachovanie kultúrnej identity, upriamuje pozornosť na uvedené profesorka slovenského jazyka Vesna Kamáňová.
Martin Švec absolvoval základnú školu v Selenči a gymnázium v Báčskom Petrovci. V oboch školách vyučovanie mal po slovensky. Dúfa, že v októbri sa zapíše do tretieho ročníka na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, kde študuje sociológiu v srbčine. Vraví, že adaptovať sa na akademickú úroveň znalosti nematerinského jazyka nebolo pre neho ťažké.
„Študoval som sociológiu aj na Slovensku, kde je ich literatúra často v českom jazyku, takže sa stávalo, že som čítal srbské/chorvátske knihy, časopisy, stránky na Wikipédii a iné zdroje“, hovorí nám tento študent.‘
Švec nepatrí do všeobecnej štatistiky mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, kde aj zostávajú, pretože sa on predsa vrátil. Ľudí, ktorí si kupujú jednosmerné lístky pribúda, a tak žiacke lavice zostávajú prázdne – ako poznamenala Vesna Kamáňová, profesorka slovenského jazyka na Základnej škole 15. októbra v Pivnici .
„Počet žiakov na školách s vyučovacím jazykom slovenským, ale aj na iných školách, má klesajúcu tendenciu vzhľadom na to, že v dedinských prostrediach dochádza k negatívnemu prirodzenému prírastku, čoraz častejšie dochádza k migrácii obyvateľstva a iné“, vysvetľuje táto učiteľka.
Minuloročné sčítanie obyvateľstva ukazuje na pokles počtu príslušníkov slovenskej menšiny oproti predchádzajúcemu o pätinu. Tento trend je výrazne drastickejší pri porovnaní počtov žiakov základných škôl, upozorňuje koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) Svetlana Zolňanová .
„Pred desiatimi rokmi bolo v slovenských triedach základných škôl asi 3.400 žiakov, teraz ich je asi 2.400“, hovorí.
Tiež dodáva, že výrazne nižší je trend nezapisovania žiakov zo zmiešaných manželstiev či žiakov slovenskej národnosti do slovenských tried. Stáva sa to sporadicky. Hlavným dôvodom je odliv obyvateľstva.
„Veľa mladých ľudí odchádza študovať a pracovať primárne na Slovensko, ale aj do iných krajín Európskej únie. Podľa sčítania sú tu dokonca uvedení ako občania Srbska, ale žiaľ, ich deti už nie sú žiakmi našich škôl“, hovorí Zolňanová.
Dodáva, že ekonomická otázka bola vždy hlavným dôvodom odchodu ľudí do zahraničia, ale to predtým deti zostávali v Srbsku, kde chodili do škôl. Teraz sa odchádza navždy.
@storytellerrs 📲Pratite nas i pročitajte više o ovoj temi već danas na portalu storyteller.rs 📖👩🏻🏫 #fyp #fypシ #foryoupage #viral #škola #vojvodina #srbija #srbijatiktok #balkantiktok #slovaci #nastava #letovecjegotovo ♬ All the Fun We Had Together – Official Sound Studio
„Roky som pracovala na základnej škole, kde sme mali prípady, že veľa rodičov odišlo za prácou do Talianska, ale deti zostávali u starých rodičov. Pokiaľ ide o nový trend, kedy rodičia odchádzajú za prácou na Slovensko, žiaľ, rodiny odchádzajú a svoje pozemky predávajú. Na návrat domov nie je ani pomyslenie“, hovorí Zolňanová.
Kombinované triedy ako riešenie
NRSNM dáva svoje stanovisko k otvoreniu triedy s menej ako 15 žiakmi. O toto stanovisko požiadala viac ako polovica škôl, kde sa vyučuje v slovenskom jazyku, hovorí nám koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM.
