Pomoc sa poskytuje, len v prípade nahlásenia násilia

Rozličné faktory vplývajú na to, či násilie bude spáchané alebo nie, kým zodpovednosť za násilie nesie výlučne násilník. Ekonomická závislosť, rodné stereotypy, odsúdenie obete, nádej, že sa násilník zmení, neinformovanosť, vo veľkej miere znemožňujú ochranu obetiam domáceho násilia. Na území Obce Báčsky Petrovec sú v tomto roku zaevidované tri trestné oznámenia pre trestný čin domáceho násilia, čiže násilia pachaného na ženách. Rovnaký počet oznámení takéhoto typu bol zaznamenaný v období január – október 2021, vyplýva z údajov Policajnej správy v Novom Sade. Od začiatku roka do konca novembra bolo v Stredisku pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec (CSR BP) zaevidovaných celkove 13 oznámení o násilí na ženách.

,,Keď hovoríme o náhlasení násilia na ženách v rodinných a partnerských vzťahoch nesmieme ignorovať skutočnosť, že v spomínaných situáciách sa za obete násilia považujú aj deti v rodine, ktoré nie sú uvedené v celkovom počte nahlásení násilia pachaného na ženách“ uvádza CSR, v mene ktorých na naše otázky odpovedali Biljana Drakulićová, Milka Grbićová a Valeria Potfajová Fabianová.

Dedina- mesto

Profil ženy, ktorej hrozí vyššie riziko, že sa stane obeťou domáceho násilia má 47 rokov, žije v meste, nemá osobné prijmy, je rozvedená alebo sa s partnerom rozišla a má neúplné alebo základné vzdelanie, hovoria údaje Republikového štatistického ústavu.

Programová riaditeľka združenia občianok FemPlatz Kosana Bekerová upozorňuje, že k násiliu dochádza oveľa častejšie, no nie každé je nahlásené.

„Výskum ukazuje, že ženy na dedine nahlásujú menej násilia v porovnaní so zvyškom obyvateľstva v Srbsku,“ uvádza.

Bekerová ako dôvod uvádza, že ženy neveria v poskytovanie adekvátnej ochrany a je to veľmi opodstatnené tým, že počas roka pribudne 30 feminicídnych násilí.

,,Menej nahlásujú násilie, lebo nemajú kde. Nedôverujú inštitúciám. Sú to menšie prostredia, všetci sa navzájom poznajú, vrátane policajtov a policajtiek,“ uvádza naša spolubesedníčka.

Nada Padejová správkyňa Bezpečného ženského domova v Novom Sade súhlasí s Bekerovou, že ženy nemajú dôveru a obávajú sa, že im nikto neuverí.

,,Majú pocit, že pomoci niet a nevedia žiadať o pomoc. Nemajú informácie o formách pomoci, ktoré existujú v ich lokálnej komunite. A tak sú ženy v menších prostrediach izolované a neoznamujú násilie práve z týchto dôvodov,“ uvádza Padejová.

Dodáva, že k mlčaniu prispieva vplyv okolia, aby sa násilie neoznámilo, obviňovanie obete zo strany spoločnosti, že je za násilie zodpovedná, na druhej strane stigmatizácia obete a postoj, že násilie, ktoré zažila je jej hanbou. Dôvod mlčania je aj ekonomický, pretože obete nemajú kam ísť. Ženy tiež neoznamujú násilie zo strachu z pomsty, pretože násilník sa môže vyhrážať, že urobí zle jej alebo osobe, na ktorej obeti záleží. A to treba pochopiť.

Z CSR-u sa nezhodujú s predpokladom, že sa násilie v menších prostrediach menej oznamuje. Uvádzajú, že to závisí od mnohých iných faktorov, ktoré sa nevyskytujú iba menšom prostredí.

,,Jedným z hlavných dôvodov, prečo obeť násília neopustí násilníka a neoznámi to, je strach, hanba a vina, ktoré daná osoba cíti, presvedčenia, emocionálna závislosť, nádej, že sa to zlepší, neoznámenie ,,kvôli deťom“, nepoznanie svojich práv, nedostatočná informovanosť, vyčerpanosť a pocit bezmocnosti, častá ekonomická neistota, bytová otázka, nedostatočná podpora, izolácia,“ vymenúvajú dôvody naše spolubesedníčky.

Čo spôsobuje násilie?

Čiže, za násilie je vinný ten, kto ho spáchal. No sú predsa rozličné faktory, ktoré prispievajú k násiliu. Okrem vzťahu moci v domácnosti, je tu aj vzdelanie, zdravie, roky a finančný stav obete, ale aj patriarchálne hodnoty.

,,Rodové stereotypy a presvedčenia sú stále prítomné, žena je povinná znášať násilie a len ona je zaň zodpovedná. Že sa nevedela správať, vynájsť sa a zvoliť si taktiku. Základom rodovo podmieneného násilia je rodová diskriminácia a postoje, ktoré sú prítomné na verejnosti ospravedlňujú násilie a prenášajú zodpovednosť za násilie na obeť,“ hovorí Nada Padejová.

