Poznáte ho? Slovko. Slovo Slovko je naozajstné slovíčko, zložené z písmen. Ako každé iné slovko, aj ono sa dokáže pohybovať neuveriteľne rýchlo i neuveriteľne pomaly. Slovo Slovko má jednu významnú vlastnosť: urečnenosť. Slovko nikdy nemôže mlčať. Len čo ho má niekto na jazyku, Slovko hneď vyskočí von a rovno do ucha poslucháča. Slovko občas vyskočí z jazyka i bez rozmyslu. A potom z toho vznikne poriadny nezmysel! Slovko má i ďalšiu výnimočnú vlastnosť: Dokáže meniť podoby. Vie sa zmeniť na akékoľvek slovo, ktoré je práve potrebné. Ale občas i zbytočné. Navyše, Slovko má schopnosť ohnúť sa do akejkoľvek podoby. Je neuveriteľne ohybné práve vďaka tomu, že má slovenský pôvod. Je ohybnejšie ako olympijské gymnastky. Slovko sa dokáže premiestňovať v čase – vie na seba prevziať podobu minulú, súčasnú aj budúcu. Slovko má svoj vlastný časostroj!
“Separovať znamená oddeľovať od seba,” číta Rečňovanka a Slovko pozorne počúva, čo sa dievčinka učí. Na druhý deň v škole by rada totiž vedela odpovedať na všetky otázky. Nuž, popravde, Rečňovanka je takto odhodlaná zakaždým. A občas to dopadne presne naopak. Akoby sa jej do druhého dňa všetky informácie v hlave poplietli. Buďme však čestní a povedzme, že to nie je celkom len Rečňovankina chyba. Mohla by sa učiť viac, jesť viac orieškov a trénovať si pamäť kadejakými hrami. Ale to naše Slovko jej v tom vôbec nepomáha! Občas je to tak, že čím viac sa Rečňovanka učí, tým dopletenejšie Slovko je. Zvlášť, ak sa má meniť na nejaké cudzokrajné slová! Separovanie! Kto to kedy v slovenčine počul!
Rečňovanka si len málokedy hovorí učivo nahlas. Ale teraz má imaginárnu kamošku – kamarátku Lenku. Vidí ju vždy, keď sa pozerá do zrkadla. Tak ako mnohé dievčence v jej veku aj Rečňovanka túži, aby mala najlepšiu priateľku. Minule sa pohádala s Ivou, a tak sa rozhodla, že dá znova šancu svojej vymyslenej priateľke Lenke. Dnes vysvetľuje zásady separovania práve jej. Chodí popred zrkadlo a hrá sa na učiteľku. Tak trochu. Veď minule prehlásila, že učiteľkou nikdy nebude! “Nechcem týrať deti,” dobre si pamätá Slovko Rečňovankin prejav plný zlosti spred dvoch týždňov.
V týchto veciach je Slovko Rečňovanke vždy na pomoci. Slová hnevu sa totiž nachádzajú až príliš ľahko a Slovko nemá nijaký problém zmeniť sa na každé jedno z nich a byť počuté. Počuté tak, že sa od hluku až hrnčeky na polici natriasajú. Dnes je však všetko inak. Rečňovanka plánuje zajtra excelovať, byť najlepšou v triede. Majú ísť na školský dvor a potom na prechádzku a cestou sa rozprávať o triedení odpadov.
Slovko minule na hodine všetko doplietlo. Príliš veľa múdrych slov. Separovanie, recyklovanie, ekológia, environmentalistika – kto sa v tom má vyznať! Slovko sa silou-mocou snaží zmeniť na každé jedno z týchto nových ťažkých slov, ale občas sa pritom takmer doláme. Nechápe celkom význam týchto slov. A potom to vypadá takto: “Rečňovanka, ako sa označuje proces, keď plasty hádžeme do jedného koša a iné odpadky do iných.” Rečňovanke sa parí z hlavy, celá červenie, na čele jej vyskakujú prvé detské vrásky od tuhého rozmýšľania. Už-už sa jej hrnie na jazyk správny výraz. Slovko sa snaží zmeniť na niečo podobné separovaniu, ale jediné, čo zvládne je: izolovanie. Učiteľkin výraz tváre naznačuje, že to nie je to správne slovo. Slovko sa na pojem izolovanie dokázalo zmeniť len vďaka tomu, že na chémii dookola opakujú, ako treba niečo izolovať. Nedávno Rečňovankin dedo spomenul, že treba izolovať dom! Izolovať? “Prečo by sme nemohli izolovať plasty od skla a sklo od papiera?” Spýtala sa Rečňovanka učiteľky v snahe obhájiť si svoju zlú odpoveď.
