Miroslav Gašpar: Pravdivé a objektívne mediálne krytie je základom zdravých medziľudských vzťahov

Menšinové médiá nie sú na tom najlepšie – najmä z dôvodu finančných problémov. Napriek tomu sú mimoriadne dôležité pre zachovanie menšinovej identity. Mladí ľudia počúvajú rádio, ale v menšej miere, preto ich treba oslovovať prostredníctvom ich komunikačných kanálov, myslí si nový šéfredaktor Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad.

Každý deň od 8. do 10. hodiny, potom od 15. do 18. hodiny – vojvodinským éterom zavibrujú vlny, ktoré rádiá dekódujú do programu v slovenčine. Je tomu tak od novembra 1949, keď sa „malí ľudia zo škatuli“, okrem väčšinového jazyka a slovenčiny, prihovorili (poslucháčom) aj po rusínsky, maďarsky a rumunsky. „Človekom zo škatuli“, ktorý sa stará o to, aby všetko klapalo ako treba, je odnedávna Miroslav Gašpar.

Mediálne štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, kde si „vychytal“ aj titul master komunikológa. Pre portál Storyteller kreoval podcast Na ivici (Na okraji), v ktorom v 25 epizódach skúmal, aké je to žiť na okraji spoločnosti, teda ako vyzerá život marginalizovaných skupín na nacionálnej, náboženskej, sexuálnej a inej rovine.

V októbri bude tomu už celé desaťročie, ako začal pracovať na pokrajinskom verejnoprávnom servise. V polovici júla sa stal zodpovedným redaktorom Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad v rámci Rádio-televízie Vojvodiny. Hovorí, že sa necíti pod tlakom nových povinností.

 Miroslav Gašpar:  Musím sa priznať, že v niektorých ohľadoch bolo obdobie prechodu alebo samotná príprava na prechod, alebo príprava seba samého na túto pozíciu pre mňa stresujúcejšie, než obdobie po oficiálnom vymenovaní. Potom som si uvedomil svoje plány a ciele, pochopil som, čo je predo mnou, a akú prácu budem robiť v nasledujúcom období. Mohol by som skonštatovať, že necítim tlak, nebojím sa zodpovednosti, a rád sa z tejto pozície budem aktívne podieľať na formovaní programu v slovenskom jazyku Rádia Nový Sad.

Aké novinky očakávajú poslucháčov slovenského programu?

 Miroslav Gašpar:  Verím, že už teraz naši poslucháči postrehli novinky, ktoré sme do programu zaviedli. Rádio Nový Sad vysiela svoj program dvakrát denne v slovenskom jazyku – predobedňajší od 8. do 10. hodiny, poobedňajší od 15. do 18. hodiny. Počas poobedňajšieho programu vysielame tematické relácie, napríklad Rádio Šport, reláciu Kronika našich osád, v ktorej sa venujeme našim dedinským prostrediam, ale aj spolkom, organizáciám a združeniam, ktoré v tom prostredí pôsobia, tiež kultúrnu reláciu Súzvuky atď. Samotná štruktúra týchto relácií si vyžaduje osobitný prístup a koncepciu, ktorá je poslucháčom, ako aj kolegom, veľmi dobre známa. Vysielania sa úspešne realizujú.

Novinky sa predovšetkým týkajú predobedňajšieho programu, ktorý má informatívny a zábavný charakter, a v ktorom sme zaviedli priamy rozhovor moderátorského tímu vo vysielacom štúdiu, ktorý program v daný deň rediguje a realizuje. Zaoberáme sa širokým spektrom tém, pristupujeme k nim serióznym a zároveň zábavným spôsobom, s cieľom animovať poslucháčov, a zároveň so snahou, aby poslucháči čo najviac participovali v programe. Práve táto novinka sa ukazuje vo veľmi dobrom svetle, pretože ohlasy poslucháčov sú pozitívne, a náš tím je tak dodatočne motivovaný pri príprave a samotnej realizácii živého dialógu v štúdiu.

Je priestor na modernizáciu vo verejnoprávnom servise, najmä pokiaľ ide o menšinový program?

 Miroslav Gašpar:  Priestor na modernizáciu programov vo verejnoprávnom servise určite je. Spomínané novinky si nevyžadujú výraznejšie úsilie, a ich výsledok je viac než zrejmý. Nehovorím len o tom, že poslucháči majú úplne iný dojem, čo sa prejavuje v akomsi lepšom spojení so samotnými autorskými tímami, ale predovšetkým o samotnom pocite novinára, ktorý odchádza zo štúdia nabitý dobrou energiou.

Okrem toho, je výrazne aktívnejšia aj naša stránka na Facebooku, kde pravidelne a na moderný spôsob avizujeme relácie a ich obsah, prepojíme ju s účtom na Instagrame, no aj naďalej budeme sledovať trendy, a podľa toho budeme propagovať náš program aj na iných sociálnych sieťach, kde on bude zároveň aj najvýraznejší.

Poslucháči budú mať možnosť hlásiť sa do programu priamo alebo prostredníctvom napr. Viber aplikácie, budú môcť zverejniť svoje komentáre, novinky, informácie, a podieľať sa tak na tvorbe programu. Všetci sme ľudia a všetci si všímame trendy modernej doby, preto sa aj samotný program snažíme formovať v tom duchu a v súlade s normami, ktoré musí verejnoprávny servis rešpektovať.

