Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Na dedinách lekárov ako šafranu – sága pacientov v Pivnici

„Vážení, náš praktický lekár oprávnene nevykonáva svoju funkciu, nuž kompetentné inštitúcie už dva týždne nevedia vyriešiť otázku jeho náhrady. Teraz vstupujeme aj do tretieho týždňa bez riešenia“ – znel začiatok e-mailu, ktorý občania a občianky Pivnice začiatkom roka posielali na rôzne adresy, od príslušného ministerstva po médiá.

Jednou zo signatárok e-mailu bola aj Zdenka Maďarová z tejto dediny. Hovorí, že je isté, že od 27. decembra 2024 do 9. januára 2025 neordinoval žiadny lekár.

Avšak odpoveď Domu zdravia Dr. Mladena Stojanovića z Báčskej Palanky, Ministerstva zdravotníctva Srbskej republiky a Miestneho spoločenstva Pivnica bola jednotná. Všetci popierajú okolnosť, že lekár neordinoval dva týždne – ale iba štyri dni.

Rozpor vo výpovediach občanov a inštitúcií sa prejavuje v tom, že v Pivnici lekár ordinuje tri až štyrikrát do týždňa. Začiatok roka sa niesol v znamení štátnych sviatkov, preto sa 1. a 2., ako aj 6. a 7. január nepočítali do pracovných dní. Podľa uvedeného domu zdravia sa však počas novoročného týždňa organizovala pohotovosť iba 2. januára, a na lekára sa pacienti mohli obrátiť až 9. januára.

„Ľudia, s ktorými som hovorila, mi povedali, že nebolo presne tak, ako sa tam píše. Napríklad, pokiaľ viem, 9. januára pracovala len zdravotná sestra. Je to naše slovo proti ich,“ hovorí Zdenka Maďarová.

Dom zdravia v Báčskej Palanke uvádza ako dôvod tejto nepravidelnosti ordinovania práceneschopnosť lekára. Dodávajú, že zabezpečiť náhradu za zamestnancov, ktorých majú k dispozícii, bolo náročné z dôvodu práceneschopnosti a dovoleniek, na ktorú majú zamestnanci určite nárok zo zákona.

zdroj: Facebook

Jedno je isté – lekárov je málo.

Storyteller adresoval otázky Srđane Krstonošić, riaditeľke báčskopalanského domu zdravia. V čase zverejnenia tohto textu sme však namiesto odpovede dostali len skromnú informáciu, že nedávno boli prijatí traja všeobecní lekári a v marci sa očakáva prijatie ďalšieho. Tým by sa mala vykryť potreba pacientov v Obci Báčska Palanka.

Boli sme tak ukrátení o informácie, akým veľkým zdravotným kolektívom disponuje táto ustanovizeň, aký počet personálu by bol optimálny, s akými prekážkami sa stretávajú pri prijímaní do pracovného pomeru a či existuje možnosť zavedenia poobedňajšieho ordinovania lekára v Pivnici, pretože nám občania indikovali, že je to reálna potreba.

médií sme sa dozvedeli, že bankový účet Domu zdravia Dr. Mladena Stojanovića bol donedávna zablokovaný pre dlžoby. Bulvárna tlač poukazuje, že z mestskej pokladnice boli pridelené stimuly pre lekárov a zdravotných technikov, ktorí budú pracovať na dedinách, ako aj to, že je zabezpečená preprava a zamestnanecké ubytovanie.

Je potrebné preskúmať, nie predpokladať, dôvody nezáujmu zdravotníkov o prácu na dedinách, a potvrdiť, že nezáujem skutočne existuje – hovorí špecialista na sociálne lekárstvo Dr. Stefan Mandić-Rajčević z Inštitútu sociálneho lekárstva Lekárskej fakulty Univerzity v Belehrade. Dodáva, že stimuly vôbec nemusia mať finančný charakter.

„Aby sa mladý zdravotný pracovník rozhodol pracovať na dedine/vidieku, treba brať do úvahy aj iné potreby – ako je primerané bývanie, infraštruktúra, zdravotná starostlivosť o rodinu, materská škola pre deti, kultúrne obsahy a vôbec životné prostredie,“ vysvetľuje.

Existuje na dedine právo na zvoleného lekára?

Pred desiatimi rokmi v pivnickej ambulancii pracovali: jeden zubár, dve lekárky a štyri sestričky. Fungovalo aj laboratórium, ktoré ako prvé prestalo s činnosťou, spomína Zdenka Maďarová.

Po odchode lekárok do výslužby, mali Pivničania len jedného lekára, ktorý ordinoval vždy len doobeda, čo zamestnaným ľuďom sťažovalo prístup k zdravotnej starostlivosti. A bola veľká šanca, že keď sa objavia v ambulancii, uvidia tam novú tvár (a nie svojho zvoleného lekára, pozn. red.), pretože im často menia lekárov.

