Dážď zmýva prach z novosadských ulíc. Črtá sa pekný deň. Stretávam sa s Annou. Ideme do Lugu vypočuť si, ako sa tam žije. Cestou sa k nám pripája Valentin Danko, mladý novinár redakcie v slovenskej reči v Rádiu Nový Sad.

Kľukatíme sa hore a dole kopcami sriemskej strany Dunaja. Valentin túto trasu prekonáva takmer každý deň. Cestou nám ukazuje Kostol svätého Rudolfa, zrútený nemecký katolícky kostol v Banoštore.

PODPORTE STORYTELLER! Naša práca závisí od podpory komunity. Ak považujete nezávislú a zodpovednú žurnalistiku za dôležitú, podporte vznik a publikovanie príbehov, ktoré by inak ostali nepovšimnuté. DARUJTE TU!

Po asi štyridsiatich minútach jazdy prichádzame do Lugu. Na ceste do centra dediny, na hlavnej ulici, nás vítajú dve značky ako dvaja strážcovia. Stoja a upozorňujú na dieru. Anna spomaľuje a obratne obchádza značky. Pýtame sa, ako to vyzerá, keď sa tu majú obísť dve autá.

Značky sú tam týždeň, no diera je predsa len staršia obyvateľka. Viac ako päť rokov Lužania a Lužanky každý deň na tomto mieste spomaľujú a trénujú svoje tlmiče. Tadiaľto prechádza aj autobusová linka, ktorou žiaci piateho a vyšších ročníkov chodia do školy v Súseku. Obyvatelia sa obrátili na Obec Beočín, ktorá prisľúbila, že do konca tohto roka tento problém zapláta.

Iniciatívu za sanáciu cesty Nada Dudašová spustila pred pár rokmi. Stretávame sa s ňou v centre dediny. Sadáme si na lavičku v parčíku. Všetko je upravené. Ženy z kostola a pošty pravidelne kosia trávu, zbierajú lístie a udržiavajú park, hoci to nie je v opise ich práce. Komunálne služby sem zavítajú zriedka.

Slnečné lúče prenikajú cez storočné stromy, ktoré potrebujú starostlivosť. Kmene dodatočne poškodili búrky. Valentín Danko, ktorý je profesiou krajinný architekt, sa radil so staršími kolegami o tom, čo robiť. Bez ohľadu na vek stromov ich stačí len orezať. A to nedokážu sami. Potrebujú žeriav.

Kým sedíme na lavičke, prichádza autobus 84, ktorý sa tu otáča. Toto je jeden z desiatich spojov z Lugu. Cez víkend ich je len päť.

V závislosti od toho, či zachádza do dedín po ceste, trvá cesta autobusom do Nového Sadu hodinu až hodinu a pol. Vzhľadom na to, že spojov je málo a stáva sa aj to, že sa autobusy kazia, modré stroje sa ľahko preplnia a cesta do práce sa stáva neznesiteľnou.

Tí, ktorí do mesta chodia len podľa potreby a nemajú mesačný lístok, musia za spiatočnú cestu zaplatiť „tisícku“ (crvenu). Cena lístka v jednom smere sa v januári zvýšila z 350 dinárov na 490 dinárov.

Kým sedíme a rozprávame sa, okolo nás prechádzajú žiaci prvého až štvrtého ročníka základnej školy. Hrajú sa na ihrisku pri škole. Je tu aj materská škola. Školský dvor je ohradený zeleným plotom. Bol vybudovaný prostredníctvom procesu participatívneho rozpočtovania. Občianky a občania obce Beočín sami navrhovali a hlasovali, ako využiť časť rozpočtu. Nada Dudašová sa zúčastnila.

„So začiatkom prác sa meškalo. Plot stál 888 000 dinárov, ale nie je dokončený,“ vysvetľuje Nada.

Valentín Danko nadväzuje a hovorí, že účelom plotu malo byť chrániť deti pred divými psami, a vzhľadom na to, že plot bol postavený len z jednej strany, stratil zmysel a peniaze boli vyhodené.

