Nekaždodenný človek

Sestry v boji za ochranu životného prostredia: Blažena a Božena chránia Padinu

V Padine je slnečná nedeľa. Slnečné lúče prenikajú cez konáre, na ktorých vidno, že jeseň zmeškala. V Hornej doline sa hrajú deti. Pred pár týždňami ju vo veľkej pracovnej brigáde vyčistili od odpadkov, ktorú zorganizovalo Ekologické hnutie Padina (EKOP).

„Environmentálny aktivizmus je ako sadenie stromov“ – hovorí Blažena Pavelová z uvedeného združenia – „výsledky nie sú hneď viditeľné.“

Preto sa pri organizovaní akcií zameriava najmä na edukáciu detí, pretože povedomie a návyky starších ľudí sa dajú len ťažko zmeniť.

Spolu so sestrou Boženou Pavelovou Dišpiterovou sa pred piatimi rokmi pripojila EKOP–u, keď participovali v akcii na výsadbu stromov – a veľmi sa im to páčilo.

Čoskoro si však uvedomili, že starostlivosť o životné prostredie nie je len o sadení stromov a zbieraní odpadu.

@storytellerrs Božena i Blažena su sestre iz Padine i već dugi niz godina predano rade na očuvanju naše planete. ♻️🌿🌍 #ekologia #fyp #sestre #padina #vojvodina #srbija #balkantiktok ♬ calm and warm acoustic guitar(1516489) – Ogata Mamoru

Keď sa tieto sestry pripojili EKOP–u, spustila sa iniciatíva na ochranu dolín pri Padine, oblastí s mimoriadne vzácnou biodiverzitou. Avšak už o niekoľko mesiacov neskôr boli v okolí Padiny evidované prípravné práce na otvorenie pieskovej bane.

„Uvedomujem si, že baňa musí niekde existovať, ale nie blízko osady, hlavného vodného zdroja a prírodnej oblasti, ktorá bude pod ochranou,“ hovorí Božena.

Práce sa začali bez akýkoľvek povolení, teda načierno, a bolo na tomto ekologickom združení, aby urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabránilo ďalšej ťažbe, na čo mali podporu ostatných občaniek a občanov.

Boj sa viedol na viacerých frontoch: od spoznávania sa s právnymi predpismi, cez písanie žiadostí o prístup k informáciám verejného významu, ďalej cez priamu komunikáciu s inštitúciami a osobami s rozhodovacou právomocou, až po zbieranie podpisov obyvateľov v petícii, ktorá bola spustená proti ťažbe piesku. Proti kopaniu bola viac ako polovica dediny.

Po dvoch rokoch investor prestal s kopaním.

„Pred tým bojom sa nás snažili uchrániť starší kolegovia, ktorí nás chceli vziať do ochrany. Zdá sa mi však, že boj proti otvoreniu bane nás ešte viac motivoval k ekologickému aktivizmu,“ považuje Božena.

Globálne problémy riešia lokálne

Sestry Pavelové milujú svoju dedinu. Značná časť Padiniek a Padinčanov má ekologické povedomie, čo je vidieť pri prvom pohľade na toto briežkovité vojvodinské mestečko.

Božena pokladá, že žiť v menšom prostredí je veľká výhoda, pretože všetci sa poznajú a veľa navzájom komunikujú, takže zmeny sú rýchlejšie viditeľné a diania majú väčší ohlas. Cíti väčšiu spolupatričnosť s komunitou.

Blažena verí, že život v meste je rýchlejší a ľudia majú menej voľného času na zhromažďovanie a organizovanie. Obyvatelia väčších miest sú – podľa nej – izolovanejší.

„Máme tu rôzne vzťahy – rodinné, susedské, kolegiálne, prípadne sme spolu robili nejaké práce alebo sa naše deti kamarátia. Sme otvorenejší a nápady sa šíria ľahšie,“ prezrádza.

ekologické aktivistky
Božena a Blažena sa starajú o Padinu aj keď nie sú akcie Foto: © Sanja Đorđević, Storyteller

Keď je však prostredie malé, dostáva menej pozornosti médií, upozorňuje Blažena. Ak by sa pracovná brigáda, do ktorej sa zapojilo 180 žiakov základnej školy, konala v Belehrade, určite by o nej počulo veľké kvantum ľudí aj mimo hlavného mesta.

„Napriek tomu pôsobíme lokálne a chránime našu miestnu prírodu. Ak môžeme byť pre niekoho inšpiráciou – je to skvelé,“ hovorí Blažena.

Sestry sa zhodujú v tom, že menšie komunity sú zraniteľnejšie na škodlivé konanie veľkých investorov.

