Keď hovoríme o etnológii, prvá vec, ktorá nám padne na um je ľudový odev, tance, piesne, no etnológia je v kontexte tradičnej kultúry a folklóru omnoho viac. Úloha etnológa korení vo výskume, v skúmaní a šírení poznatkov o hmotnom a nehmotnom dedičstve ľudstva. Ich práca okrem toho môže byť zameraná aj na pedagogiku, môžu sa uplatniť ako osvetoví, mediálni pracovníci, kurátori v múzeách, projektoví manažéri. K tomuto všetkému etnologička Anna Medveďová, pôvodom z Báčskeho Petrovca, teraz Bratislavčanka, má veľmi blízko.
V súčasnosti pracuje vo Fonde na podporu umenia (FPU) v Bratislave a hovorí, že kľúčom jej doterajších etnologických výskumov je neustála komunikácia a obetovanie času, pretože etnológia ako veda je veľmi komplexná a sama si to vyžaduje. Jej zamestnanie má priamy styk s jej povolaním, pretože vo FPU je referentkou v oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti. Hoci je teraz na Slovensku, cesta ju často zavedie späť domov a neustále do určitej miery spolupracuje s ľuďmi, ale aj inštitúciami v Srbsku.
Vyštudovali ste etnológiu v Nitre a po ukončení štúdií ste nezostali ste na Slovensku, ale ste sa vrátili do Srbska. Mali ste príležitosť uplatniť sa v svojom odbore?
Anna Medveďová: „Pracovala som v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Malo to styčné body, lebo moja práca bola zameraná na koordináciu Výboru pre kultúru, vo vtedajších komisiách, ktorý už teraz žiaľ nefunguje akoby mal. Vtedy jej činnosť prinášala výsledky a odrážalo sa to najviac možno na festivaloch, kde boli nastavené pravidlá prebiehania a hodnotenia s cieľom zvýšenia kvality samotných festivalov. Ako stážistka na tomto pracovnom mieste som častokrát bola nápomocnou rukou pri organizácii mnohých podujatí, sledovala som všetky zasadnutia Výboru pre kultúru, zostavovala zápisnice, urobila databázu slovenských kultúrno-spoločenských ustanovizní v Srbsku a neustále komunikovala s ich predstaviteľmi. V tom období na podnet Miliny Sklabinskej, vtedy predsedníčky hudobnej komisie a jej členov hudobných odborníkov vznikla aj Konferencia muzikológov a hudobníkov vo Vojvodine, ktorá aj naďalej zotrváva. Keď ide práve o túto konferenciu bola som aj spoluorganizátorkou hneď v začiatkoch, ale aj účastníčkou a aj teraz, keď je téma konferencie adekvátna k mojím skúsenostiam, snažím sa na jej aktívne zúčastniť.“
Anna Medveďová bola aj súčasťou hudobno-folklórnych festivalov, predovšetkým Detský folklórny festival Zlatá Brána v Kysáči sledovala a hodnotila trinásťkrát, čo je už celkom dlhá genéza a neváhala, keď ju ako mladú absolventku naň pozvala po prvýkrát vtedajšia riaditeľka Kultúrno-informačného strediska Kysáč Anna Chrťanová Leskovac. Mieni, že festival má dodnes dobrú a reprezentačnú úroveň, keď ide o celomenšinové festivaly Slovákov v zahraničí. Veľmi dôležitú úlohu, podľa Anny, zohráva aj pozitívna kritika, ktorá festival posúvala každým rokom kvalitatívne vyššie.
Profesionálnu kariéru ste úspešne naštartovali vo Vojvodine, no predsa ste sa rozhodli odísť do zahraničia. Čo bola príčina vášho odchodu zo Srbska?
