Nekaždodenný človek

Inšpektorka Brigita Majstorovićová: Môj deň je vydarený, keď niekomu pomôžem

Pracovný deň policajta je zakaždým iný. Či už na sebe má modrú alebo bielu košeľu, či ide na ulicu v brnení, alebo v elegantných topánkach ide do kancelárie, cieľ je vždy rovnaký – bezpečnosť občanov a spravodlivosť. Práve to bol motív Brigity Majstorovićovej, súčasnej inšpektorky Policajného zboru Pančevo, aby svoju profesijnú činnosť začala ako hliadkujúca policajtka v teréne.

„Dynamika práce, každodenné stretávanie sa s rôznymi situáciami, tiež osobné a profesionálne výzvy boli pre mňa v tom čase zaujímavé, ale niekedy aj ťažké,“ spomína si naša spolubesedníčka.

V roku 2005 sa Majstorovićová vydala do Klisy v Novom Sade, kde sa vtedy nachádzalo školiace stredisko pre budúcich policajtov. V tom istom roku sa jej splnil sen, keďže si konečne obliekla modrú uniformu. Tri tisícky obyvateľov Alibunara boli od tej chvíle ešte bezpečnejšie.

O šesť rokov neskôr ukončila základné odborné štúdium kriminalistiky, prešla na pozíciu asistentky veliteľa, a vtedy sa stretla s novými povinnosťami a iným pohľadom na prácu. Tá pozícia bola určite ťažšia, pretože, okrem svojho, zodpovedala aj za činy svojich podriadených.

„Pre moju lásku k tomuto povolaniu – nebolo pre mňa nič ťažké,“ konštatuje Majstorovićová.

Dodáva, že svoje povinnosti si vždy plnila svedomito a zodpovedne. Hovorí, že v každom probléme a situácii videla novú skúsenosť. Najviac stresujúce však pre ňu bolo obdobie, keď pracovala ako kriminálna inšpektorka pre potláčania domáceho násilia.

Motivuje ju zmysel pre spravodlivosť, ale aj túžba získavať nové poznatky a skúsenosti. Miluje svoju a tímovú prácu, ako aj svoj kolektív, s ktorým ide všetko rýchlejšie a jednoduchšie. Keď sa deň skončí, považuje ho za vydarený, keď vie, že urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby niekomu pomohla.

„Keď urobím všetko preto, aby bol za to zodpovedný ten, kto urobil niečo zlé, a ten, kto potrebuje pomoc a ochranu – sa tá pomoc naozaj dostane, tak môžem povedať, že ten deň bol dobrý,“ uvažuje Brigita.

Po takmer dvoch desaťročiach v tejto práci stále disponuje rovnakým zápalom pre spravodlivosť, ktorý ju priviedol na políciu. Spomína, že už ako dieťa mala výrazný zmysel pre spravodlivosť, a že neboli ojedinelé situácie, keď si v detských škriepkach vždy zastávala na stranu slabších.

„Len čo som v rádiu počula inzerát na nábor žien do polície, hneď som hlboko vo vnútri cítila, že toto chcem robiť, a už som sa videla v modrej uniforme,“ spomína Majstorovićová.

Ženy v polícii – nie vždy vítané

Postavenie žien v polícii vo všeobecnosti nebolo najlepšie. Bolo veľmi zriedkavé stretnúť na ulici ženu v modrom, ktorá zvádzala verejný poriadok a pokoj. Ak sa aj našla, mala na starosti najmä dopravu, a to až po roku 1976, keď im povolili vstup do dopravnej polície.

Vyššia škola vnútorných vecí otvorila svoje brány kolegyniam až v roku 1973, ale len pre 10% z celkového počtu prvákov. To je teda 40 – 60 dievčat ročne. Táto kvóta bola zrušená až v školskom roku 2002/2003, kedy boli otvorené aj ďalšie vzdelávacie inštitúcie pre ženy. Cieľom bolo, aby v  policajných zboroch na úrovni štátu bolo 30% žien. To číslo v roku 2012, podľa výskumu Uvek žena – nikad koleginica (Vždy žena – nikdy kolegyňa), bolo 22%.