Nad dedinou, vedľa poľa a cesty, sa hromadí nelegálna skládka. Valentín vysvetľuje, že v ich dedine sú domácnosti, ktorým je služba odvozu odpadu odopretá, pretože smetiarske autá tadiaľ neprechádzajú, a preto za ňu ani neplatia. Ich odpad však musí niekam ísť. Život na dedine vytvára oveľa viac biologického odpadu ako v meste, ale komunálny podnik ho odmieta odvážať, tvrdí Valentín.

Zoznam problémov, ktoré obyvatelia Lugu musia riešiť sami, pretože kompetentní pre nich nemajú pochopenie, sa predlžuje. Nada ukazuje smerom k vodovodnému potrubiu, z ktorého pred mesiacom vytekala pitná voda do zeme celých dva dni, kým časť dediny bola bez vody. Aj tento problém vyriešili sami. Sutina stále stojí vedľa cesty ako dôkaz.

Sami v zime odhŕňajú sneh. Sami vyrovnávajú poľné cesty. Sami čistia kanály, aby sa neupchali. Sami sa obracajú na lokálnu samosprávu a žiadajú uspokojenie svojich komunálnych potrieb, pretože namiesto nich to nemá kto iný urobiť.

Jadro problému

Dedina Lug patrí pod Obec Beočín. Avšak ich miestne spoločenstvo sa nachádza v administratívnom limbe. Voľby členov miestneho spoločenstva sa mali uskutočniť pred viac ako piatimi rokmi. Odvtedy ono, ako Schrödingerova mačka, existuje a neexistuje súčasne. Predseda miestneho spoločenstva má podpisové právo, ale o ničom sa ho nepýtajú a o ničom nerozhoduje, a Rada sa neschádza.

Preto sú obyvatelia Lugu ponechaní sami na seba. Nemajú administratívnu jednotku, ktorá by zastupovala ich záujmy. Keď sa obracajú na inštitúcie a verejné podniky, robia to v pozícii občanov, a ako takí nemajú veľkú moc. Preto ich problémy zostávajú nevypočuté, a tak ich musia riešiť sami.

Nič bez samoorganizácie

Lug nemá krčmu. Preto sa celý spoločenský život odohráva v Dome kultúry. Tam sa takmer každý týždeň konajú oslavy narodenín a iné veselice za príslušný poplatok. V ňom sa stretáva kultúrno-umelecký spolok, poľovnícke združenie, spolok žien, združenie dôchodcov. Neplatia nájom za priestor a fungujú v symbióze.

KUS Mladosť je najaktívnejší. Bol založený z iniciatívy mladých ľudí z dediny, ktorí si chceli zachovať svoju kultúrnu tradíciu. Tancuje v ňom staršia aj mladšia skupina, ktorú koordinuje Valentín. Stretáva sa aj spevácka skupina. Nevyčísliteľnú podporu im poskytuje spolok žien Usilovné včielky, ktoré šijú kroje a chodia s nimi na hosťovania. O tom, akí sú úspešní, hovoria početné vystúpenia, ktoré odohrali doma aj v zahraničí.

Valentín Danko si nevie predstaviť život mimo svojej dediny. Necíti, že by patril niekam inam. Miluje, že každému, koho stretne, môže zaželať dobrý deň. Pokoj, ktorým dedina dýcha, je počuť aj v jeho hlase. Dedina je v objatí lesa, takže privilégium čistého vzduchu by nevymenil za nič, čo mu môže poskytnúť mesto.

„Ľudia sú dobrí. Chýba nám len miestne spoločenstvo. Mladí odtiaľto nechcú odísť, lebo vedia, že sami dokážu vyriešiť problémy. Ostáva nám už len vyhrnúť si rukávy,“ uzatvára Valentín.

Tento článok bol preložený s pomocou umelej inteligencie a redakčne upravený. Ak si všimnete gramatické alebo vecné chyby, napíšte redakcii na adresu [email protected].