Aj podnikateľky si prajú byť matkami. Prečo nemajú rovnaké práva?

Po ôsmych rokoch práce, zdokonaľovania sa, oddanosti rozvoju podnikania a získavania stálych klientov a klientok, musela Svetlana Bošnjaković dočasne zatvoriť svoj kozmetický salón. O pár mesiacov sa stane mamičkou. Kvôli rizikovému tehotenstvu toho času je práceneschopná (PN), a keďže je jedinou zamestnankyňou v salóne, nikto nemohol namiesto nej pokračovať v práci, takže dočasné pozastavenie podnikateľskej činnosti bolo – ako aj pre mnohé podnikateľky v podobnej situácii – jednou a tou najlepšou možnosťou.

„Ešte predtým, než som otehotnela, dozvedala som sa, aké mám práva ako podnikateľka, aby som narýchlo pochopila, že ich nemám rovnaké, ako ženy, ktoré majú svojho zamestnávateľa“ – hovorí Svetlana Bošnjaković.

Vypočujte si REFLEKTOR, podcast Storyteller-a v srbčine, v ktorom každú druhú stredu hovoríme o lokálnom podnikaní a dobrých podnikateľských nápadoch.

Ak je podnikateľka na materskej dovolenke, podmienkou na to, aby mohla poberať – rovnako ako ostatné zamestnané ženy – plnú náhradu je, že natrvalo ukončí svoju podnikateľskú činnosť alebo ju dočasne preruší. Svetlana hovorí, že si nie je istá výškou finančnej úhrady, pretože hoci je už niekoľko mesiacov PN, výplatu ešte nedostala.

„Hovoria, že sa čaká niekoľko mesiacov, takže nič neviem“ – hovorí Svetlana, a dodáva, že podnikateľky majú pri odchode na materskú dovolenku ešte jednu možnosť: ich firma môže ďalej fungovať.

Tak, že podnikateľky dostávajú polovičnú úhradu a zároveň majú povinnosť zamestnať konateľa (náhradného vedúceho), ktorý prevezme podnikateľskú činnosť, resp. živnosť. V takom prípade mu musia vyplácať mzdu, pravidelne odvádzať dane a odvody – ako za konateľa, tak aj za seba.

Splniť to – presvedčená je Svetlana – je pre podnikateľky, ktoré sú jediné zamestnankyne vo svojej firme, úplne nemožné. Uvedomuje si, že aj toto dočasné zatvorenie salónu bude mať následky na jej budúcu činnosť.

„Klienti si hneď nájdu iný kozmetický salón, lebo nájsť si ho nie je ťažké. Keď začnem pracovať, niektorí klienti sa síce vrátia, ale veľa z nich nie, takže môžem začať odznova s hľadaním nových klientov. A to bude raz ťažké, pretože na mňa doma budú čakať dve bábätká a otázkou je aj to, ako dlho budem môcť počas dňa pracovať“ – zamýšľa sa Svetlana.

Výber medzi podnikaním a materstvom

Paralelne s rozvojom vlastného podnikania pokračoval aj Svetlanin boj o potomstvo. Má za sebou sedem mimotelových oplodnení a hovorí, že po každom bola PN – a podľa zákona, úhrady počas prvého mesiaca PN-ky znáša sama podnikateľka. Vzhľadom na existujúcu diskrimináciu v právach, podľa slov Svetlany, nie je pre ženy ľahké nájsť rovnováhu medzi podnikaním a materstvom.

„Je to ťažké, keď niečo tvoríš roky a musíš s tým prestať. Lámeš sa, akým spôsobom prestať, lebo zostaneš bez klientov. Potom sa snažíš čo najskôr vrátiť, no stále chceš byť aj matkou. Sme v nezávideniahodnej situácii“ – uzatvára Svetlana Bošnjaković.

Po pôrode a odchode na materskú dovolenku podnikateľky opäť nemajú rovnaké práva ako ostatné pracujúce ženy. Dostávajú približne o 30% nižšiu úhradu a neplatia sa im odvody na dôchodok.

Zväz zamestnávateľov Vojvodiny (srb. Unija poslodavaca Vojvodine – UPV) už roky poukazuje na nerovnaké postavenie podnikateliek. Riaditeľka UPV Miljana Stojšić Stojanovska pripomína, že vlani boli prijaté novely Zákona o finančnej podpore rodín s deťmi (srb. Zakon o finansijskoj podršci porodica sa decom), takže podnikateľky majú právo odísť na materskú dovolenku na dva roky pri narodení tretieho a každého ďalšieho dieťaťa. Taktiež, keď dieťa dovŕši tri mesiace a podnikateľka sa rozhodne vrátiť do práce, partner – teda otec – má nárok využiť tento typ dovolenky.

„Pre veľmi malý počet podnikateliek sa nám podarilo dosiahnuť určitý pokrok. To však nestačí. Boli prijaté dva-tri body, no zatiaľ nie sú doriešené základné požiadavky, ktorými sú spravodlivé odškodnenie a platenie odvodov počas materskej dovolenky, ako aj úprava tehotenskej PN-ky“ – hovorí Miljana Stojšić Stojanovska.

Väčšina podnikateliek v Srbsku sú majiteľkami malých a menších podnikov. Táto diskriminácia v právach sa najviac dotýka tých, ktoré sú aj jediné zamestnankyne, pretože pre nich materstvo nevyhnutne znamená dočasné alebo trvalé zatvorenie firmy.

Tiež stoja pred dilemou: predĺžiť si materstvo alebo nevstúpiť do podnikania vôbec.

„Dnes sú mladé ženy oveľa racionálnejšie, vedia, čo je biznis plán, všetko si dajú na papier. Samozrejme, pozerajú sa aj na svoj súkromný život, ale keď sa pozrú na všetky fakty, verím, že si povedia: vidím tu veľa problémov, počkám ešte s podnikaním alebo s materstvom“ – prezrádza realitu riaditeľka Zväzu zamestnávateľov Vojvodiny.

A pre ženy, ktoré si prajú oboje, je dôležité, aby si nemuseli vyberať. Preto otázka rovnakých práv pre podnikateľky, keď sa rozhodnú stať sa matkami, musí byť aj naďalej témou a jej dôležitosť musí – podľa Miljany Stojšićovej Stojanovskej – chápať celá spoločnosť.

Predsudky súvisiace s podnikaním, ako aj stále prítomné tradičné chápanie úlohy a postavenia žien, tento boj spomaľujú, a kvôli tomu jeho ukončenie bude trvať ešte istý čas.

„Myslím si, že náš patriarchálny spôsob uvažovania o tejto problematike sa mení, a že je to vďaka mladým generáciám, ktoré už majú iné vzťahy v komunite, rodine a medzi pohlaviami“ – uzatvára Miljana Stojšić Stojanovska.