Pomedzi centrálne uličky Rumy útulne umiestnené – jedinečné v tejto obci – vzdelávacie centrum OKTA+. Za sklenenými dverami nás víta defektologička Karolína Čučkovićová. Rôznofarebnosť hračiek, kresieb a dekorácií nás na chvíľu vrátila do detstva.
Každý deň pracuje na tom, aby z detí s rôznymi vývinovými ťažkosťami vyťažila čo najväčší potenciál. Nekladie si prehnané ciele, ktoré sa nedajú dosiahnuť, ale posudzuje, čo aj koľko rodina potrebuje, aby lepšie fungovala. V praxi vyzerá to tak, že dieťa získa praktické zručnosti, ktoré nezmiznú, keď vyjde cez tie sklenené dvere.
„Pre mňa je najväčší úspech, keď rodičia povedia, že bolo pre nich nepredstaviteľné vziať dieťa do obchodu, niežeby s ním išli k moru – a že boli tento rok práve pri mori,“ hovorí nám Karolína.
Dodáva, že špeciálne vzdelanie je pre spoločnosť nevyhnutné, aby sa z detí s oneskoreným vývinom dostalo maximum. Toto odvetvie medicíny existuje, aby zastavilo cestu pasivity a postoja „jednoducho je to tak, ako je“. Okrem dieťaťa, sa takto pomáha aj celej rodine a jej širšiemu okoliu. Pracuje sa na tom, aby bolo dieťa samostatnejšie, no zároveň sa mu dávajú rovnaké príležitosti.
Presný počet detí s vývinovými poruchami v Srbku nie je známy. Oficiálne číslo by existovalo, ak by bol prijatý zákon, v ktorom by bol rodič dieťaťa s postihnutím postavený na roveň postavenia opatrovateľa. Potom by sa vytvoril aj oficiálny register. V Národnej správe o inkluzívnom vzdelávaní sa uvádza, že v období rokov 2020/2021 malo individuálny plán v materskej škole 216.570 detí, čo je 0,7% z celkovej populácie.
Čučkovićová si túto profesiu zamilovala v tretom ročníku na Lekárskej fakulte Univerzity v Novom Sade, keď mala prvýkrát možnosť prakticky uplatniť svoje vedomosti. Napĺňajúce pre ňu bolo, keď videla pokroky detí, s ktorými pracovala, a najmä keď ju ony prijali.
Po získaní diplomu s odznakom Universitas Studiorum Neoplantesis sa okamžite zamestnala. Prvý rok nepracovala v odbore, ale paralelne pracovala s deťmi u nich doma. Pred ôsmimi rokmi sa zamestnala na Škole pre základné a stredné vzdelanie Milana Petrovića v Novom Sade, kde pôsobí dodnes. Pred tromi rokmi založila vzdelávacie centrum, kde okrem nej pracuje logopedička a psychologička, ktoré v súčasnosti pomáhajú deťom vo veku od 2 do 17 rokov.
Pôvodom je z Kulpína, čo považuje za výhodu, pretože perfektne funguje v oboch jazykoch. Vďaka tomu sa môže zúčastňovať rôznych podujatí, byť aktívnou vo väčšinovej srbskej a menšinovej slovenskej spoločnosti – a tým má väčšiu možnosť rozvoja spolupráce.
Existujú učebnice pre školy s menšinovým jazykom, ale nie aj didaktické nástroje, tiež ani odborníci. Niektoré deti preto za podporou v materinskom jazyku cestujú až desiatky kilometrov.
„Je to veľmi ťažké aj pre rodičov. Majú dieťa, ktoré mešká vo vývoji, zajtra by malo nastúpiť na hodinu slovenčiny, žije v slovenskom prostredí, a bolo s ním pracované po srbsky,“ hovorí Čučkovićová. Dodáva, že dieťa, ktoré vyrastá v dvoch jazykoch, je otvorenejšie kulturologickým rozdielom, ľahšie sa učí iné jazyky, a ľahšie sa orientuje na ceste.
S tým súhlasí aj profesorka Pedagogickej fakulty v Sombore Ruženka Šimoniová Černáková, ktorá hovorí, že ak sa vzdelávanie realizuje v materinskom jazyku, je veľká pravdepodobnosť, že sa u dieťaťa vyvinie vyrovnaný bilingvizmus.
„To znamená, že bude rovnaká úroveň ovládania materinského a druhého jazyka za predpokladu, že sa na škole bude intenzívne vyučovať aj väčšinový jazyk,“ uvádza profesorka.
Vysvetľuje tiež, že v prípade výučby v menšinovom jazyku existujú podmienky na rozvoj aditívnych bilingválnych situácií, charakterizovaných rovnocenným hodnotením oboch jazykov. To znamená, že oba jazyky sa považujú za rovnocenné, a jeden nenahrádza druhý.
„Okrem toho, dieťa si navyše vytvára pozitívny vzťah k svojmu rodnému jazyku, a teda aj k tým, ktorí ním hovoria. To predstavuje základ pre proces rozvoja národnej identity,“ uvádza Šimoniová Černáková.
Upozorňuje na najnovší výskum, ktorý naznačuje, že dvojjazyčnosť má pozitívne účinky. Okrem širšej možnosti komunikácie a gramotnosti v dvoch jazykoch, tieto deti majú aj vyššiu mieru tolerancie a rešpektu k rôznorodosti. Na kognitívnej úrovni detí, ktoré aktívne používajú dva jazyky, rozvíjajú kreativitu a zvýšenú citlivosť na spätnú väzbu v komunikácii. Majú zvýšené sebavedomie a širšie možnosti kariérneho rozvoja.
