Keď sa Danka Živković pred viac ako tromi rokmi rozhodla opustiť svoje dovtedajšie zamestnanie, vedela, že chce zmenu a robiť niečo nové, no nemala jasnú podnikateľskú predstavu. Keďže je povolaním drevárska inžinierka, rozhodla sa spolu s manželom otvoriť si dielňu, kde budú vyrábať drevené predmety určené deťom. Čoskoro potom vo svojej dielni, ktorú pomenovali Two N, začali vyrábať hračky, poličky, nočné a nástenné lampy zaujímavých tvarov – dekoratívne aj funkčné.
„V tej chvíli sme mali dve deti – naši synovia Nemanja a Nikša boli našou inšpiráciou,“ spomína Danka Živković.
Bolo to na začiatku pandémie koronavírusu, ktorá bola ďalšou prekážkou pre malú firmu, ktorá bola práve založená. V takýchto podmienkach bolo potrebné vyvíjať produkty a spôsob práce, a hľadať si svoje miesto na trhu, avšak – hovorí Danka – toto obdobie si pamätajú aj preto, že mali možnosť ukázať svoju sociálnu zodpovednosť. Totiž počas pandémie v miestnej materskej škole boli z hygienických dôvodov zakázané všetky plastové hračky, a používať sa mohli len tie drevené. Bolo ich príliš málo, a tak sa deti nemali takmer s čím hrať. Vtedy sa Danka a Stevan Živkovićovci rozhodli pomôcť – ako mohli a vedeli.
„Vtedy sme boli na začiatku, boli to pre nás väčšie náklady, ale pozerali sme sa na to štýlom: no, kto to urobí, ak nie my, a máme možnosť to urobiť. Potom sme pre skupinu detí v jasliach urobili hracie sety, poličky na knihy a iné veci, následne sme to darovali materskej škole“ – hovorí pre Storyteller Danka.
Za túto donáciu a solidaritu získala firma Two N Národnú cenu Đorđeho Weiferta, ktorú udeľuje Obchodná komora Srbska za spoločensky zodpovedné podnikanie. Pokračovali s pomáhaním svojej komunite a tým, ktorým je pomoc potrebná, tak často organizujú alebo sa zúčastňujú na humanitárnych aktivitách. Dôležité je, tvrdí Danka, ponúknuť zákazníkom tie najlepšie produkty, ale aj ubrať z podnikateľských aktivít, a tým prispieť k vytvoreniu lepšieho a humánnejšieho prostredia.
„Mojou prvou myšlienkou bolo pomôcť lokálnej komunite. To je prvý krok a vedomie, ktoré by sme mali mať. Ak by všetci pomáhali svojej lokálnej komunite, myslím, že by sme mali oveľa viac pracovných miest, oveľa lepšie podmienky. Všetci môžeme prispieť malým prínosom, a potom by nám bolo určite lepšie“ – zdieľa svoje presvedčenie Danka.
Firma alebo spoločnosť, ktorá pôsobí spoločensky zodpovedným spôsobom, vyčleňuje časť svojho zisku na zveľadenie komunity, organizuje aktivity alebo podporuje projekty všeobecného záujmu. Tento koncept sa najčastejšie stotožňuje s individuálnym darcovstvom, ale reálne ide o oveľa viac. Keď sa rozhodne podnikať spoločensky zodpovedným spôsobom, malo by sa to stať poslaním a cieľom firmy, ktoré sa dosahuje aktivitami v rôznych oblastiach. Postará sa o spokojnosť zamestnancov, bude budovať lepšie vzťahy s partnermi a konkurenciou, bude chrániť životné prostredie, alebo v prostredí, v ktorom pôsobí, vytvárať lepšie miesto na život.
„Je to skutočne obchodná filozofia, ktorej buď veríte a zaväzujete sa k nej, alebo nie“ – hovorí Soňa Konakov Svirčev, expertka na spoločensky zodpovedné podnikanie a dodáva, že rozvoj spoločenskej zodpovednosti závisí predovšetkým od angažovanosti manažmentu.
