Apiterapia nie je objav modernej doby, lež ju poznáme od pradávna, možno sme ju poznali pod iným názvom. “Apiterapiu možno stručne definovať ako použitie včelích produktov v službách zdravia. Jej výhody sú rozmanité pre ľudské zdravie. Je známe, že napríklad propolis pomáha pri liečbe takmer 40 rôznych chorôb,” vysvetľuje Jozef Gašparovský zo Selenče, ktorý so svojou rodinou rozvíja jedinečný projekt v Srbsku, aj v Európe pod názvom Včelia klinika.
O projekte, ako aj o tom, prečo sa začal zaoberať včelárstvom sme sa s Jozefom porozprávali pre portál Storyteller.
Jožko, ako si sa našiel vo svete včiel, keď ťa mnohí z nás poznajú ako manažéra v jednom veľkom podniku v Selenči?
“Včelárstvom som sa začal zaoberať pred dvadsiatimi rokmi, znamená ešte v období, keď som bol zamestnaný ako manažér. Manažérska profesia sama o sebe orientovaná je tak, že človek, ktorý sa nachádza v tom svete nemôže rozmýšľať o slobode v zmysle, že môže robiť čo chce a kedy chce. Život manažéra plný je stáleho napätia a stresu, bez pracovného času a manažér musí stále byť dostupný obchodným partnerom, zamestnaným, nadriadeným a tomu podobné. Z jednej strany aj spôsob života manažéra vplýval na to, aby som sa začal baviť včelárstvom.”
Čo je Včelia klinika, ako vznikla, prečo, kde sa nachádza?
“Včelia klinika je výsledkom aktivít celej rodiny a môžem povedať, že sme prežili v spolužití so včelami hlavne preto, že zapadáme do prírodných zákonov. Prispela k tomu aj skutočnosť, že sme veľmi aktívni v oblasti podpory ekologickej výroby. Poznatky z apiterapie sme získali z vlastnej práce a skúseností, ako aj návštev včelárov, kurzov, školení a škôl u nás aj na Ukrajine, o ktorých máme platné certifikáty. Na základe vlastných skúseností, ktoré vznikli v spolužití so včelami, pri pobyte v ich blízkosti a pri používaní ich produktov, sme si všimli, že sa cítime lepšie, že sme znížili používanie liekov súčasnej farmakológie. Navštívili sme aj včelárov na Ukrajine, na Slovensku, v Slovinsku, pozreli sme si, čo robia a tak sme na základe všetkého uvedeného spustili náš projekt, ktorý sme nazvali Včelia klinika.
Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Dunaja neďaleko Báčskeho Nového Sela, medzi známym poľovným revírom Karađorđevo a dunajským poľovným revírom Plavna. V bezprostrednej blízkosti je veľa lesov, močiarov, kanálov, pasienkov atď.
Vidiecky zdravotný turizmus, ktorý ponúka Včelia klinika, je symbiózou apitálnej a fyto-turistiky. Je to forma cestovného ruchu, ktorá je spojená s včelárstvom ako s tradičným povolaním, s ekologickými, potravinovými a liečivými včelími produktmi, ako aj s rôznymi rastlinnými druhmi, medom a aromatickými rastlinami.
Tento typ ponuky návštevníkom prispieva k zlepšeniu ich zdravia a zvyšovaniu povedomia o dôležitosti používania prírodných produktov s cieľom zlepšiť kvalitu ľudského života pri zachovaní prírodných zdrojov a prispieva k všeobecnému prospechu komunity ľudí, zvierat, rastlín, hmyzu – biodiverzite. Existujú aj ďalšie výhody, ktoré prináša veľká blízkosť Dunaja, jeho brehov, prechádzky, cyklistika, člnkovanie, poľovníctvo, rybolov a ďalšie aktivity.
