Striedanie dažďa so suchotou – ako klimatické zmeny ovplyvňujú poľnohospodárstvo vo Vojvodine?

Územie Vojvodiny tvorí 7% lesov a 74% poľnohospodárskej pôdy, čo ju robí obzvlášť zraniteľnou voči klimatickým zmenám, ktorých dôsledky silno pociťujeme. Je však možné pôsobiť preventívne.

Sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu sa pred dvoma rokmi podieľal na celkovej produkcii Srbska celkovo 6%, a tak sa ocitol na štvrtom mieste – hneď po spracovateľskom priemysle (13%), obchode (12%) a po obchode s nehnuteľnosťami (7%). Šesť percent je značný podiel, a predstavuje významnú časť hrubého domáceho produktu (HDP), čo sa nedá povedať o bohatších krajinách, ktoré zakladajú svoju ekonomiku na službách a priemysle. V pomere k podielu poľnohospodárstva na HDP je Srbsko na štvrtom mieste v Európe – po Albánsku, Severnom Macedónsku a Čiernej Hore. Toto číslo nie je ukazovateľom rozvinutého poľnohospodárstva, ale nedostatočného rozvoja ostatných odvetví.

Zistili sme, že poľnohospodárstvo je dôležitou súčasťou domáceho hospodárstva, čo s tým majú teraz spoločné klimatické zmeny?

No, bude to tak, že významná časť našej ekonomiky závisí práve od pohľadu na oblohu a od atmosférických podmienok. Srbsko je na 86. mieste v zozname krajín sveta z hľadiska zraniteľnosti voči klimatickým zmenám, avšak prvá v Európe.

Zvýšenie teploty ovplyvňuje dynamiku rastu a vývoja rastlín, predlžuje sa dĺžka vegetácie, a niektoré fenofázy nastávajú skôr a/alebo trvajú kratšie, vysvetľuje  Mirjam Vujadinovićová Mandićová, profesorka na Poľnohospodárskej fakulte Univerzity v Belehrade . Vysoké teploty v lete zvyšujú potrebu vody, a keďže sa často vyskytujú v kombinácii s obdobím bez zrážok, spôsobujú v rastlinách stres.

„Kvôli teplejším zimám môže dôjsť k narušeniu cyklu zimného pokoja u viacročných rastlín a k zvýšeniu rizika mrazov na začiatku vegetačného obdobia. Častejší výskyt extrémnych udalostí, akými sú intenzívne zrážky, búrky a krupobitie, môžu spôsobiť fyzické škody na rastlinách a na poľnohospodárskej infraštruktúre. Zmeny zrážkového režimu a zvýšenie teploty znižujú kvalitu pôdy, ovplyvňujú dostupnosť vody na zavlažovanie, a dopomáhajú výskytu škodcov a chorôb“, hovorí táto agrometeorologička.

Dodáva, že všetko uvedené má za následok znižovanie množstva a kvality úrod poľnohospodárskych plodín, ako aj ich väčšiu medziročnú variabilitu. Vojvodina, s tromi štvrtinami územia pod poľnohospodárskou pôdou, je obzvlášť zraniteľná.

„Veľké plochy s poľnohospodárskymi plodinami, tiež hospodársky význam poľnohospodárstva ju robia veľmi zraniteľnou. Na druhej strane by som povedala, že Vojvodina má lepšie technické a finančné kapacity na prispôsobenie sa klimatickým zmenám ako zvyšok našej krajiny“, vysvetľuje spolubesedníčka Storytellera.

Aj suchoty sú riešiteľné

Suchoty sú prvé, čo nám napadne, keď počujeme „globálne otepľovanie“.  Profesor na Prírodovedno-matematickej fakulte Univerzity v Novom Sade Stevan Savić  vysvetľuje, že ročné množstvo zrážok v dôsledku klimatických zmien nekleslo, dokonca sa zvýšilo, ale nie je správne rozložené.

„Počas roka, kedy by sme mali mať najviac zrážok – počas apríla, mája, júna – sa stáva, že máme nedostatok zrážok, dokonca máme až suchoty. Sú obdobia v roku, kedy máme prebytok zrážok. Veľmi sa narušila distribúcia zrážok, a potom trpia plodiny, takže by tu prispôsobenie plodín bolo najpotrebnejšie“, vysvetľuje tento klimatológ.

„Jeden starší človek na poľnohospodárskom veľtrhu mi poradil, aby som frézoval k samotnému stromu, aby som odstránil horné žily stromu, aby ony hľadali vodu dole. A viete čo sa stane? Stáva sa to, že aj keď sú najväčšie suchoty, moje stromy sú vitálne a krásne“, hovorí Francisty, nesmierne vďačný tomuto neznámemu človekovi.