Keď firmy fungujú humánnejšie, rešpektujú etické princípy a platné zákony, aspoň čiastočne znižujú negatívne dôsledky svojho konania. Tento koncept je často vnímaný len ako spôsob dodatočnej propagácie, a nie ako trvalý záväzok. Ale keď firme, okrem na zisku, záleží aj na spoločnom blahu, trh to vie oceniť, tak sa spoločenská zodpovednosť v konečnom dôsledku aj oplatí.
„Firma by mala uznať spoločensky zodpovedné podnikanie ako niečo, čo jej pomôže dodatočne budovať jej reputáciu a imidž. Počas pandémie bolo veľa príkladov, že firmy, ktorým záležalo na spoločnosti, boli oveľa odolnejšie voči otrasom, ktoré sa vtedy stávali“ – vysúva Soňa Konakov Svirčev, ktorá pracuje v Erste Bank ako manažérka pre spoločensky zodpovedné podnikanie, diverzitu a inklúziu. Je zodpovedná za meranie a analýzu každého obchodného kroku, plánovanie aktivít a distribúciu produktov, ako aj za ďalšiu zodpovednú prácu so zamestnancami. Hovorí, že v rôznych oblastiach súčasne rozvíjajú programy, ktoré prispievajú k blahu komunity.
Spoločensky zodpovedné podnikanie závisí od vôle manažmentu, ale čoraz viac aj od predpisov
To, či bude firma vo svojom podnikaní zveľaďovať filantropiu a altruizmus, nijak nezávisí od jej zisku ani od počtu zamestnancov. Kto chce pomôcť, vždy si nájde spôsob. Spoločensky zodpovedné podnikanie sa najčastejšie spája s veľkými firmami, no existuje veľa svetlých príkladov malých firiem, ktoré merajú svoj úspech nielen peniazmi, ale aj tým, že dokážu ovplyvniť riešenie problémov či pomôcť, keď treba. Mnohí však stále nechápu dôležitosť či účel tohto spôsobu podnikania.
„Minulý rok sa domáce firmy zapojili do štúdie Európskej únie. Už tam sme získali celkový obraz, že dochádza k rovnakému nedorozumeniu, a že malé a stredné firmy nevedia pochopiť, čo má spoločensky zodpovedné podnikanie spoločné s ich modelom podnikania. Tvrdia, že pre ich zainteresované strany nie je prioritou bojovať s udržateľnosťou a financiami, a považujú to za dodatočný záväzok a náklady“ – hovorí Sanja Bunić, vyššia poradkyňa pre spoločensky zodpovedné podnikanie v Obchodnej komore Srbska.
Spoločensky zodpovedné podnikanie je založené na hodnotách, ktoré by mali byť samozrejmosťou a ktoré sú všetkým spoločné. Preto túto oblasť neupravuje jeden zákon, ale viaceré právne predpisy upravujú niektoré povinnosti, ktoré patria k spoločensky zodpovedným úkonom – ako je ochrana životného prostredia, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím či rešpektovanie práv pracovníkov. Aby sa však o istej firme hovorilo, že funguje spoločensky zodpovedne, mala by urobiť krok ďalej, a iniciovať a podporovať tie aktivity, ktoré nie sú zákonnou povinnosťou, ale sú vo všeobecnom záujme. Či sa tak stane, závisí od vôle a rozhodnutia manažmentu, preto to všetko často končí iba úvahou – ak nie je povinnosťou, tak ani nemusí byť. Avšak, podnikateľské prostredie a požiadavky trhu sa rýchlo menia.
„Zákazníci sú čoraz náročnejší. Už nejde o to, či to vy chcete alebo nie. Obchodné podmienky EÚ sú také, že ak chcete uviesť na trh produkty v rámci EÚ, pýtajú sa vás, ktorými predpismi sa riadite – v súvislosti s ľudskými a pracovnými právami, ochranou životného prostredia atď.“ – hovorí Sanja Bunić z Obchodnej komory Srbska.
Očakáva sa, že na trhu budú čoraz výraznejšie požiadavky na humánnejšie fungovanie a väčšie nasadenie firiem pre rozvoj komunity. A keď sa komunite darí, potom môže aj firma rásť a dosahovať úspech. Preto na otázku Či podnikať spoločensky zodpovedne? možno dať len kladnú odpoveď.
Fotografie sú z archívu spolubesedníčok.
Pridaj komentár & Dodaj komentar