Druhy násilia

Ak chceme problém riešiť, najprv mu musíme rozumieť. Násilie nie je iba fyzické. Trvalé následky na obeti rovnako zanecháva aj psychické, ekonomické a sexuálne násilie, uvádza sa vo výskume Mapovanie rodinného násilia.

Modriny, rany, jazvy na koži je ľahšie spozorovať, než tie na duši. Psychické násilie narúša vnímanie samého seba. Násilník vysmieva, uráža, nadáva a kričí na obeť a v 40% analyzovaných prípadov ide o súčasného partnera obete, ktorý v 45 % používa aj pasívnu agresiu, čo znamená, že obeť ignoruje a zbavuje ju emócií a starostlivosti. V 34 % prípadov sa bývalí partneri vyhrážajú, že ubližia menželke, jej blízkej osobe alebo jej zničia veci. Slobodu pohybu obmedzuje súčasný partner (41 %), bývalý partner (23 %) a otec/nevlastný otec (19 %).

Potrebné je odlíšiť ekonomickú závislosť od ekonomického násilia so zreteľom na to, že to prvé môže byť podmienkou na to druhe. Ono sa odzrkadľuje v tom, že obeť má ohraničený prístup k peniazom a nemá právo použiť ich na osobnú potrebu. Obeť často býva v domácnosti, kde zarába len druhý člen a existencia rodiný závisí od neho, no on peniaze predsa míňa a necháva domácnosť bez prostriedkov na živobytie. Obeťou je aj osoba, ktorej sú osobné peniaze odobrané a ktorej je zakázané zamestnať sa. V 85 % prípadov analyzovaných domácností sa tohto druhu násilia dopúšťajú mužskí členovia rodiny.

K sexuálnemu násiliu okrem znásilnenia patrí aj nútenie k sexu s inou osobou, dotyky, ale aj kontrola nad telom obete, čiže zákaz kontracepcie. Podľa výskumu sa znásilneniu dopustili najviac bývali partneri (58 %) a súčasní partneri (31 %).

Ako je to s násilím na mužoch?

Podľa údajov Policajnej správy v Novom Sade počas roka 2022 neboli zaevidované žiadne trestné oznámenia na územi Báčského Petrovca pre trestný čin domáceho násilia, kde sú obeťami chlapi. V Centre pre sociálnu prácu v Petrovci od začiatku roka do konca októbra je zaevidovaných šesť oznámení o násilí páchanom na mužoch v rodinných a v partnerských vzťahoch.

Násilie na mužoch existuje. O ňom sa málo hovorí. Rovnako ako hociktoré iné násilie je neprípustné a nemalo by sa tolerovať a odôvodňovať. No však, ,,najčastejšie domáce násilie v našej krajine, ale aj inde vo svete je spáchané na ženách, deťoch, dievčatách a chlapcoch,“ uvádza Nada Padejová.

Čo je riešenie?

Kosana Bekerová hovorí, že sa násiliu môže zabrániť, ak sa zmení vedomie spoločnosti, v ktorej je potrebné budovať nulovú tolerenciu voči násiliu cez vzdelávací systém a médiá. Keď žena požiada o pomoc, potrebné je poskytnúť jej adekvátnu ochranu.

,,Aby inštitúcie fungovali, aby sa mala kde skloniť pred násilím. Aby mohla prežiť, ak sa rozhodne násilníka opustiť. Je to tak na dedinách, ale aj v meste, s tým, že na dedinách treba viac pracovať v komunite a rozprávať sa so ženami o ich možnostiach. My predpokladáme, že ženy vedia, čo majú robiť, keď sa im niečo také stane,“ hovorí.

Aby sme zabránili rodovo podmienenému násiliu naše pracovníčky z Centra pre sociálnu prácu uvádzajú, že je potrebné vytvoriť priaznivé zákonodarné prostredie v súlade s medzinárodnými štandardmi, propagovať pozitívné spoločenské normy, rodovú rovnosť a zabrániť diskrimináciu, a posilňovať postavenie jednotlivcov.

,,Domnievame sa, že prevencia všetkých druhov násilia, vrátane rodovo podmieneného násilia spočíva v prevencii násilia, zneužívania a zanedbávania, v rozvoji nulovej tolerancie voči násiliu,“ uvádzajú z CSR-u.

Potrebné je ženy posmeliť, a to tak, že pochopíme,prečo sa obeť bojí. Aby sa predišlo ďalšiemu násiliu potrebné je násilie oznámiť, čiže požiadať o pomoc, vysvetľuje správkyňa Bezpečného ženského domova v Novom Sade Nada Padejová.

,,Násilie má takú psychologickú dynamiku, že sa opakuje a zhoršuje. Ak obeť nepodala oznámenie a ticho pred búrkou, násilie sa zopakuje. Pomoc sa poskytuje, len v prípade nahlásenia násilia. Ako máme poskytnúť pomoc, ak nemáme žiadne informácie?“, dodáva Padejová.