Východisková bude maxima realistu Dostojevského, ktorý vyriekol, že umenie zachráni svet! Súdobý filozof Srećko Horvat, zasa, otvárajúc tohtoročný 52. BITEF prízvukoval: “ v čase, keď sa politika zmení na divadlo, z Ameriky po Balkán, úlohou všetkých umelcov je vrátiť politiku do divadla vo forme a v poetike angažovaného divadla, ktoré nielenže interpretuje realitu, ale pokúsi sa ju aj zmeniť. “
Pri otvorení tohtoročnej 49. ochotníckej divadelnej prehliadky Divadelný vavrín herec Miroslav Babiak vychádzal z eseje nemeckého básnika, nositeľa Nobela, Gottfrieda Benna pod menom Umenie a štát a zacitoval z nej najmä kruciálnu vetu, ktorá v kolektívnej pamäti funguje na diametrálne opačný spôsob, hlavne pokiaľ ide o toto naše civilizačné obdobie – v ktorom sa materiálno stalo najvyšší princíp celej existencie. A tá veta znie:
“Keby štát bol dotovaný (podporovaný) pouličným osvetlením a kanalizáciou, Rím by nikdy nezanikol, skôr to bude o existovaní imanentnej duchovnej sily, ktorá udržiava štát, produktávnej substancie z temnoty iracionálneho.” Okrem toho, spomenutý básnik pred koncom eseje, vyriekol ešte niekoľko podráždených viet:
„Vy zaplatíte svoju marmeládu, svoje topánky, rôzne iné výrobky, ale Váš spôsob hovoru, dôraz, ľudovú múdrosť, ktorá vás povzvihuje, ich nezaplatíte. Je to na nezaplatenie! Žijete z vecí, ktoré ste si vypožičali. Imprésie vašich životov ste ukradli od tých, ktorí umierali na túžbu. Zapožičali ste lesk svojmu prechodnému bytiu! Nikdy nesmiete zabudnúť, že to, čo zostáva, dovoľte mi tu zacitovať jedno lacno získané národné dedičstvo, Hederlina, štyridsať rokov blázonstva na úkor matky – to, čo zostáva do vienka/dedičstva/ ponechávajú básnici.“
Prečo sa hanbím, keď si spomeniem na divadlo? Hanbím sa v mene inteligencie, ktorej sa i sama hrdo upisujem, hanbím sa za jej nezodpovednosť! Preto, že konformisticky zmalichernievame! Už raz osvojené hodnoty v divadle – nedosahujeme! Nedočahujeme! Nedokážeme prinavrátiť tú nenútenosť, radosť z hry! Len inercia ešte drží chabý zápal pri tvorení artefaktu! Je to povrchné, priemerné, nedbajské! Mechanizmus divadelného mangľa by mal prebrať niekto, koho budeme počuť a počúvať, nasledovať, slovom autorita. Trebárs aj v duchu!
To s tým divadlom je vždy o sakrálnom a preto sa, konečne, odvolávame na Bibliu a nech mi je odpustená jej parafráza citátu Hanba zachráni svet – ako hanba zachráni divadlo!
Prečo sa hanbím, keď si spomeniem na divadlo? Hanbím sa v mene inteligencie, ktorej sa i sama hrdo upisujem, hanbím sa za jej nezodpovednosť! Preto, že konformisticky zmalichernievame! Už raz osvojené hodnoty v divadle – nedosahujeme! Nedočahujeme! Nedokážeme prinavrátiť tú nenútenosť, radosť z hry! Len inercia ešte drží chabý zápal pri tvorení artefaktu! Je to povrchné, priemerné, nedbajské! Mechanizmus divadelného mangľa by mal prebrať niekto, koho budeme počuť a počúvať, nasledovať, slovom autorita. Trebárs aj v duchu! A tie skryté herecké potenciály sa potom vycibria! Zosurovievame aj pod ťarchou zistenia, že vedieť a môcť dočiahnuť viac je zbytočný prepych! Umelecký cit je aj tak – chyba v programe! V tej chybe sme sa nejak učičíkali. A štát ako štát, on si žije v slonovinovej veži. A čo s tou príslovečnou túžbou po práci, po náprave? Načo? A kto? Ako veľmi?
Virtuálno aj tak nečervená?! Pod divadelnou strechou hanebný prievan!
Projekt pod názvom Tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom, ktorý realizuje Asociácia slovenských novinárov, finančne podporilo Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy R. Srbsko. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Ministerstva, ktoré udelilo prostriedky.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Annamária Boldocká-Grbićová
Annamária Boldocká-Grbićová (1972) je profesorka slovenského jazyka a literatúry, redaktorka a novinárka v slovenskej redakcii Rádio-televízie Vojvodiny. V súčasnosti učí slovenčinu na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci. Uverejňuje v týždenníku Hlas ľudu, magazíne Rovina, je autorkou televíznych a rozhlasových vysielaní pre Rádio-televíziu Vojvodiny a Rádio Petrovec. Píše publicistické texty, eseje a poviedky. Scénické, dramatické a lyrické naratívy a scenáre. Získala novinárske ocenenia časopisu Vzlet (1998), Rádio-televízie Vojvodiny (2005), Cenu Jána Makana (2014), cenu na literárnej súťaži Nového života (2015, 2016, 2017), Ocenený pedagóg na 24. ročníku celoslovenskej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, Slovensko 2016, Cenu Nového života za rok 2016.
Pridaj komentár & Dodaj komentar