Dom zdravia to nepopiera. Zdenka Maďarová upozorňuje na to, že týmto spôsobom sú pacienti v Pivnici zbavení práva na zvoleného lekára.

Myšlienka mať zvoleného alebo rodinného lekára je taká, že jeden lekár ordinujúci so sestričkou poskytuje zdravotnú starostlivosť určitej skupine pacientov a je oboznámený s ich anamnézou, rodinnou situáciou, má vybudovaný vzťah dôvery, a rozumie ich potrebám – vysvetľuje Dr. Stefan Mandić-Rajčević.

„Časté striedanie zvoleného lekára môže viesť k nedostatku dôvery a dôkladnejšieho poznania pacienta. Vedie to aj k prechodu zvoleného lekára do technickej záležitosti, ktorá nie je prospešná ani pre pacientov, ani pre samotného lekára. Pacient stráca kontinuitu sledovania, dôvery a porozumenia, kým lekár stráca osobný vzťah, čo vedie k nespokojnosti a syndrómu vyhorenia,“ upozorňuje Mandić-Rajčević.

Dr. Stefan Mandić-Rajčević (foto: súkromný archív)

V roku 2022 sa podieľal vo výskume Akcia za zdravé a spravodlivé riešenie medicínskych púští v Srbsku (pôvodne po srbsky: Akcija za zdravo i pravično rešavanje medicinskih pustinja u Srbiji). Jedná sa o miesta, v ktorých obyvateľstvo nemá prístup k zdravotníckym službám.

„Isté miesto sa nestane lekárskou púšťou zo dňa na deň, ale je to proces, ktorý zahŕňa migráciu obyvateľstva a odchod mladých ľudí za vzdelaním do iných miest. Prejavuje sa to aj v zníženej atraktivite menších miest na bývanie v dôsledku nevyhovujúcej infraštruktúry, vybavenosti a služieb vrátane aj zdravotníckych služieb. Populácia preto opäť odchádza a začarovaný kruh sa opakuje,“ vysvetľuje tento odborník.

Podľa výskumu mala v roku 2020 Báčska Palanka 20 až 30 všeobecných lekárov na 10.000 obyvateľov, čím sa zaradila medzi obce s lepším prístupom k primárnej zdravotnej starostlivosti. Táto obec však patrila medzi chudobnejšie, pokiaľ ide o: lekárov špecialistov – celkovo od 3 do 5, a zdravotných technikov – s 15 až 20 zamestnancov na 10.000 obyvateľov.

Mediálna analýza v tomto výskume ukázala, že najčastejšími problémami zdravotníckych ustanovizní sú zákaz zamestnávania vo verejnom sektore a chýbajúce stratégie rozvoja zdravotníckeho personálu. Tiež sa v nej spomína aj neúmerný počet nezdravotníckych zamestnancov, ktorí sú prepojení s tzv. politickým zamestnávaním. Prekážkou sú aj krátkodobé zmluvy pre zdravotníkov a migrácia lekárov do väčších miest či iných krajín.

Tento výskum tiež uvádza, že v roku 2019 pripadalo na 100.000 obyvateľov 230 úmrtí, ktorým sa všeobecne dalo predísť, k tomu ďalších 173 úmrtí, ktoré bolo možné predísť liečením. Obom týmto skupinám úmrtí sa dalo predísť efektívnejším fungovaním inštitúcií verejného zdravotníctva.

Prevencia je najlepší liek, ale nezaberá, keď je nedostupná

Jeden lekár a jedna sestrička na 2.600 Pivničanov a Pivničaniek nestačia, domnieva sa Zdenka Maďarová. Značná časť ľudí nie je ochotná čakať celé hodiny na vyšetrenie, tak hľadajú prvú pomoc inde.

„Ľudia, ktorí sú mierne chorí, sa vzdajú a poradia si sami. Lieči ich lekárnik,“ vraví táto Pivničanka.

Počas nedostupnosti lekára sa pacienti často rozhodnú užívať lieky na vlastnú ruku (foto: Pixabay)

Nedostupnosť lekárov značne ovplyvňuje prevenciu, ktorá je v našej kultúre generálne zanedbávaná, podotýka Dr. Stefan Mandić-Rajčević. K tomu, aby sa človek venoval prevencii, vplývajú rôzne faktory – ako je hodnotový systém, vplyv spoločnosti, médiá, vnímanie rizika ochorenia, závažnosť následkov a viera v prínos preventívnych prehliadok.

„Aj pri splnení všetkých týchto činiteľov, ak zdravotná starostlivosť nie je dostupná a cenovo prístupná, pacient sa na lekára neobráti,“ upozorňuje.

Lekár Stefan Mandić-Rajčević dodáva, že zdravotná starostlivosť musí byť zriadená na mieru občanov a občianok, tiež v súlade s ich potrebami, kým primárnym cieľom každého štátu má byť zdravá populácia.

„Ekonomický rozvoj môže pochádzať iba zo zdravej populácie – vrátane všetkých vekových kategórií,“ uzatvára.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.