Aký je styk medzi novinármi a médiami zo Srbska a Slovenska?

 Miroslav Gašpar:  Vzhľadom na pozíciu, z ktorej vystupujem, môžem povedať, že novinári Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad majú dobrú spoluprácu s kolegami zo Slovenska, najmä so Slovenským rozhlasom. Rádio-televízia Vojvodiny (RTV) a Rádio-televízia Slovenska (RTVS) majú aj oficiálnu spoluprácu, ktorá vznikla predovšetkým kvôli slovenským rozhlasovým a televíznym redakciám v rámci RTV. Styky medzi novinármi a médiami sa úspešne a dlhodobo udržiavajú, mnohí kolegovia zo Srbska odišli na Slovensko – najdúc si angažmán v tamojších médiách. Novinárstvo samo o sebe také je, jednoducho si vyžaduje spoluprácu na rôznych úrovniach.

Aké je aktuálne postavenie menšinových médií v Srbsku?

 Miroslav Gašpar:  Myslím si, že nie sú na tom najlepšie, ale to isté viac-menej platí o serióznych médiách, ktoré informujú vo väčšinovom jazyku. Existuje veľa problémov, predovšetkým financovanie. Žiaľ, mnohé médiá v menšinových jazykoch, konkrétne v slovenskom jazyku, neprežili vlastnícku transformáciu či prechod.

Aké dôležité je mediálne krytie v slovenskom jazyku pre zachovanie slovenskej identity?

 Miroslav Gašpar:  Myslím si, že je mimoriadne významné. Sme svedkami toho, že počet obyvateľov našej krajiny klesá, a podľa posledného sčítania obyvateľstva je aj počet príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny oficiálne nižší o viac ako desaťtisíc. To je znepokojujúce, a ak chceme brať seba vážne – rovnako tak, aby nás aj svet bral, musíme sa venovať problému odlivu obyvateľstva, hoci niektorí predstavitelia vlasti tvrdia, že ľudia sa vracajú…

Mediálne krytie v materinskom jazyku je dôležité pre zachovanie slovenskej identity, a v tomto kontexte si myslím, že Rádio Nový Sad je stále jedným z lídrov, bez ohľadu na početné zmeny, ktorým v modernej dobe svedčíme.

Prečo je dôležité, aby národnostné spoločenstvá dostávali pravdivé a včasné informácie vo svojom materinskom jazyku?

 Miroslav Gašpar:  Toto nie je dôležité len pri poskytovaní informácií v menšinových jazykoch, ale je to jeden z pilierov informovania vo všeobecnosti. Pravdivé a objektívne mediálne krytie je vlastne základom zdravých medziľudských vzťahov. Nielen u nás je ono, žiaľ, len utópia. Najlepšie je preto pozorovať svet svojimi očami, a počúvať svojimi ušami. Médiá sú len to, ako už ich názov napovedá – médiá, teda sprostredkovatelia.

Počúvajú mladí ľudia rádio? Má zmysel motivovať ich k sledovaniu tradičných médií, alebo ich treba oslovovať výlučne ich komunikačnými kanálmi?

 Miroslav Gašpar:  Žiaľ, nie v takom rozsahu, ktorý by bol pre rozhlas vyhovujúci. Pri čítaní jednotlivých analýz a výskumov vidím, že komerčné rádiá majú značný počet poslucháčov, a medzi nimi vedú rozhlasové stanice, ktoré vysielajú zábavné a hudobné obsahy. Podľa toho sa dá usúdiť, že aj ich publikum je mladšie. Na druhej strane verejnoprávny servis tento trend na žiadnom jednom základe nedokáže sledovať, no snažíme sa program v súlade s povinnosťami a možnosťami čo najviac priblížiť mladšiemu publiku.

Oslovovať ich prostredníctvom ich komunikačných kanálov, a zároveň to aj prepájať s tradičnými médiami – myslím si, že má zmysel. Najmä ak ide o relácie, v ktorých sa hovorí o mladých ľuďoch, s mládežou a pre mladých.

Ako plánujete získať pozornosť mladých ľudí zo slovenskej komunity?

 Miroslav Gašpar:  Ako súčasť verejnoprávneho servisu sme povinní vytvárať alebo vyrábať program pre mladých ľudí zo slovenskej komunity. Ide o reláciu In teen, v ktorej ako spolubesedníci vystupujú naši mladí umelci, študenti, stredoškoláci, športovci… Moja doterajšia skúsenosť, vzhľadom na to, že som túto reláciu redigoval, hovorí, že ľudia chcú počuť sami seba. Predpokladám, že v tej chvíli sa okruh poslucháčov aj rozširuje, pretože nemá zmysel počúvať samého seba, ale zdieľať to s ostatnými.

Na druhej strane už bolo spomenuté, že sme aktívni na sociálnych sieťach, tiež budeme aktívni aj na iných, a týmto spôsobom sa budeme snažiť ešte viac a vytrvalejšie preniknúť aj k mladým poslucháčom.