Profesorka Vujadinovićová Mandićová uvádza niektoré ďalšie riešenia z akademického aspektu. Na začiatok je dôležitý výber poľnohospodárskych plodín, ktoré sú primerané vlastnostiam klímy a pôdy, tiež odolné voči extrémom počasia, ktoré sa v danej lokalite často vyskytujú. Ďalej je potrebné zachovať alebo zlepšiť schopnosť pôdy zadržiavať vlahu a živiny, čo sa dosiahne pridávaním organickej hmoty do pôdy (kompost, maštaľný hnoj), mulčovaním a redukciou obrábania pôdy.

„Rovnako je potrebné načas realizovať všetky plánované a potrebné agrotechnické opatrenia, akými sú ochrana pred škodcami a chorobami, ako aj ničenie burín, aby rastliny stihli obdobie sucha v čo najlepšom stave. Vysoké teploty je možné zmierniť, a tým znížiť evapotranspiráciu (vyparovanie vody rastlinami) a potrebné množstvo vody, použitím tieňovacích sietí, zatrávnením medziriadkového priestoru vo výsadbách, ako aj kropením“, vysvetľuje.

Dodáva, že v konečnom dôsledku je zavlažovanie samozrejmým spôsobom boja proti suchu, ale pri tom je nutné zvoliť také zavlažovacie metódy, ktoré šetria vodu, a zachovávajú kvalitu pôdy, ako sú napríklad odkvapkávacie systémy. Významnú úsporu prináša aj zachytávanie dažďovej vody.

„Bolo by dobre zabezpečiť si vlastné zásoby vody vytvorením malých viacúčelových nádrží, v ktorých sa dažďová voda zhromažďuje v obdobiach s väčším množstvom zrážok, a skladuje sa na suchšie obdobia“, navrhuje Vujadinovićová Mandićová.

Extrémne poveternostné podmienky

Pre klimatické zmeny je charakteristický aj častejší výskyt krupobitia, silný vietor, vysoké teploty, búrky. Nedávno sme boli svedkami ničivej sily supercelárnych búrok, atypických pre tieto regióny. Stretli sme ich preto nepripravení, takže okrem materiálnych škôd, mali sme aj ľudské obete.

Janko Francisty mal šťastie. Hovorí, že broskyne sú odolné voči silnému vetru. Odpadlo len pár konárov preplnených ovocím, ktoré by určite aj samy spadli, dodáva.

„Viac vadí slnko a hmyz. Teraz sú zrelé a sladké, takže hmyz veľmi útočí. Existuje aj hniloba v dôsledku výparov a vysokej vlhkosti. Striekal som proti hnilobe, ale nestojí to za to. Najviac trpí nektárinka, iné broskyne ani nie“, hovorí nám tento ovocinár.

Pred supercelárnou búrkou sme mali štandardnú búrku sprevádzanú krupobitím, ktorá v niektorých častiach Báčky spôsobila škody na domoch, autách a úrode. Francisty mal aj vtedy šťastie.

„Strašne sa bojím krupobitia. Nedisponujem proti nemu žiadnou ochranou. Rozmýšľal som nad tým, ale sa mi to neoplatí. Kulpín má systém proti krupobitiu. Akurát včera sme ich sledovali, ako odpaľujú rakety“, hovorí nám tento ovocinár.

Proti každému typu nepriaznivých poveternostných podmienok je možné zaviesť určité preventívne opatrenia, vysvetľuje Mirjam Vujadinovićová Mandićová. Ale pokiaľ ide o extrémne poveternostné podmienky, takéto opatrenia sú určite menej účinné ako v prípadoch bežných poveternostných katastrof.

„Konkrétne, pri búrkach s intenzívnymi zrážkami, krupobitím a silným vetrom, môžu pomôcť siete proti krupobitiu, odvodňovacie kanály, ak absentujú prirodzený sklon terénu pre odtok prebytočnej vody, tiež ochranné pásy proti vetru. Bohužiaľ, pri takýchto silných burkách, aké sme mali v predchádzajúcich dňoch, môžeme najväčšiu prevenciu získať poistením úrody a výsadby“, uvádza táto profesorka.

Zimy bez snehu

Kedy ste naposledy urobili snehuliaka? Pamätáte si konkrétny rok? Čoraz menej zím umožňuje zhotovenie tohto chlapa. Hoci nastanú podmienky, snehuliak je zvyčajne malý, a rýchlo zmizne.