Včelia klinika ponúka možnosť školenia nových včelárov, aby sa záujemcovia mohli uchádzať, získať vlastné úle, učiť sa včelárstvu a zbierať „plody svojej práce“, teda všetky včelie produkty z ich úľov, so znalosťami, ktoré získali, aby si ich mohli odniesť domov. Aspoň raz ročne organizujeme okrúhly stôl o apiterapii a iných včelárskych akciách. Prehliadky kultúrnych a historických pamiatok sú hosťom veľmi prístupné: stredoveká pevnosť ako aj františkánsky kláštor v Báči, kláštor v Bođanoch a všetko ostatné z ponuky Turistickej organizácie v Báči, s ktorou úzko spolupracujeme.”
Čo je apiterapia – aké je jej miesto a miesto podobných “kliník” v terapeutických metódach?
“Apiterapia je metóda tradičnej medicíny (okrem fytoterapie, akupunktúry, tradičnej domácej medicíny a ďalších), ktorá sa zaoberá prevenciou a liečením včelími produktami (med, peľ, perga-včelí chlieb, včelí vosk, včelí jed, materská kašička a propolis), prípravkami na ich základe: funkčné medy a pobyt v energetickom poli včiel (aure) a inhalácia včelou mikroklímou alebo vzduchom z úľa. Apiterapiu možno stručne definovať ako použitie včelích produktov v službách zdravia. Jej výhody sú rozmanité pre ľudské zdravie. Je známe, že napríklad propolis pomáha pri liečbe takmer 40 rôznych chorôb.”
Ako funguje Klinka: prídem a poviem “prišla som na apiterapiu” – alebo ako? Kto ma bude mať na starosti, aby ma včely nepohrýzli? 🙂
“Všeobecne platí, že apiterapiu môže používať ktorákoľvek osoba bez ohľadu na vek a bez ohľadu na to, či je zdravá alebo chorá. Včelie produkty spravidla nikoho neohrozia, s výnimkou niektorých sporadických prípadov: napríklad ľudia alergickí na včelí jed nemôžu používať liečbu včelím jedom atď. Vo „Včelej klinike“ používame dva druhy tzv. api komôr, ktoré sú vyrobené z dreva.
Prvým typom je api-komora, ktorý je vyvinutý na Ukrajine a ktorý umožňuje ležanie na úľoch, t.j. v energetickom poli včiel (aure), počas ktorého človek, okrem pobytu v aure dýcha vzduch, ktorý vstupuje do priestoru z úľov. Pri tdjto príležitosti sa energetické pole človeka očistí od vrstiev negatívnej energie, odstránia sa energetické blokády a obmedzenia, ktoré sú pôvodcami chorôb.
Touto terapiou sa dosahujú:
- Fyzické účinky: zmierňuje sa únavu, zlepšuje sa spánok, harmonizuje a zlepšuje sa činnosť mozgu, zlepšuje koncentráciu a fyzickú energiu, zmierňuje bolesti chrbta, artritídu a migrény, obnovuje biopole alebo auru.
- Psychologické vplyvy: pomáha proti depresii, pomáha zbaviť sa obáv, posilňuje túžbu po živote, zlepšuje tvorivosť, prehlbuje meditáciu…
- Liečebné účinky: posilňuje imunitu, znižuje produkciu stresových hormónov a zvyšuje produkciu hormónov šťastia, zlepšuje fyzickú zdatnosť, znižuje arteriálny tlak, normalizuje srdcovú frekvenciu …
Druhým typom api-komory je drevený dom, v ktorom sú úle so zabudovanými prípojkami s ventilátorom a maskami, ktoré sa používajú na inhaláciu. Tieto komory boli vyvinuté v Nemecku a v posledných niekoľkých rokoch sú vyvinuté v Slovinsku.
Najväčším výsledkom terapií dosiahnutých v týchto komorách sú terapie pri liečbe alergií, bronchitídy a bronchiálnej astmy u detí a dospelých. Okrem spomenutých chorôb sa dosahujú pozoruhodné výsledky pri liečbe rôznych chorôb nosovej a ústnej dutiny, prínosových dutín, mandlí, hrtana. Cez krvný obeh, s ktorým prichádza vzduch z úľa do styku v pľúcach, má priaznivý vplyv na celý organizmus.