Sandra Iršević, novinárka, aktivistka a zakladateľka portálu EcoFeminizam, vysvetľuje, že postavenie mladých aktivistiek na vidieku je mimoriadne ťažké, pretože čelia výzvam tradičných hodnôt a obmedzených zdrojov.

„Stretla som veľa mladých žien z vidieka, ktoré majú skvelé nápady a energiu, no často nemajú podporu okolia, aby tie nápady realizovali, tiež ani inštitucionálnu podporu na – povedzme – projekty,“ uvádza Iršević.

ekologické aktivistky
Sandra Iršević (súkromný archív)

Dodáva, že v meste je viac možností networkingu (z angl.: proces vytvárania a udržovania vzťahov s inými ľuďmi, pozn. red.), viac podporných organizácií a celkovo otvorenejšia atmosféra pre aktivizmus. Na dedinách sú dievčatá často izolované, ťažšie sa dostávajú k informáciám a čelia silnejšiemu tlaku zo strany komunity, aby zapadli do tradičných rolí, a môžu sa stretnúť aj s nepochopením v rodine.

Preto je dôležité zlepšiť postavenie mladých vidieckych žien prostredníctvom ekonomického posilnenia, vytvorenia podpornej siete, ako aj tvorby mentorských programov. Iršević tiež vysvetľuje, že je dôležité vzdelávať komunitu o dôležitosti ženského aktivizmu.

„Mladé ženy prinášajú sviežu perspektívu a energiu do riešení spoločenských problémov. Ony najlepšie rozumejú potrebám svojej generácie a môžu byť mostom medzi tradičnými hodnotami a modernými výzvami,“ argumentuje táto novinárka.

Sestry Pavelové hovoria, že nečelili žiadnym prekážkam kvôli tomu, že sú mladé, ženy, aktivistky na dedine. Zdá sa im však, že aktivizmus robia viac muži, pretože ženy uprednostňujú rodinu – to znamená, že nespochybňujú vnútené rodové roly, v ktorých sa chápe, že sa musia niečoho vzdať, aby zapadli do rodového rámca.

K boju za zdravšie životné prostredie by určite prispel väčší počet aktívnych jednotlivcov, zhodujú sa Božena a Blažena. Ony túto prácu vykonávajú na báze dobrovoľníctva a rovnováhy medzi súkromným, pracovným a sociálnym životom. Viac ľudí by znamenalo viac nápadov a potenciálnych riešení.

Zapojenie sa do jeho ochrany je okrem prínosu pre životné prostredie prospešné aj pre samotné jednotlivkyne a samotných jednotlivcov. Nemusí to byť nevyhnutne organizovanie projektov a štúdium zákonov, stačí len účasť na verejnej akcii.

„Ľudia sa nás pýtajú – čo môžem urobiť ja? Ale keď niečo urobí desať jednotlivcov, už to nie je práca jedného človeka, ale desiatich. Sme tak oveľa silnejší,“ vraví Blažena.

Dodáva, že účasť na akciách pomáha ľuďom, aby sa cítili dôležití a užitoční. Takto si pestuje pocit, že skutočne môžu niečo zmeniť.

ekologické aktivistky
Božena a Blažena v akcii so skautmi – Foto: EKOP

Sestry Pavelové upozorňujú, že v Padine je veľký problém, že nefunguje dom kultúry a že nedisponujú miestom, kde by sa mladí ľudia mohli stretávať, a kde by ako skupina mohli niečo navrhnúť, vymeniť a zlepšiť. Z tohto dôvodu si neuvedomujú, že môžu skutočne prispieť komunite.

Napriek výzvam sa Blažena a Božena rozhodli zostať vo svojej dedine. Veria, že Padina nepatrí medzi tie prostredia, ktoré hasnú a miznú. Hoci niektorí ľudia odchádzajú do väčších miest a na Slovensko, mnohí sa aj vracajú. Padina sa rozvíja, narastá počet firiem a ľudia žijú plnohodnotný život. To, čo ho robí výnimočným, je – podľa nich – silný zmysel pre komunitu.

Povzbudzuje ich aj to, že vidia výsledky svojho aktivizmu.

„Vnímame aj malé zmeny vo zvykoch detí, ktoré môžu ovplyvniť aj ich rodičov. Vidíme, že budúcnosť je svetlejšia než dnešok,“ spokojne konštatuje Božena.

Pred kanceláriou EKOP–a počuť detský hurhaj. V Padine je slnečno a vyzerá to tak, že bude aj zajtra.

Tento príbeh vznikol v rámci projektu Mládež v slovenskej komunite v Srbsku: Inšpirácia a prínos pre spoločnosťrealizovaného Centrom pre profesionalizáciu médií a mediálnu gramotnosť (CEPROM), ktorý je spolufinancovaný z rozpočtu Republiky Srbsko – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević, Anna Berediová and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.