Anna Medveďová: „Dôvod prečo som odišla je rovnaký, ako aj teraz u väčšine mladých, sociálno-ekonomický. Vtedy som zo Srbska odišla pracovať do Čiech, čo bolo pre mňa nové a celkom iné. Stretla som sa tam s fungovaním európskych sociálnych fondov a pracovala som v Úrade práce v Hradci Králové. Mala som na starosti projekt, ktorým sa riešila nezamestnanosť ľudí so zdravotným postihnutím, čiže hľadali sme im prácu a robili rekvalifikačné kurzy a snažili sa ich zaradiť do pracovného života. Bola to síce sociálna sféra, v ktorej som sa uplatnila a dalo mi to veľmi veľa skúseností v praxi, ako pomáhať ľuďom, ktorí majú určitý si hendikep a zaradiť ich do ako tak normálneho fungovania. Okrem toho stretla som sa s veľmi príjemnými ľuďmi, či už vedúcimi alebo spolupracovníkmi, s ktorými sme si výborne rozumeli. Dokonca s vedúcou, neskôr kamarátkou, ktorá spievala a dodnes spieva v zbore sme sa zúčastnili aj na festivale Bohémia cantát v Liberci a to bol naozaj obrovský zážitok pre mňa, kde vám dirigujú svetovo známi dirigenti a pritom fantastickí a príjemní ľudia z mnohých hudobných žánrov ako je napr. Jurij Galatenko.“
Takže táto práca bola akoby vzpruhou, aby ste sa s zoznámili so spôsobom fungovania európskych fondov. Na aký spôsob vám to pomohlo v ďalšej činnosti?
Anna Medveďová: „Otvorili sa mi ďalšie dvere a to do Agentúry ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie (ASFEU), kde som tri roky pracovala ako projektová manažérka v oblasti školstva na Slovensku. Neskôr sa mi vyskytla možnosť pracovať na národných digitalizačných projektoch v oblasti kultúry v Národnom osvetovom centre na oddelení projektov a digitalizácie kultúrneho dedičstva, kde som sa vrátila akoby do svojej domény. Robila sa tu digitalizácia na úrovni národných projektov. Všetky národné inštitúcie v oblasti kultúry, ktoré digitalizovali kultúrne objekty, ako sú Národná knižnica, Múzeum SNP v Bánskej Bystrici, Národná galéria, Centrum pre tradičnú kultúru pri Sľuk-u boli zapojené a my sme to centrálne zastrešovali. Počas pôsobenia na tomto oddelení v NOC som viedla aj Expertnú skupinu pre nehmotné kultúrne dedičstvo a tradičnú kultúru, ktorá mala za úlohu vypracovať podklady na digitalizáciu určitých si kultúrnych objektov, ktorá bola menovaná a delegovaná ministrom kultúry SR. Odtiaľ som sa dostala do Fondu na podporu umenia, kde dodnes pracujem ako referentka pre tradičnú kultúru a kultúrno-osvetovú činnosť, ktorého väčšina pozná a eviduje ako skratku FPU, ktorá je na mnohých plagátoch, prezentáciách, bilbordoch.“
Na aký spôsob a komu môže FPU poskytnúť pomoc a ako ste sa vy tu uplatnili?
Anna Medveďová: „Fond poskytuje finančné prostriedky najmä na tvorbu, šírenie a prezentáciu umeleckých diel, podporu medzinárodnej spolupráce, na vzdelávacie programy v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, na štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo či výskumne podieľajú na rozvoji umenia a kultúry na Slovensku. Pracujem v oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti. Štruktúra podpornej činnosti FPU je striktne rozdelená a každým rokom trochu upravená a ja mám vo svojej agende odbornú, výskumnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti, kam patrí inventarizácia, dokumentácia a šírenie informácii o tradičnej kultúre, výskum a odborná reflexia, publikačná a prekladateľská činnosť a odborné vzdelávacie aktivity, ale aj podprogram pre postupové súťaže a prehliadky záujmovej umeleckej činnosti a kultúrno osvetové aktivity pre zriaďované a nezriaďované organizácie a dotácie na medzinárodné mobility a prezentácie v tejto oblasti.“
Keď hovoríme o projektoch, pracujete aj na svojich?
Anna Medveďová: „Pracujem na niekoľkých projektoch mimo svojej pracovnej činnosti. Moja činnosť je zameraná najviac na výskumy v oblasti tradičnej kultúry najmä hudobného folklóru, kde spolupracujem s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Spolupracujeme zhruba štyri roky, kedy sme začali robiť výskum hudobnej kultúry v Pivnici, ktorý už niekoľko rokov prebieha. Základom je dlhodobý kvalitatívny a kvantitatívny terénny výskum. V teréne sa nám podarilo zaznamenať veľký počet piesní, je ich aj cez 500. Materiály sme okrem terénu získali z rádia, z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, nahrávky, ktoré sme mali od Valentína Grňu. Digitalizovali sme magnetofónové pásy, ktorým disponoval SKUS V Pivnickom poli.