Musím spomenúť, že vo Včelej klinike sa hygiene a dezinfekcii venuje mimoriadna pozornosť. Dotyk s včelami je znemožnený. Jestvuje i terapia včelím jedom, pri ktorej, samozrejme, musí prísť k uštipnutiu zo strany včiel, lebo to je jediná možnosť, aby sa včelí jed dostal do organizmu a na liečenie rôznych chorôb.”
Vašu Klinku už “poznajú” aj rôzne odmeny a ocenenia. S akými sa pýšite?
“Získanie každého významného uznania nás veľmi potešilo v tom zmysle, že sme si uvedomili, že si našu prácu, naše nápady a ich realizáciu niekto všimol, a došlo k pozitívnej reakcii na ocenenie našich aktivít. Máme za sebou mnohé uznania: Pohár Medzinárodného veľtrhu v Novom Sade pre najlepšie gazdovstvo v oblasti agrobiznisu; taktiež i Zlatú medailu pre rozvoj zdravotného turizmu Vidieka; Brand Báčky, zlaté a strieborné medaile na rôznych hodnoteniach medov v Srbsku, Chorvátsku a Bosne a Hercegovine…
Najlepšie uznania sú asi tie, keď sa nám hlásia naši návštevníci s ozvenami, že sa lepšie cítia a prichádzaju znova a odporúčaju Včeliu kliniku aj svojim príbuzným i známym.”
Je Včelia klinika udržateľný biznis a eko model? Predpokladám, že v tomto kontexte sa dá hovoriť aj o istomsi novom prístupe k životnému prostrediu, k prírode a k darom, ktoré nám príroda dáva – možno v tomto kontexte môžeme hovoriť o tom, že sa rodí nová eko civilizácia?
“Vidiecky zdravotný cestovný ruch považujem za oblasť činnosti, ktorou nie je len podnikanie, ale je to činnosť, ktorá ovplyvňuje všeobecné zdravie ľudí, možný únik ľudí z veľkých mestských oblastí do vidieckych oblastí, možnosť vzdelávania, najmä detí, o harmónii prírody, spolužitie ľudí, zvierat, rastlín a hmyzu (včiel) – biodiverzita.
Táto realita nám dokazuje, že sme „neprestrelili” tému s realizáciou projektu Včelia klinika.
Ešte sme v začiatočnej fáze aktivít a začali sme v čase, keď nemôžeme merať finančnú udržateľnosť, ale ak do úvahy výpočtu udržateľnosti zoberieme prvú vetu tejto odpovede, tak je táto aktivita istotne udržateľná.”
Čo všetko máte v ponuke?
“Návštevníci majú k dispozícii včelie produkty v surovej (prírodnej) forme: rôzne druhy medu z tohto regiónu, polyforný peľ, pergu, propolis v surovej forme, včelí jed (liečenie včelím bodnutím) a včelí vosk. Návštevníkom ponúkame aj rôzne funkčné medy ako napr. materská kašička v mede, propolisové kvapky v alkoholickom a nealkoholickom roztoku, med na posilnenie imunity, med na vykašlávanie, imuno med, medovinu, atď.
Ďalej ponúkame med v kombinácii s prírodne sušeným ovocím (nie kandizovaným), ktoré vyrábame podľa ekologických princípov, ako aj rôzne balzamy a krémy na báze včelích produktov a ekologicky vypestovaných (zhromaždených) liečivých bylín. Terapie včelími produktmi, to znamená zahrnutie včiel a včelích produktov do liečby ľudí, existujú už tisíce rokov, takže nejde o nič nové ani módne. Dnes sú zverejnené nové vedecké dôkazy, ktoré naznačujú, že rôzne včelie produkty podporujú hojenie, zlepšujú krvný obeh, znížujú rôzne zápaly a stimulujú imunitnú reakciu tela na rôzne útoky.”
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Vladimíra Dorčová Valtnerová
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Pridaj komentár & Dodaj komentar