Učiteľku to zaskočilo. Napokon, keď sa na tým zamyslíme inak, kus pravdy v Rečňovankinej odpovedi bol. Ak dáme téglik od jogurtu do jedného koša a starý zošit do druhého, izolovali sme ich od seba. Nemôžu viac byť spolu, nie? Rečňovanka chytá druhý dych a Slovko jej v tom len pomáha. Rečňovanka aj Slovko pritom dobre vedia, že s izoláciou výbornú známku isto nedostanú. Dosiahli však to, že tento raz je to učiteľka, kto stráca reč. “Nemôže to byť izolácia, keď je to raz separácia – oddeľovanie a triedenie.” “Fíha! Tá je ale rozčúlená,” chichoce sa Slovko, zároveň sa však trochu desí. Kvôli tomu, že sa nedokázalo premeniť na výraz separácia a vyletelo z Rečnovankiných úst v podobe slova izolácia, Rečňovanka môže dostať zlú známku. Mama jej vždy vraví, že sa neučí pre známky, ale Slovko vie, že Rečňovanke záleží na tom, aby veľa vedela. Potom môže ohurovať ostatné deti. Tie sa s ňou chcú kamarátiť práve preto, že kadečo pozná a vie.
Preto Rečňovanka (a Slovko, pravdaže, s ňou) teraz trénuje, ako si zapamätať výraz separácia odpadov. “Najprv musím pochopiť význam, je to pre mňa cudzie slovo,” vtĺka si do vlastnej makovičky Slovko. Slovko má vlastné postupy, ako sa naučiť premieňať sa rýchlo a pohotovo na nové slová, aj keď majú od slovenčiny poriadne ďaleko. Najprv si nový výraz musí poriadne napočúvať. Dobre padne, keď vidí, o čom sa vraví. Potom sa na nový výraz kúsok po kúsku začne meniť. Vždy, keď je príležitosť. Pritom sa stane, že ak si Slovko chce vyskúšať, či už zvláda podobu slova separovanie, vybehne Rečňovanke na jazyk neraz aj mimo témy.
Napríklad: “A na obed sme mali na tanieri kuracie mäso a ryžu. Kompót separovali do sklenej mištičky,” vyprskne Rečňovanka. “Separovali kompót?” pýta sa mama udivene. Rečňovanka sa tiež zadiví, čo to povedala. A Slovko vtedy lepšie pochopí, že zmeniť sa na výraz separovanie pri kompóte a debatách okolo jedla asi nie je najlepší nápad. Vďaka všetkým takýmto pokusom si Slovko postupne utrasie, kedy sa slovo separovanie má používať a čo je jeho skutočný význam. Ďalší level slovko dosiahne vtedy, ak začne slovo separovanie používať pri rôznych ďalších témach, nielen pri ekológii. Ale to je dlhoročný proces.
Verte či nie, na prechádzke na druhý deň to Slovko zvládlo: “Separuj, prosím ťa, ten papier z čokolády,” prehlásila Rečňovanka, idúc okolo potoka. Na to sa Janko, jej spolužiak, zohol, zdvihol obal od čokolády a hodil ho do jedného vreca. Konzervu, ktorá sa povaľovala pri smetnom koši, nehodil do spoločného odpadu, ale medzi kovy. Slovko sa potešilo. Bolo to znakom toho, že má v tom, čo znamená cudzie slovo separovanie, jasno. Od teraz sa naň pokojne môže meniť kedykoľvek sa mu zažiada. Tak Slovko začlenilo výraz separovanie do svojho bežného slovenského slovníčka.
Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Pridaj komentár & Dodaj komentar