Mirjam Vujadinovićová Mandićová vysvetľuje, že mierne zimy môžu mať pozitívne aj negatívne dôsledky na poľnohospodársku výrobu. Teplejšia jeseň a zima môžu prispieť k predĺženiu vegetačného obdobia, a ak sa počas zimy nevyskytnú obdobia veľmi nízkych teplôt, znižuje sa riziko poškodenia úrody mrazom.

Broskyne majú rady menej snehu, hovorí Francisty.

„Mne vyhovujú mierne zimy. Stromy vyzerajú lepšie. Nemrznú. Mne vyhovujú, ale vyhovujú aj škodcom. Všetko je prepojené. Ak prispejú k vegetácii, nedopomôžu k ochrane“, hovorí nám tento ovocinár.

Na druhej strane je snehová pokrývka pre poľnohospodárstvo veľmi dôležitá z dvoch dôvodov: po prvé – chráni rastliny počas zimy pred nízkymi teplotami (ktoré môžu nastať aj v priemerne teplých zimách), a po druhé – počas topenia zabezpečujú prísun vlahy v pôde na začiatku vegetačného obdobia. Tiež, ako uviedol Francisty, zimné plusové teploty vyhovujú škodcom.

„Mierne zimy umožňujú prežitie väčšieho počtu hmyzu, ktorý prenáša choroby rastlín, a ktorého početnosť je potom väčšia počas nadchádzajúceho vegetačného obdobia“, vysvetľuje profesorka Vujadinovićová Mandićová.

Dodáva tiež, že teplé zimy môžu narušiť proces hibernácie v ovocných stromoch a oziminách. To môže mať za následok skoršie kvitnutie niektorých druhov ovocia, čo zvyšuje riziko mrazov na začiatku vegetačného obdobia.

A znamenajú mierne zimy, že konečne môžeme pestovať tropické ovocie? Sadenice citrónu sa dajú bežne kúpiť v škôlkach. Potrebujú trochu pozornejšiu starostlivosť, dostatok slnka a teplotu, ktorá neklesne pod -5 stupňov. S trošku snahy je možné vyrobiť plne domácu limonádu. Opýtali sme sa našich spolubesedníkov, či by naše sady – v dôsledku klimatických zmien – mohli vyzerať ako tie na morskom pobreží.

„Všetko závisí od teploty. Kivi a pomaranče môžeme sadiť aj teraz, ibaže nie ako na Stredomorí. Riešením je tu prispôsobiť odrody novým podmienkam“, odpovedá klimatológ Stevan Savić.

„Komerčná produkcia stredomorských a tropických plodín, ktoré sa u nás doteraz nepestovali, v najbližších desaťročiach určite nebude možná“, povedala o niečo pesimistickejšia agrometeorologička Mirjam Vujadinovićová Mandićová.

Pamätáte si na roky poznačené bzdochami?

Nerovnováha v ekosystéme je tiež dôsledkom klimatických zmien, ktorá ovplyvňuje náš každodenný život.
V predchádzajúcich rokoch konto Janka Francistyho výrazne narušilo zamorenie hmyzom, prevažne bzdochami – zapáchajúcim hmyzom žijúcim na rastlinách.

„Nevedel som sa ubrániť. A skôr žiadne neboli, nič som si nevšimol. Od samého začiatku som nemal také zamorenia, ako pred tromi-štyrmi rokmi. Predminulý rok sme nemali žiadnu úrodu. Minulý rok sme sa pripravovali na tento rok, ale tento rok to nie  je nič hrozné“, konštatuje Francisty.

Agrometeorologička Vujadinovićová Mandićová upozorňuje, že rovnováha ekosystému je dôležitá pre udržateľnosť a produktivitu poľnohospodárskej výroby. Dosahuje sa udržateľným hospodárením so všetkými prírodnými zdrojmi – vodou, vzduchom, pôdou a biodiverzitou.

„Podľa mňa, najväčším rizikom vo Vojvodine je degradácia pôdy. Starostlivosť o pôdu je mimoriadne dôležitá pre udržanie a zvýšenie schopnosti prispôsobiť sa klimatickým zmenám, a zahŕňa predchádzanie erózie, redukované obrábanie, pestovanie krycích plodín, uplatňovanie vhodného striedania plodín, zaorávanie zvyškov z obilí, primeraný spôsob a množstvo zavlažovania, ako aj zodpovednú aplikáciu ochranných prostriedkov a hnojív“, uvádza táto profesorka.