Vzhľadom na to, že prvé ženy nastúpili do polície už s vysokoškolským vzdelaním, pretože s nižším by nemali možnosť zamestnať sa, boli vzdelanejšie ako ich mužskí kolegovia, no napriek tomu pracovali na nižších pozíciách. Kvôli ich vyššiemu vzdelaniu sa na nich, podľa spomínaného výskumu, pozeralo podozrievavo.

Niektoré ženy čakali niekoľko rokov, kým dostali pozíciu primeranú ich vzdelaniu, zatiaľ čo iné čakali až 15 rokov, kým im bolo uznané vysokoškolské vzdelanie. Policajtky v pracovnej hierarchii môžu cestovať vertikálne, ale len do určitého limitu. Fenomén, keď žena už nemôže napredovať v kariére, ale stagnuje, sa nazýva sklenený strop.

Napríklad na Policajnom oddelení v Belehrade je podľa výskumu Žene u policijskoj profesiji i osvrt na stanje u srpskoj policiji (Ženy v policajnej profesii a prehľad situácie v srbskej polícii) len 13% žien na riadiacich pozíciách. Dodáva sa, že v roku 2019 nebola vo vysokej riadiacej funkcii žiadna žena.

Aj keď kariérne stúpa, jej činy sú neustále pod drobnohľadom kolegov, a každá jej chyba je posudzovaná podstatne viac, než u mužských kolegov. Tento jav sa nazýva sklenený útes.

„Aj v administratívach, kde ženy tvoria 85%, je vo väčšine prípadov za vedúceho zvolený muž,“ uvádza výskum Vždy žena – nikdy kolegyňa.

Ženy v polícii dokážu plniť úlohy rovnako úspešne ako ich mužskí kolegovia

Brigita Majstorovićová / Foto: súkromný archív spolubesedníčky

Brigita Majstorovićová hovorí, že ako žena v polícii nepociťovala diskrimináciu, ale určite sa na začiatku stretávala s predsudkami, a to zo strany občanov a občianok. Domnieva sa, že dôvodom je to, že vnímanie polície bolo iné, pretože políciu mali tvoriť „silní muži“, ktorí by vždy vedeli použiť silu pri priestupníkoch, čo v podstate tak nie je,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Verí, že čas ukázal, že ženy v polícii dokážu plniť úlohy rovnako úspešne ako ich mužskí kolegovia, a že prínos žien v polícii je nemerateľný. Nie je rozdiel ani v otázke empatie, pretože páchateľ je vždy páchateľ, a obeť je vždy obeťou.

V práci, ale ani v súkromnom živote, sa nestretla so žiadnou formou diskriminácie za to, že je Slovenka. Hovorí, že žije v multinárodnom prostredí, kde sa incidenty na nacionálnej úrovni nestávajú. Jej dvojjazyčnosť je veľkou výhodou v každodennej práci. Je nenahraditeľná pri potrebe prekladu dokumentu alebo pri komunikácii s cudzincami. 

„Stáva sa, že istá situácia narazí na jazykovú bariéru, a nedá sa vyriešiť. Samozrejme, existujú postupy, ale so znalosťou dvoch jazykov sa veľmi často okamžite vyrieši,“ konštatuje Majstorovićová.

Predstava o ochrancovi verejného poriadku a pokoja nie je v očiach civilistov vždy najjasnejšia. Brigita Majstorovićová by chcela, aby občania a občianky vedeli, aké ušľachtilé a čestné je jej povolanie, a zároveň veľmi zodpovedné a ťažké.

„Bola by som veľmi rada, keby občania nezakladali svoju mienku o policajtoch na základe predsudkov, a aby zlé príklady jednotlivcov nevrhali tieň na zodpovednú, každodennú, úpornú prácu mojich kolegov a kolegýň,“ hovorí na záver táto inšpektorka.

Tento text vznikol v rámci projektu Ekonomické a sociálne posilnenie žien-príslušníčok slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, realizovaného Centrom pre profesionalizáciu médií a mediálnu gramotnosť (CEPROM), a ktorý je spolufinancovaný z Rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.

About the author

Sanja Đorđević, Anna Berediová and zo srbčiny preložil Ivica Grujić Litavský

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.