Rodená Štiavničanka žije celý svoj život v Banskej Štiavnici. Štiavnica je pre ňu domovom. „Cítim iný vzduch, keď som tu. Inde akoby som mala pocit, že sa dusím. Väčšinou ľudia, ktorí sem prídu, vravia, že ich bolia nohy, lebo Štiavnica je celá z kopca do kopca. Mňa viac bolia lýtka pri chôdzi po rovine,“ vyznáva sa Marcela Pavlová.
Mesto Sládkoviča i Petöfiho
Mesto tisícich striech. Mesto, kde sa kozy pasú pod komínmi. Mesto, kde sa na nohy jašteríc lepil zlatý prach. Medzi Štiavnickými vrchmi ukrýva sa mesto, ktoré v zimných mesiacoch spí. Azda, aby sa s príchodom prvých teplých lúčov pripravilo na záplavu kamier a fotoaparátov. Kto hodí okom na Štiavnicu, pochopí, že terén je predurčený na blúdenie v uličkách. Kde-tu počas prechádzky zláka vás takmer vkročiť na strechu niečieho domu. Terasovitá zástavba vás zaručene dostane do situácií, kedy sa rozprávkové poskakovanie po šindľoch stáva celkom dostupným. Rozum zostáva stáť aj nad kolmými záhradami, kde sa bez pošmyknutia pasie dobytok.
Za jeden deň sa Banská Štiavnica nedá vidieť. To snáď potvrdia všetci, ktorí prešli slávnym stredoslovenským mestom. „Vždy vravím svojím hosťom, že Štiavnica to nie je len trotuár, vyvýšená časť hlavnej cesty, plná kaviarní a reštaurácií. Tu musíte prejsť celé okolie,“ opisuje Marcela.
Turistov v Štiavnici pozná viac ako dobre, lebo ich víta vo vlastnom ubytovacom zariadení. Niekdajší evanjelický učiteľský ústav dnes láka mnohých turistov pod menom Marína. V roku 1881 bol učiteľský ústav pričlenený k voľakedajšiemu evanjelickému lýceu.
V 19. storočí došlo k rozvoju výučby i budovaniu kabinetu prírodovedných zbierok. Na evanjelickom lýceu vznikli i slovenský a maďarský študentský spevokol. Študenti sa venovali výučbe teórie hudby, hry na organ i ďalšie hudobné nástroje a spevu. Vzdelávalo sa v latinskom jazyku a latinskej kázňovej tvorbe. Medzi známych žiakov, ktorí sa zapájali do činnosti lýceálnych literárnych spoločností, patril Andrej Sládkovič, Emil Boleslav Lukáč i Alexander Petöfi.
Jedna zo známych uličiek mesta je Vodárenská, ktorá vedie k rovnomennému tajchu. „Prechádzky Hornou a Dolnou ružovou ulicou sú niečo nádherné. Botanickou ulicou sa dostaneme do Botanickej záhrady. Pešo sa dá prísť až k niekoľkým tajchom,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa Marcela.
Voda z tajchov slúžila ako zdroj energie pre pohon banských čerpadiel, ktoré odčerpávali vodu zatápajúcu banské štôlne a šachty. Banská Štiavnica bola tretím najväčším uhorským mestom. Ľudia tu nájdu dosť pamiatok. Starý zámok, Nový zámok, zrenovovanú Kalváriu či banské múzeum v prírode.
Vodné pólo
Dvíhame telefón a voláme Marcelinej mame, Darine Rigovej. Vraj bude vedieť viac o tom, ako sa kedysi v Štiavnici hrávalo vodné pólo.
„Keď sa prichádzalo na tajch Klinger od mesta, tak po pravej strane bola drevená stavba. Tam bol plavčík. Blízko boli kabínky i schody na pláž. Dodnes vidieť schody do jazera,“ pripomína si Marcelina mama spomienky. „Mali sme tu plaváreň pre deti, 25-metrovú dráhu, a časť, kde sa hrávalo pólo. Bola tu aj kolkáreň a dodnes zostal bufet.“
Ďakujúc, sa po telefóne lúčim. Minútku na to sa zvonenie ozve znova. „Toto všetko sa spája so 60. rokmi,“ dodáva Darina Rigová k vtedajšej mestskej plavárni.
V spleti cudzích jazykov
Štiavnica je hlavne počas sezóny plná turistov. „Najviac ľudí prichádza z Bratislavy. Je tu veľa Maďarov a Poliakov. V súčasnosti sem prichádzajú aj Holanďania, Rusi, Nemci, Ukrajinci,“ prezrádza Marcela a sama sa trochu zadiví pri myšlienke, že všetci turisti už prichádzajú nadšení.
Mnoho ľudí zo zahraničia pricestuje do Bratislavy a nejakým spôsobom sa zrazu ocitnú v Štiavnici. Keď objavia mesto, zostávajú jeho krásou úplne ohúrení. Veľa ľudí sem zavíta cez rôzne projekty, akoby mimochodom. V ich prípade všetci domáci veria, že sa ešte vrátia. „Počula som od viacerých, ako im bolo dobre ležať len tak na deke pri tajchu,“ cituje Marcela turistov.
Štiavničania
Ako ich a aj seba vidí Marcela Pavlová? „Som tu spokojná, žijem teraz v neďalekom Antole, ale pracujem v Štiavnici. Hlavná turistická sezóna je v lete a netreba tajiť, že turizmus je zdrojom financií. Štiavnica je však pekná v každom období. Kocky na cestách síce v zime riadne zamrznú, pohyb po meste je trochu zložitejší, ale pre milovníkov zimy a prírody to nie je prekážka.“
Z pohľadu Marcely by sa v meste nemali budovať obchodné centrá, Štiavnica by totiž mohla stratiť svojho ducha. Naopak, domácim by dobre padlo mať lepšie zdravotnícke a zabezpečenie, nevyhnutné úrady…
V tomto roku je Banská Štiavnica vyhlásená za Mesto kultúry Slovenskej republiky. Dokonca aj kultúra sa snaží otvárať viac domácim, nielen turistom.
V lodičkách radšej nie
Banská Štiavnica je mesto uličiek, z ktorých vraj ani jedna nejde v horizontále, všetky sú len z kopca alebo do kopca. „Pamätám si na svoj prvý deň na tunajšej strednej chemickej škole. Moje nové spolužiačky zo Žarnovice, Žiaru nad Hronom sa vyparádili a prišli v topánkach na vysokých opätkoch. Po vyučovaní raz-dva zistili, že v takých lodičkách nestihnú dobehnúť na autobus. A ak chcú štyri roky prežiť v banskom meste, musia si zadovážiť novú obuv,“ uzatvára svoje rozjímanie o Banskej Štiavnici Marcela Pavlová.
Nech vás však topánky neodradia. Jedno z najkrajších miest Slovenska si určite vašu prítomnosť aspoň na deň-dva zaslúži. Iste sa vám odmení neuveriteľnou plejádou parádnych fotospomienok.
Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Monika Necpálová
Pridaj komentár & Dodaj komentar