Malé startup firmy, ktoré zarábajú milióny a zakladatelia, ktorí predali svoj startup nápad alebo produkt a poľahky – len cez noc – sa stali milionármi, takže môžu odísť do dôchodku veľmi mladí a bez veľkých starostí. Zhruba takto si ľudia predstavujú založenie a rozvoj startupu. Ale v skutočnosti je všetko oveľa ťažšie. Neúspechy sú mnohokrát častejšie ako úspechy.
„Nikdy v živote som nešiel ľahšou cestou. Vyštudoval som elektrotechniku, o ktorej ľudia hovoria, že to nie je ľahký odbor, ale rozvoj startupu je jednoznačne to najťažšie, čo som v živote robil“ – hovorí Kristián Haška z Báčskeho Petrovca.
Spolu so svojou pracovnou partnerkou Ivanou Ilić spustil a prevádzkuje Komuna market, online platformu, ktorá zoskupuje malých výrobcov potravín a nápojov, oblečenia, kozmetiky, módnych doplnkov a výbavy pre bábätká. Ich myšlienkou je poskytnúť menej známym značkám to, čo už dlho potrebujú – a to je miesto, kde môžu propagovať a predávať svoje unikátne a ručne vyrábané produkty.
Na začiatku, hovorí Kristián, mali iba nápad, no potrebovali vedomosti, aby ho rozvinuli. Vďaka polročnému programu novosadského Podnikateľského inkubátora (srb. Poslovni inkubator Novi Sad) spoznali najdôležitejšie kroky a fázy rozvoja jedného startupu. Nasledovala technická časť, teda vývoj platformy, ktorá bude MVP, čo vo svete startupu znamená minimálny životaschopný produkt (ang. minimum viable product).
„V septembri 2020 sme prišli s platformou, ktorá nám umožnila ísť na trh čo najskôr, a bola kompromisom medzi rýchlosťou a škálovateľnosťou. Uvedomili sme si však, že pre nápady, ktoré chceme realizovať, potrebujeme platformu, ktorú my budeme rozvíjať od začiatku do konca – podľa našich potrieb. Pracovali sme na tom, a nová platforma bola spustená v októbri minulého roka“ – podotýka Kristián Haška.
Komuna market v súčasnosti zhromažďuje 700 lokálnych značiek z celého Srbska, a ich plánom je, aby sa súčasťou tejto online platformy v najbližších dvoch rokoch stalo 5.000 malých výrobcov. Keďže väčšina ľudí v Srbsku ešte nemá vo zvyku nakupovať online, prostredníctvom Komuna market-u sa budú môcť vzdelávať a informovať o výhodách online nakupovania.
Vývoj technologického produktu si vyžaduje veľa peňazí. Nie je ľahké ho nájsť, hovorí Kristián, pretože investorská klíma nie je dobrá, ekosystém nie je dostatočne rozvinutý, a donedávna neexistovali ani fondy. Okrem potreby zabezpečiť rýchly rast, sa rast startupu príliš nelíši od akéhokoľvek iného podnikateľského predsavzatia. V oboch prípadoch je potrebné mať čas, peniaze a nervy v neobmedzenom množstve – hovorí náš spolubesedník – ale urobil by to všetko znova, hoci niektoré veci asi iným spôsobom.
„Áno, zopakoval by som to ešte raz, pretože som musel vyriešiť veľa osobných vecí, a naučiť sa veľa o práci a medziľudských vzťahoch. Toto mi umožnilo vytvoriť si aj sieť ľudí, ktorých poznám, a čokoľvek začínam, tú sieť mám, ale aj vedomosti“ – uzatvára Kristián.
Priemerný profil zakladateľa startupu – muž, tridsiatnik a žijúci vo veľkomeste
Hodnota domáceho startup ekosystému bola v predchádzajúcich troch rokoch jedna miliarda a sto miliónov dolárov. Rastie aj počet startup firiem, a odhaduje sa, že ich je vyše 750.
Tieto údaje boli zverejnené v startup skeneri – výskume uskutočnenom Iniciatívou Digitálne Srbsko (srb. Inicijativa „Digitalna Srbija“). Prostredníctvom projektu Podnikni nápad (srb. Preduzmi ideju) organizujú rôzne druhy podpory pre zakladateľov startupov, ktorí majú k dispozícii kurzy, workshopy a mentorské programy – s cieľom získať vedomosti a zručnosti potrebné na rozvoj inovatívneho nápadu.
„Startuper je človek, ktorý si myslí, že má riešenie nejakého problému alebo pozná spôsob, ako zlepšiť určitý proces v spoločnosti. Potom je pripravený investovať veľa času a energie, aby ukázal, že riešenie funguje, a aby ho rozvíjal“ – vysvetľuje Tadej Kurepa, programový riaditeľ projektu Podnikni nápad.
Panuje presvedčenie, že startupy zakladajú najmä mladí ľudia, ktorých povolanie úzko súvisí s informačnými technológiami. Priemerný profil startupera v Srbsku je však o človeku, ktorý ma okolo 37 rokov, má vysokoškolské vzdelanie a predchádzajúce pracovné skúsenosti vo veľkých spoločnostiach. Väčšina startup firiem pôsobí vo veľkých mestách, a len v 19% prípadov sa ženy rozhodnú vyvinúť inovatívny nápad. Mylnou predstavou je aj to, že startupy sa najčastejšie otvárajú v IT sektore, pretože tieto firmy sú vo všetkých oblastiach, kde môže konkrétna inovácia zlepšiť pracovný proces.