„Čo je prekvapujúce, a povedzme, že základná škola v Selenči, ktorá nikdy nemala takýto malý počet žiakov, sa na nás tentokrát obrátila s prosbou o stanovisko. Požiadavky o stanovisko na prípravnú predškolskú skupinu zaslala aj škola v Pivnici, kde predškolské zariadenie v rámci školy tiež funguje. V tejto skupine je len 11 žiakov, a očakávame, že budúci rok bude veľmi malo aj prvákov,“ hovorí Zolňanová.
Dodáva, že malý počet žiakov je zapísaný aj do slovenskej triedy kovačického gymnázia, celkovo 9. Hovorí, že v predchádzajúcich rokoch taký malý počet žiakov nebol evidovaný, a slovenských žiakov v Kovačici minulý a predminulý školský rok výrazne klesol. Jedine v slovenskom oddelení strednej Lekárskej školy 7. apríla v Novom Sade si počet žiakov zachováva kontinuitu.
Problém malých menšinových tried sa do toho roku riešil skombinovaním tried v nižších ročníkoch, kde sa paralelne vyučovali dva ročníky súčasne – po slovensky. Prechod do piateho ročníka znamenal aj zmiešanie sa s väčšinovou triednou, a po slovensky sa vyučoval len materinský jazyk. Tento typ organizácie zákon nepozná, preto sa od toho roku budú triedy vyšších ročníkov kombinovať tak, že by vyučovanie bolo celé v slovenskom jazyku, čo sa stane na Základnej škole Bratov Novakovcov v Silbaši, vysvetľuje Zolňanová.
„V nižších ročníkoch boli dve spojené triedy a od piateho ročníka sa žiaci spájali s triedami s vyučovacím jazykom srbským, a jediný predmet, ktorý mali po slovensky, bol materinský jazyk. Inšpekcia však voči tomu vzniesla námietky pre tri školy – v Laliti, Suseku a Silbaši,“ hovorí koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM.
V jednej učebni jeden učiteľ a dve generácie, teda dva učebné programy. Hodina je rozdelená na dve časti, kedy sa učiteľ venuje jednej triede a potom druhej. Výhodou je, že triedy sú malé, takže učiteľ fyzicky zvládne prácu s každým, uvádza Zolňanová.
„Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja už roky dáva príplatky k platu učiteľom, ktorí pracujú v spojených triedach, pretože sa ten učiteľ pre jednu školskú hodinu pripráva dvojmo. Je viac povinností, viac práce, takže taký učiteľ je aj viac platený,“ hovorí.
Niet ani profesorov
Martin Švec bol jedným zo štipendistov NRSNM v predchádzajúcom akademickom roku. Dostal štipendium v nádeji, že ostane v štáte, a zaplní prázdne miesto na trhu práce, pretože slovenským triedam, okrem žiakov, chýbajú aj učitelia (profesori). Svetlana Zolňanová hovorí, že takáto investícia sa oplatí.
„Deficitný personál sú väčšinou profesori nemeckého jazyka, matematiky a fyziky. NRSNM udeľuje približne 10 vysokoškolských štipendií. A robíme to už roky. Analýzou sme dospeli k záveru, že 60 až 70 percent študentov, ktorých sme finančne podporovali, sa nám podarilo zamestnať v našich inštitúciách. Je to projekt, ktorý je pre našu NRSNM udržateľný a ziskový,“ hovorí táto koordinátorka.
Slovenčina s prvkami národnej kultúry
Menšinové vzdelávanie sa realizuje v troch modeloch. Ak má trieda viac ako 15 žiakov, alebo ak príslušné ministerstvo schváli vytvorenie menších tried, pracovným jazykom všetkých predmetov je jazyk menšiny, ale so záväznou srbčinou, ako jazykom nematerinským. Dvojjazyčné vzdelávanie – v srbskom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny – sa uskutočňuje len v jednej základnej škole s bulharskou menšinou. Ak má trieda menej ako 15 žiakov, a nemá na to súhlas ministerstva, vyučovanie prebieha vo väčšinovom jazyku (po srbsky) s voliteľným predmetom – materinský jazyk s prvkami národnej kultúry.
