Na poliach po celom Srbsku prebiehajú práce, aby sa jarná sejba včas doviedla do konca. Zlé skúsenosti so suchom, ktoré v uplynulých rokoch znížilo úrodu, prinútili poľnohospodárov zaradiť medzi plodiny, ktoré sejú, aj olejniny, najmä slnečnicu, ktorá je odolná voči suchu.

Ceny sejby každoročne rastú, hovorí v rozhovore pre Storyteller Žarko Galetin, agrárny analytik. To je dôvod, pre ktorý sa niektorí poľnohospodári rozhodli neinvestovať prostriedky ani do povinných opatrení, ako je hnojenie pôdy, čím si už na začiatku znižujú úrodu.

Boli suchá v posledných rokoch dôvodom, prečo poľnohospodári menia štruktúru sejby?

Za posledné štyri roky sme mali veľmi zlé agrometeorologické podmienky. V dôsledku vysokých teplôt a malého množstva zrážok utrpeli najväčšie škody jarné a letné plodiny – kukurica a sója, ako najcitlivejšie kultúry. Mali sme mimoriadne veľké výpadky úrody tak pri kukurici, ako aj pri sóji. Prvou reakciou poľnohospodárov, vedenou touto skúsenosťou, bolo, že začali pomaly meniť štruktúru sejby. Obracajú sa na plodiny, ktoré sú odolnejšie voči suchu, a to je predovšetkým slnečnica.

O kukurici sa dlho myslelo, že je odolná a húževnatá plodina. Je však zrejmé, že ani ona nedokáže znášať takéto vysoké teploty a nedostatok vlahy. Kukurica počas vegetačného roka potrebuje medzi 650 a 700 litrami dažďa na meter štvorcový. Za posledné štyri roky ho mala viac než dvojnásobne menej.

Na druhej strane pšenica, pri ktorej sa úroda zbiera koncom júna, začiatkom júla, mala veľmi dobrý výnos. Preto bola vlani na jeseň zasiata na približne 610 000 hektároch a z roka na rok sa plochy pod pšenicou zväčšujú. Sejba pšenice je určite lacnejšia, a preto sa poľnohospodári viac obracajú aj na túto plodinu.

Ovplyvní zmena štruktúry sejby potrebu väčšieho dovozu určitých plodín?

Pokiaľ ide o domáce potreby kukurice, aj minulý rok sme v extrémne zlých poveternostných podmienkach dokázali pokryť naše bilancie, pretože vývoz klesol na veľmi malé množstvá. Sóju dovážame a pravdepodobne jej ani tento rok nebude dosť. Predpokladá sa, že sója bude tento rok zasiata na približne 100 000 hektároch a ak bude výnos okolo dvoch ton na hektár, aký bol minulý rok, je to málo.

Pri väčšine týchto základných poľnohospodárskych plodín nebude potrebný dovoz, pretože Srbsko má dosť pre svoje vlastné potreby. Patríme medzi špičku Európy, pokiaľ ide o počet hektárov obrábateľnej pôdy na obyvateľa, pretože máme približne 0,5 hektára na obyvateľa. Takisto sa v Srbsku vyprodukuje viac obilnín než vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie spolu.

Okrem sucha, čo ešte vplýva na výber plodín, ktoré budú poľnohospodári siať, a nakoľko je toto rozhodnutie výsledkom zvyku?

Aj to tu je. Mnohí poľnohospodári si nevedia predstaviť, že by vo svojej štruktúre sejby nemali kukuricu. Klasikou je kukurica, pšenica, sója, slnečnica, je tu aj cukrová repa, ktorá sa seje na ploche do 50 000 hektárov.

Na výber toho, čo budú siať, vplýva ziskovosť a potom aj fakt, či a nakoľko môže poľnohospodár ovplyvniť zmiernenie následkov poveternostných podmienok. Ak nemá zavlažovací systém, a v Srbsku ho nemá ani 5 % obrábanej pôdy, poľnohospodár môže len sledovať, aká veľká škoda bude.

Ako každý, aj poľnohospodári radi riadia svoj biznis a majú ho pod kontrolou. Aby to mohli robiť, musia mať technické podmienky, myslím tým zavlažovacie systémy, a pri ovocinárstve sú to protikrúpové siete. Skleníková výroba prebieha v úplne kontrolovaných podmienkach a tieto plodiny nezávisia od poveternostných podmienok. Ak však chce do toho všetkého investovať, má na to u nás peniaze len malý počet poľnohospodárov. 

Investujú sa finančné prostriedky v Srbsku častejšie do udržiavania poľnohospodárskej výroby a menej do jej rozvoja?

Náš agrárny rozpočet má jednu časť, ktorá sa vzťahuje na subvencovanie úrokov, má časť, ktorá sa vzťahuje na podporu investícií, ale je to veľmi málo. Agrárny rozpočet, ktorý máme, sa vzťahuje na poľnohospodárstvo dnes, aby sa teraz pomohlo poľnohospodárom, no na investície a na vkladanie do poľnohospodárstva zajtrajška sa nemyslí. Cez agrárny rozpočet sa iba upchávajú diery, a to nie je dlhodobé riešenie.

Dlhodobým riešením je, aby sa poľnohospodárstvo zaviedlo do organizovaného systému. Nikto nemôže bojovať proti prírode, ale vplyv poveternostných podmienok sa dá znížiť na minimum. Neexistencia dlhodobej stratégie je problémom nášho poľnohospodárstva. Očakávajú sa rýchle výsledky, no v poľnohospodárstve to nie je možné.

V dôsledku nedostatku finančných prostriedkov poľnohospodári neraz nemajú možnosť realizovať základné agrotechnické opatrenia. Ako ich podnikanie ovplyvňuje aj to, že nevedia, či predajú to, čo vyprodukujú?

To všetko sú systémové problémy. Nesmie sa stať, aby poľnohospodár nemohol kontrolovať svoj biznis. Keby sme mali usporiadaný systém, mohol by aspoň čiastočne riadiť aj svoje výrobky na trhu. Keď nemajú peniaze, prvou reakciou poľnohospodárov bude, že nebudú používať umelé hnojivo, a tým si už na začiatku znížia úrodu o 10 – 15 %. Ako potom naši poľnohospodári vôbec môžu zvýšiť konkurencieschopnosť, udržať výrobu a dosiahnuť svoj príjem? V týchto podmienkach – nijako.