„Čo sa týka odvetví, v ktorých určitý startup pôsobí, medzi prvé patria: poľnohospodárstvo, online predaj, gaming (hranie videohier), biotechnológie a medicínske technológie, ľudské zdroje, financie, doprava a logistika“ – uvádza Tadej Kurepa.
Príklad, ako z hobby môže vzniknúť startup s budúcnosťou: Notify Me
Len jeden z desiatich startupov prežije na trhu. Táto neúsporná štatistika najlepšie vystihuje mimoriadne komplikovanú a náročnú premenu nápadu na ziskový produkt. Bez ohľadu na konečný výsledok sú startupy skutočnou klenotnicou inovácií a prostredím, v ktorom mladí, šikovní a kreatívni ľudia môžu meniť veci k lepšiemu. Sú medzi nimi aj Alexa Tešić, Vladimír Lunić a Nikola Bebić, ktorí posledných päť rokov vyvíjajú aplikáciu Notify Me.
Ide o službu, ktorá užívateľov informuje o všetkých zmenách na weboch, ktoré pravidelne musia navštevovať, aby získavali určité novinky alebo informácie.
„Užšie cieľové skupiny, ktorým je táto aplikácia určená, sú novinári alebo PR agentúry, pre ktorých je dôležité rýchlo si všimnúť nejakú novinku. Ďalšou dôležitou skupinou sú pre nás ľudia, ktorí sa zaujímajú o granty a podobné typy financovania. Na týchto stránkach sa neustále odstraňujú a pridávajú nové tendre, ale nikto nevie, kedy sa to robí, a je veľmi dôležité, aby ste to vedeli ihneď, ako sa to zmení, aby ste sa mohli prihlásiť včas“ – vysvetľuje Alexa Tešić, u ktorého aj vznikla myšlienka ešte počas študentských čias, keď musel prezerať viacero webových stránok, aby našiel informácie o rozvrhu prednášok, termínoch skúšok či výsledkoch – a to len z jedného predmetu.
Hlavnou výhodou aplikácie Notify Me je úspora času, čo je veľmi dôležité pre ľudí, ktorí potrebujú denne kontrolovať veľké množstvo stránok.
Hoci všetko začalo skôr ako hobby – podotýka Alexa – snažia sa vytvoriť komerčný produkt, ktorý bude mať zákazníkov. Písanie kódu bolo jednoduché, no potom prišla tá ťažšia časť – hľadanie klientov.
„Najťažšie je nájsť zameranie, ktoré nie je inžinierske, a zamerať sa na veci, ktoré nie sú pre nás prirodzené: rozprávať sa s ľuďmi, chodiť na konferencie, posielať e-maily ľuďom, ktorých nepoznáme, a niečo im ponúkať“ – prezrádza Alexa.
Na doterajší rozvoj startup myšlienky nepotrebovali externé investície. Či ju budú hľadať v budúcnosti, bude závisieť od pozície, ktorú bude mať aplikácia na trhu. Zatiaľ sú spokojní s dosiahnutým, pretože – ako hovorí Alexa – robia to, čo ich zaujíma. Aj keď je rýchly rast a pokrok v startupoch dôležitý, nič sa nedeje zo dňa na deň.
„Podľa toho, aké sú ciele, si myslím, že je možné vytvoriť startup alebo slušnú firmu. Že je to ťažko – áno, je, vyžaduje si to súdržnosť tímu, ktorý sa chce tou myšlienkou zaoberať. Musí to byť niečo, čo je pre ľudí zaujímavé, čo sa im páči, a sú pripravení venovať sa tomu“ – vysúva Alexa Tešić.
Povzbudzovať ľudí s inovatívnymi nápadmi, aby sa pustili do startup dobrodružstva, je hlavnou úlohou Regionálneho inovačného startup centra v Subotici (srb. Regionalni inovacioni startap centar (RISC) Subotica), ktorého zriaďovateľom je Ekonomická fakulta v Subotici. Prostredníctvom rôznych programov sa venujú vzdelávaniu jednotlivcov a tímov, aby sa čo najjednoduchšie rozbehli a následne prešli jednotlivými fázami vývoja nápadu.
„Ponúkame im aj mentorovanie, a pracujeme aj na vytváraní startup komunity, teda na networking-u (proces vytvárania a udržiavania vzťahov s inými ľuďmi v obchodnom prostredí). Je to pre nich azda najdôležitejšie, pretože práve tu získavajú motiváciu, nápady a vôľu ísť ďalej za svojou víziou. Okrem toho ich spájame s rôznymi fondmi, učíme ich, ako sa pripraviť a podať žiadosť. A napokon im poskytujeme aj potrebnú infraštruktúru, pretože môžu využívať kancelárie a ďalšie vybavenie“ – hovorí Dragan Nagulić, riaditeľ Regionálneho inovačného startup centra v Subotici.
Na rozvoj startupu sú potrebné okrem vedomostí aj financie, no dôležité je dôkladne posúdiť kedy a za akých podmienok hľadať investora. V určitom štádiu vývoja nápadu je dôležitejšie získať radu, mentorstvo alebo iné nemateriálne formy podpory. No aj keď je idea dobrá, tím motivovaný a peniaze sú k dispozícii, nieto záruky, že sa startup rozbehne. Ale z neúspechu sa učí.
„Cení sa, ak niekto skúsi viackrát. Zlyhal raz, možno aj druhýkrát, ale podarí sa mu to na tretíkrát. Netreba sa vzdávať, treba ísť stále dopredu, a snažiť sa dosiahnuť cieľ a zrealizovať ideu“ – radí Dragan Nagulić.
Pridaj komentár & Dodaj komentar