Profesorka slovenčiny Vesna Kamáňová podotýka, že vyučovanie slovenského jazyka ako materinského a vyučovanie slovenčiny ako voliteľného predmetu sa v mnohom líšia. Predovšetkým počtom hodín a rozsahom učiva. Slovenský jazyk ako materinský jazyk zahŕňa vyučovanie gramatiky, jazykovej kultúry a literatúry v oveľa širšom rozsahu, než vyučovanie voliteľného predmetu.
„Na deti sú kladené vyššie nároky vzhľadom na to, že ide o povinný predmet, ktorý deti absolvujú pri záverečnej skúške na základnej škole. Pri vyučovaní slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je cieľom dosiahnuť takú úroveň rozvoja komunikačných zručností, aby žiak vedel samostatne aplikovať nadobudnuté vedomosti v každodennej komunikácii,“ hovorí táto učiteľka.
Dodáva, že v predmete materinský jazyk s prvkami národnej kultúry sa kladie dôraz na pestovanie národnostnej identity, rozvíja sa etnická sebaúcta, a žiaci spoznávajú prvky tradícií, kultúry a zvykov slovenského národa. Hovorí, že vyučovanie sa realizuje hrou, scénickým vystúpením, hraním pridelených rolí, skupinovou prácou – a deťom je atraktívne takéto netradičné získavanie vedomostí.
„Môžem si pochváliť záujem a chuť učiť sa slovenský jazyk u detí, ktoré nemajú slovenský pôvod, hoci je ich stále málo. Je to veľmi chvályhodné, až žiaduce pre multietnické prostredie, akým je to naše, pretože to prispieva k prehlbovaniu vzájomného rešpektu a tolerancie,“ podotýka Kamáňová.
Stojí za zmienku, že počet žiakov, ktorí sa učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, závisí od rôznych faktorov. Predovšetkým z presvedčenia samotných rodičov, kapacity školy, zo spôsobu samotnej prezentácie predmetu, a častokrát rodičia o tomto predmete nemajú dostatok informácií, alebo majú nesprávne informácie.
„Vzdelávací systém nedostatočne načúva potrebám a dôležitosti tohto predmetu, je veľmi často marginalizovaný, čo následne vplýva na samotných rodičov, ktorí sťažujú rozhodovanie o zápise detí na vyučovanie slovenčiny ako voliteľného predmetu,“ dodáva Kamáňová.
Vzdelávanie v materinskom jazyku nielenže prispieva k zachovaniu slovenskej kultúrnej identity, ale od neho aj priamo závisí, konštatuje. Jazyk je najväčším ochrancom národnej a kultúrnej identity.
„Hoci k zachovaniu identity prispieva aj kultúra, tradícia, folklór, obyčaje, náboženstvo – niťou, ktorá všetky tieto prvky spája, je stále jazyk. Ak sa jazyk zabudne, tá niť sa trhá. Zachovanie národnostnej identity teda závisí aj od vzdelávania v materčine,“ zdôrazňuje táto učiteľka.
Dodáva, že keďže právo na vzdelanie je garantovaným právom všetkých občanov, vzdelanie v materinskom jazyku predstavuje rovnakú šancu pre všetkých. Deti mladšieho veku sa oveľa ľahšie učia v jazyku, ktorým hovoria v rámci svojej rodiny, majú menšie ťažkosti so zvládnutím látky a porozumením obsahu vyučovania, ľahšie sa vynachádzajú v mori nových informácií a prejavujú vyššiu úroveň úspechu.
„Intelektuálny prínos učenia sa v materčine je nespochybniteľný – pre rozvoj kognitívnych funkcií mozgu, mentálnych procesov, ktoré umožňujú plánovanie, sústredenie, udržiavanie pracovnej pamäte, ale aj úspešné vykonávanie viacerých rôznych vecí súčasne – vzhľadom na to, že dvojjazyčnosť, teda bilingvizmus, je v našom prostredí charakteristická pre väčšinu obyvateľstva,“ hovorí Kamáňová.
Pridaj komentár & Dodaj komentar