„Bilingválne deti vykazujú množstvo výhod v úlohách verbálnych a neverbálnych schopností. Skôr si vypestujú schopnosť riešiť problémy, ktoré obsahujú protichodné alebo nesprávne stopy,“ poukazuje na niektoré prednosti Šimoniová Černáková.
Karolíne sa páči, že má super-schopnosti pomáhať deťom ako v srbskej, tak aj v slovenskej komunite. Chcela by sa naučiť aj iné menšinové jazyky, aby bola nápomocná tam, kde je nedostatok odborného kádru.
Vypnite obrazovky!
„Dieťa nepotrebuje nič viac ako hru, spoločný čas s rodinou a kontakt so sociálnym prostredím,“ povedala Karolína Čučkovićová, keď sme sa jej opýtali, či môžu byť telefóny užitočným nástrojom na učenie. Hovorí, že všetko, čo sa dieťa môže naučiť, sa najlepšie naučí hrou.
Moderný spôsob života a presýtenosť rodičov povinnosťami nechávajú málo miesta na venovanie sa dieťaťu, a tak sa namiesto cumlíka pred dieťa položí malá obrazovka, aby bolo ticho, kým rodič nedokončí nejakú prácu. Ak je to absolútne nevyhnutné, najlepšie je s dieťaťom obsah preberať, aby dieťa aktívne pozorovalo.
Pasívne pozorovanie vytvára pre vývoj dieťaťa vážne dôsledky, ktoré sú u novších generácií také časté, že dostali, zatiaľ ešte neformálny, názov – screenizmus (srb. ekranizam). Deti sa stiahnu do seba, neskôr začnú komunikovať, pomalšie sa vyvíjajú, nedokážu sa sústrediť, a majú narušenú pozornosť.
Mimo obrazoviek je grafika lepšia
Obrazovky vypnúť, a deti zapojiť do každodennej činnosti. Pri varení môžu miesiť, ukrajovať alebo len pomenovávať a počítať veci na stole. Ak je to uskutočniteľné, Karolína odporúča, aby dieťa trávilo vonku aspoň dvakrát toľko času, ako trávilo pred obrazovkou.
Pobyt v prírode prináša dieťaťu množstvo benefitov. Rozvíja sa hrubá motorika, zručnosti pohybu a skákania, tiež zručnosti posudzovania – či je niečo nízko, hlboko, ďaleko, nebezpečné. Dieťa vníma realitu okolo seba, a ak natrafí na iné dieťa, okamžite vzniká potreba za spoločnosťou. To všetko sú výhody jednej prechádzky v parku.
„Neexistuje žiadna hračka, ktorá by to mohla nahradiť,“ tvrdí Čučkovićová.
Dodáva, že prvé, čo sa u detí rozvíja, je motorika, potom reč – a všetko veľmi súvisí. Čím viac sa dieťa pohybuje, a učí pohybom – tým viac sa učí myslieť, a stimuluje oblasti mozgu pre rozvoj reči. Preto je fyzická aktivita pre duševné zdravie, a to nielen u detí, veľmi dôležitá.
Vsadená bezmocnosť
Okrem nadmerného vystavovania obrazovkám sa noví rodičia rovnako uchyľujú k tomu, že robia všetko pre svoje deti. Aj keď sa zdá, že je to najlepší spôsob, ako mu prejaviť lásku, dieťa dostane len medvediu službu. Takýmto spôsobom sa stretáme so 4-ročnými deťmi, ktoré sa nevedia samé najesť, alebo nevedia spolupracovať pri obliekaní.
Karolína hovorí, že čoraz viac detí navštevuje psychológa, pretože nástup do prvej triedy je pre nich veľkým stresom. Ochranne sediace v pohodlí domácich kresiel, kde si samo ani nemusí zaväzovať šnúrky na topánkach verzus chodenie ulicami plných premávky s batohom veľké ako dieťa samo, sedenie pri studených a tvrdých laviciach – a so 45-minutovou koncentráciou! Nedostatok povinností v predškolskom veku neskôr, v škole, môže spôsobiť koktanie, úzkosť, traumu.
„Myslím si, že je čoraz menej toho, že sa dávajú deťom povinnosti. Vyniesť smeti, po obede po sebe upratať, špinavú bielizeň vyhodiť do koša,“ uvádza Karolína, a dodáva, že to čoraz viac vidieť aj u mladej generácie.
Láska sa môže prejaviť aj inak, nielen kupovaním hračiek. Nadmerné množstvo hračiek taktiež môže mať vplyv aj na vývoj, pretože dieťa nemá príležitosť nudiť sa, samým tým ani aby si rozvíjalo kreativitu.
Vštepovanie nesprávnych hodnôt môže byť tiež prekážkou – od dieťaťa k šťastnému dospelému. Namiesto sústredenia sa na materiálne veci, je oveľa dôležitejšie tráviť čas s rodinou a priateľmi, uzatvára Čučkovićová.
Tento text vznikol v rámci projektu Ekonomické a sociálne posilnenie žien-príslušníčok slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, realizovaného Centrom pre profesionalizáciu médií a mediálnu gramotnosť (CEPROM), a ktorý je spolufinancovaný z Rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.
Pridaj komentár & Dodaj komentar