V teréne sa nám tiež podarilo vyzbierať veľké množstvo slovenských ľudových piesní ako i niektoré tance, ktoré sme zaznamenali audiovizuálne, taktiež aj rozhovory s hudobníkmi, spevákmi, respondentmi, čoho výsledkom komplexného výskumu by malo byť vydanie hudobnej monografie o tejto obci.
Zatiaľ sme zameraní primárne na hudobný folklór. Vyžaduje si toto aj podrobný sled informácií, veľa času, precízneho prepisu textov, notových transkripcií, porovnaní, analýz. Koordinujem a zastrešujem etnologickú stránku a Alžbeta Lukáčová etnomuzikologickú. V tíme máme ešte aj profesionálnu kameramanku. Technicky sme seriózne vybavení, aby tá kvalita bola dôstojná na využitie materiálu ako dokumentačne, tak aj prezentačne.“
Hlavným kľúčom je dôvera, dobrá komunikácia, doplňovanie a overovanie informácií, aby bol výskum urobený čo najprecíznejšie a reprezentatívne, lebo v skutočnosti ide o záchranný výskum kultúrneho dedičstva a čas je tu neúprostným faktorom.
Anna Medveďová
Kedže tento projekt dlhšie prebieha, mala verejnosť príležitosť vidieť vašu doterajšiu činnosť?
Anna Medveďová: „Čiastočné výsledky tohto výskumu boli prezentované na Tanečnom dome v marci roku 2020 v Bratislave v Kultúrnom centre Dunaj, kde manželia Morongovci dali Jankovi Merníkovi a mne možnosť predstaviť a naučiť bratislavskú verejnosť tri tance z Pivnice. V spolupráci s Betkou, ktorá je aj dramaturgičkou aj režisérkou niekoľkých programov, podarilo sa nám prezentovať časť výsledkov nášho spoločného výskumu, ale aj na základe vzniknutých kontaktov zahrnúť do jej autorského programu výsledky výskumu, teda tanec z Pivnice choreografa Janka Merníka, ako aj dvoch sólistov ľudových piesní Annu Berédiovú zo Selenče a Miroslava Hemelu z Báčskeho Petrovca. Program bol zatiaľ kvôli opatreniam prezentovaný online v rámci medzinárodného festivalu Myjava 2021, no máme nádej, že sa uskutoční aj naživo, kedy sa budú môcť zúčastniť aj účinkujúci z Vojvodiny na myjavskom javisku. Tance z Pivnice boli prezentované na konferencii Ľudový tanec ako súčasť systému tradičnej ľudovej kultúry 2019 v Leviciach a na Konferencii muzikológov a hudobných odborníkov v Novom Sade v Srbsku, tiež v roku 2019, oba články vyšli v zborníkoch z konferencií.“
Plánujete pokračovať v tomto smere a urobiť výskum tradičnej kultúry aj v iných slovenských dedinách vo Vojvodine?
Anna Medveďová: „Plánujeme pokračovať vo výskume tradičnej hudobnej kultúry v Pivnici v zmysle zaznamenania ešte toho, čo nám chýba, čo je potrebné doplniť k uceleniu tematiky, lebo sa stále prebieha proces transkripcie textov, nôt, ako aj rozčlenenie bohatého materiálu, ktorý sme nadobudli. Teraz vidíme, kde máme medzery, ktoré by sme rady doplnili a dúfame, že bude situácia priaznivejšia, a že sa nám podarí aj ďalej skúmať a overovať informácie. Veríme, že budeme mať možnosť spolupracovať aj v iných dedinách s odborníkmi, ale aj laikmi, aby by sme túto oblasť rozšírili aj na iné dediny, pokým bude možnosť, priestor a ochota. Keď sa človek tomu komplexne venuje, potrebuje na to čas, ako v teréne, tak aj na post-procesy. Hlavným kľúčom je dôvera, dobrá komunikácia, doplňovanie a overovanie informácií, aby bol výskum urobený čo najprecíznejšie a reprezentatívne, lebo v skutočnosti ide o záchranný výskum kultúrneho dedičstva a čas je tu neúprostným faktorom.“
Na titulnej fotografii je záber z Tanečného domu 2020 v Bratislave, keď Anna Medveďová a Janko Merník mali príležitosť učiť návštevníkov pivnické tance.
Tento text vznikol v rámci projektu “Local Media and Young Journalists Fight against COVID-19 Disinformation“, ktorý podporili The Balkan Trust for Democracy: A project of the German Marchal Fund a USAID, ktorý realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.
Pridaj komentár & Dodaj komentar